Anglicko a Wales smerujú k najsuchšiemu júlu za 190 rokov. Slovensko medzitým bojuje proti vlastným suchom, ktoré zasiahlo až 90 percent územia. Cez víkend sa k nemu pridajú ďalšie horúčavy. Na juhu krajiny sa teploty môžu priblížiť k 40 stupňom Celzia.

Britský meteorologický úrad Met Office zverejnil čísla, aké tamojšie meteorologické záznamy takmer nepoznajú. Predbežné údaje do 30. júla, že Anglicko aj Wales smerujú k najsuchšiemu júlu za 190 rokov , teda od začiatku porovnateľných záznamov v roku 1836.

Viac ako polovica Anglicka a celý Wales sú pritom oficiálne postihnuté suchom. Extrémne nízke zrážky sprevádzajú počas júla horúčavy a množstvo slnečného svitu.

V Anglicku spadlo iba 5,6 mm

Čisla sú mimoriadne. V Anglicku spadlo do 30. júla v priemere iba 5,6 milimetra zrážok, čo predstavuje približne osem percent dlhodobého júlového priemeru. Doterajší rekord z roku 1911 bol 13,4 mm.

Vo Walese zaznamenali 7,9 mm, takisto iba približne osem percent priemeru. Predchádzajúci rekord z roku 1911 predstavoval 22,6 mm.

Na juhu Anglická situácia bola ešte extrémnejšia. Priemer predstavoval iba 1,5 milimetra zrážok, teda približne dve percentá bežného júlového množstva. V niektorých oblastiach padol za celý mesiac menej než jeden milimeter.

Definitívne júlové údaje má Met Office zverejniť v pondelok 3. augusta.

Aj Slovensko už zažilo sucho, na ktoré sa nezabúda

Dnešná situácia pripomína, že extrémne sucho nie je pre Slovensko neznámym javom. Jeden z najhorších rokov prišiel v roku 1947. Od jari do jesene takmer nepršalo a nedostatok vody zasiahol poľnohospodárstvo.

Sucho vtedy postihlo veľkú časť strednej Európy. Odborná štúdia venovaná tejto udalosti ho označuje za klimatickú anomáliu mimoriadneho rozsahu. Trvalo od apríla do októbra a patrilo medzi najvýznamnejšie hydrologické suchá zaznamenané v regióne od konca 19. storočia.

Následky bolo vidieť aj na Slovensku. Dunaj pri Bratislave klesol na jeseň 1947 tak nízko, že miestami zostala suchá až polovica jeho koryta. Lodná doprava sa zastavila. Ešte niekoľko mesiacov predtým pritom rieka počas jarných záplavov zaplavovala Petržalku.

Najťažšie následky však pocítilo poľnohospodárstvo. Úroda obilnín a ďalších plodín bola v Československu veľmi slabá a nedostatok potravín sa stal vážnym problémom. V niektorých oblastiach Slovenska hrozil podľa dobových záznamov dokonca hladomor. Kritický nedostatok obilia napokon Československo riešilo aj dovoz zo zahraničia.

Rok 1947 zostáva pripomienkou, kam môže viesť dlhé obdobie bez dažďa. Dnešné Slovensko má neporovnateľne možnosti zásobovania aj hospodárenia s vodou. Suchá pôda však funguje rovnako ako pred takmer osemdesiatimi rokmi – bez vody úroda jednoducho nerastie.

Slovensko dnes: Sucho zasiahlo 90 percent krajiny

Na Slovensku je situácia odlišná, no takisto vážna. Podľa aktuálnych údajov portálu InterSucho zasahuje mimoriadne sucho 38 percent územia, najmä západné Slovensko a juh stredného a východného Slovenska.

Sucho rôzne intenzity postihuje až 90 percent Slovenska.

Mimoriadne zlá je situácia aj pod povrchom. V hlbšej vrstve pôdy sa výrazne až extrémne sucho nachádza približne v troch štvrtinách územia a je dlhší čas výraznejšie nemení.

Deficit pôdnej vlahy dosahuje na krajnom východe av Slanských vrchoch 60 až 80 milimetrov. Na väčšine Slovenska sa pohybuje medzi 20 a 60 milimetrami. Výnimkou je severozápad krajiny, kde sa miestami objavuje nadbytok vlahy .

K suchu sa pridávajú horúčavy

Situáciu komplikuje ďalšia vlna vysokých teplôt. Na juhu Slovenska sa cez víkend môžu maximálne priblížiť k hranici 40 stupňov Celzia.

Horúčavy predstavujú veľkú záťaž najmä pre seniorov, tehotné ženy a ľudí s chronickými ochoreniami. Pri vysokých teplotách rastie riziko prehriatia, dehydratácie a kolapsových stavov.

Dôležitý je preto pravidelný príjem tekutín, obmedzenie fyzickej námahy počas najteplejších hodín dňa a čo najmenší pobyt priamo na slnku.

Dážď by krajina potrebovala ako soľ

Problémom nie sú iba samotné horúčavy. Slovensku hlbšie a dlhšie trvajúce zrážky , ktoré dokázali doplniť vlahu aj v hlbších vrstvách pôdy.

Krátka letná búrka môže priniesť prudký lejak, no žiadnej krajine nemusí výraznejšie pomôcť. Veľká časť vody pri intenzívnom daždi rýchlo odtečie a do hlbších vrstiev pôdy sa jej dostane podstatne menej.

Kombinácia dlhodobého nedostatku vlahy a opakovaných horúčav tak zostáva spracovávať najmä poľnohospodárstvo, vegetáciu a vodný režim krajiny.

Kým v Anglicku a Walese padajú takmer dvojstoročné rekordy, Slovensko má vlastný problém: deväť desatín krajiny už zasiahlo sucho. A august sa začína ďalšia dávka horúčav.

https://www.hlavnydennik.sk/2026/08/01/peklo-vo-vlakoch-bez-klimy-rychlik-plny-cestujúcich-uviazol-na-okraji-bratislavy

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️​​​​​​​