Bez záujmu médií sa podľa slovenského novinára a pesničkára žíjúceho v Česku Ivana Hoffmana odohrala udalosť, ktorá zásadne znížila atraktivitu Ukrajiny pre západných sponzorov. Ako píše v komentári pre ParlamentníListy.cz, je to ďalší krok „od medzinárodne garantovanej neutrality k štátnej ničotnosti“.
Stáva sa, že je mimoriadna pozornosť venovaná úplnej ničotnosti. Tiež sa ale udalosť mimoriadna môže stretnúť s okázalým nezáujmom. Vždy to súvisí s tým, čo chceme, respektíve nechceme vidieť. Vo dlhotrvajúcej vojne medzi Ruskom a Ukrajinou došlo k eskalácii, ktorá vyústila do blokády čiernomorských ukrajinských prístavov.
Bez toho, aby to vyvolalo väčší záujem mainstreamových analytikov, stala sa fakticky Ukrajina 22. júla 2026 vnútrozemským štátom. Týmto dňom počnúc do Odesy nevplávajú a ani z Odesy nevyplávajú žiadne zahraničné lode.
V reakcii na ukrajinské útoky na ruské tankery Rusi systematicky likvidujú ukrajinskú prístavnú infraštruktúru. Potápaním nákladných lodí potom urobili námorný obchod s Ukrajinou samovražednou misiou, o ktorú vlastníci lodí nestoja. Pri úplnej ruskej vzdušnej prevahe nie sú Ukrajinci schopní prístavy ubrániť.
Nie je teda žiadny rozumný dôvod predpokladať, že ochromenie námornej dopravy je iba dočasné. Naopak je pravdepodobné, že Ukrajina už cez Odesu nič nevyvezie ani nedovezie. Nikdy. Ak sa Odesa stane opäť prístavným mestom, už nebude ukrajinským.
Ako vnútrozemský štát bude Ukrajina ekonomicky neatraktívne pre svojich západných sponzorov. Pre BlackRock či Vanguard nedáva zmysel investovať do ukrajinskej pôdy či nerastov, keď nemožno vyviezť obilie ani železo. Z vojenského hľadiska bude komplikovanejšie zásobovať Ukrajinu odrezanú od mora zbraňami a strelivom. A pretože Rusi súčasne lovia ukrajinské lokomotívy, vyhliadky na porážku Ruska sú mizivé. Okrem pechoty dôjdu aj zbrane a munícia.
Aj bez mora však Ukrajina zostáva zaujímavá pre západných politikov a, samozrejme, pre zbrojárov. Ukrajinou sa straší a odôvodňuje militarizácia Európy. Pre NATO je potom boj s Ruskom do posledného Ukrajinca výhodný podľa hesla „z cudzieho krv netečie“. Západ má záujem na poškodzovaní a vyčerpávaní Ruska. Cena, ktorú platia Ukrajinci, Západ neťaží. Od začiatku je jasné, že Západ pomáha Ukrajincom bojovať vo vopred prehranej vojne. Na Ukrajine sa odohráva asistovaná samovražda: Západ asistuje ukrajinskému samozničeniu. Čo sa tvári ako pomoc trpiacemu, je v skutočnosti číry cynizmus.
Cesta Ukrajiny od medzinárodne garantovanej neutrality k štátnej ničotnosti stratou mora neskončí. Reálne hrozí, že Ukrajina skôr či neskôr príde o svoje západné územia, ktoré kedysi patrili Poľsku, Maďarsku a Rumunsku. Sen ukrajinských nacionalistov prerobiť ukrajinských Rusov na Ukrajincov a zavliecť ich na Západ bol rovnako naivný, ako sen Rusov prerobiť ukrajinských Ukrajincov na Rusov a zavliecť ich na východ. Výsledkom tejto strkanice je rozvrátený štát, ktorého občania sa rozutekali do sveta. A svet už na Ukrajincov pozerá cez prsty a špekuluje, ako ich poslať späť na Ukrajinu na smrť, pred ktorou utiekli.
Ako dlho bude Odesa súčasťou vnútrozemskej Ukrajiny, respektíve kedy bude pričlenená k Rusku, je otázka pre generálov. Už to nie je téma politického vyjednávania. Keď sa ale bude v budúcnosti rozprávať história Odesy, za deň, keď Ukrajina Odesu stratila, bude určite považovaný 2. máj 2014. Deň, kedy banderovci upálili desiatky Rusov v Dome odborov.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️