Slovensko v tomto lete prechádza zaťažkávacou skúškou. Popri suchu na 90-tich percentách územia sú to aj horúčavy. Veď len pred mesiacom bol prekonaný národný rekord v teplote a „magickú“ hranicu 40°C zrejme počasie prekoná aj v nasledujúcich dňoch. Horúčavy majú negatívny vplyv nie len na ľudí, ale aj na dopravnú infraštruktúru, upozorňuje Pravda.
Na priamom slnku sa rozťahujú a teda zvlnia koľaje, železnice preto museli spomaliť prevádzku na niektorých tratiach. Pravda upozorňuje aj na fakt, že vysoké teploty „roztavujú“ aj často používaný, no menej kvalitný tmavý asfalt. Zvláštnou kategóriou sú mosty. Tie sú na Slovensku vo veľmi zlom stave. V dôsledku tepla aj oni môžu zmeniť svoju dĺžku až o niekoľko centimetrov, čo pri ich zlom stave môže spôsobiť problémy.
Slovenské železnice už v dôsledku vysokých teplôt zaznamenali zvlnenie koľají a na ohrozených úsekoch zaviedli pomalú jazdu. Koľajnice sa totiž na priamom slnku rozťahujú a pri nedostatočnej stabilite môžu vybočiť. Správcovia preto sledujú ich teplotu, stabilitu aj pohyb konštrukcií a v prípade rizika obmedzujú rýchlosť vlakov.
Vysoké teploty negatívne pôsobia aj na asfaltové vozovky. Asfaltové spojivo mäkne, povrch stráca tuhosť a pod tlakom ťažkej alebo pomaly idúcej dopravy sa deformuje. Vznikajú vyjazdené koľaje, zvlnenia či vytlačené časti asfaltu, najmä pred križovatkami, na autobusových zastávkach, kruhových objazdoch a miestach s intenzívnou nákladnou dopravou. Najrýchlejšie sa poškodzujú nekvalitne alebo iba lokálne opravené úseky, zdôraznila Pravda.
Nebezpečný môže byť aj takzvaný potiaci sa asfalt, pri ktorom spojivo vystúpi na povrch vozovky. „Varovným signálom je nezvyčajne lesklý až mastný povrch,“upozornil odborník Dalibor Trebichalský. Takýto povrch znižuje priľnavosť pneumatík a zvyšuje riziko šmyku. Vyjazdené koľaje navyše zadržiavajú vodu, čo bezpečnosť dopravy ďalej zhoršuje.
Teplotné zmeny vplývajú aj na mosty. Oceľové konštrukcie sa cez deň rozpínajú a v noci opäť zmršťujú. Dlhší most sa tak môže počas jediného dňa predĺžiť o niekoľko centimetrov. Tento pohyb musia bezpečne zachytiť ložiská a mostné závery. Ak sú poškodené alebo zanesené, teplo zaťažuje celú konštrukciu. Namáhaná je tiež vozovka, hydroizolácia, zábradlia a tesniace prvky. Projektant mostov Ján Laco zdôraznil, že pri moste v dobrom technickom stave ide o bežný jav, s ktorým projektanti počítajú. „Horúčava teda spravidla nie je hlavnou príčinou zlého stavu mosta,“ uviedol. Môže však urýchliť existujúce poškodenia, čo je pre Slovensko vážny problém, keďže veľká časť mostov je v zlom alebo havarijnom stave.
Podľa meraní môže tmavý asfalt dosiahnuť teplotu približne 67 stupňov Celzia. Teplo následne odovzdáva okoliu a spolu s budovami a spevnenými plochami zosilňuje prehrievanie miest. Používa sa najmä preto, že je lacnejší ako betón. Na diaľniciach a cestách prvej triedy sa síce využívajú odolnejšie modifikované zmesi, na cestách nižších tried to pre vyššiu cenu nebýva pravidlom. Odborníci upozorňujú, že neexistuje žiadny „zázračný asfalt“, ktorý by problém vyriešil. Krajiny s horúcou klímou používajú tuhšie či polymérmi upravené spojivá, dôslednejšie kontrolujú zhutnenie a na vybraných úsekoch uprednostňujú betón. Slovensko však musí okrem horúčav počítať aj s mrazmi, rozmrazovaním a posypovou soľou. Budúcnosť preto spočíva v kvalitnejších materiáloch, pravidelnej diagnostike a projektovaní stavieb podľa očakávaných klimatických extrémov, nie iba podľa historických teplotných priemerov.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️