Slovenský Trestný zákon chemickú kastráciu nepozná. Súd môže sexuálnym páchateľom nariadiť sexuologické ochranné liečenie, nie však konkrétny liek. Petícia občianskeho združenia STOPPDFL s viac ako 8 460 podpismi teraz žiada výrazne tvrdší postup voči páchateľom sexuálnych trestných činov na deťoch.

Chemická kastrácia nie je v zákone

Špecifický trest v podobe chemickej kastrácie slovenské právo nepozná. Hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Barbora Škulová vysvetlila, že zákon pozná všeobecný inštitút ochranného liečenia vrátane sexuologického.

Súd môže rozhodnúť, či sa bude vykonávať ambulantne alebo ústavne. O konkrétnom lieku však nerozhoduje.

Pri ambulantnej forme zostáva odsúdený na slobode a dochádza k sexuológovi. Ani liečba však nedokáže úplne odstrániť riziko, že bude trestnú činnosť opakovať. Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje, že žiadna liečba ani represia nedokáže zaručiť, že sa čin nezopakuje. Môže iba znížiť riziko.

Za roky 2021 až 2025 uložili slovenské súdy sexuologické ochranné liečenie takmer 200 ľuďom. V priemere ide približne o 40 prípadov ročne.

Petícia chce tvrdšie tresty

Za iniciatívou stojí Rudolf Olach, zakladateľ občianskeho združenia STOPPDFL. V Nitre je známy aj ako „lovec pedofilov“. Upozorňuje na mužov, ktorí si cez internet dohodnú stretnutie s osobou, o ktorej sa domnievajú, že je maloletá. Stretnutia zaznamenáva a zverejňuje.

Petícia za ochranu detí a reformu trestnej politiky má viac ako 8 460 podpisov, pričom cieľom je hranica 10-tisíc. Jej autori tvrdia, že súčasná trestná prax nedostatočne chráni detské obete a upozorňujú najmä na využívanie § 39 Trestného zákona, ktorý umožňuje za splnenia zákonných podmienok mimoriadne znížiť trest.

Práve tento paragraf chce petícia pri dospelých páchateľoch trestných činov proti ľudskej dôstojnosti spáchaných na deťoch úplne vylúčiť. Autori argumentujú tým, že ani dovtedajší „riadny život“ páchateľa by pri takýchto skutkoch nemal viesť k neprimerane miernemu trestu.

Petícia sa odvoláva aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a tvrdí, že štát musí zabezpečiť účinnú ochranu sexuálnej a osobnej integrity detí. Osobitne upozorňuje na internet, kde sa sexuálne zneužívanie presunulo do priestoru, v ktorom môže jeden páchateľ osloviť veľké množstvo detí.

Sprísniť sa preto majú aj tresty za online grooming a detskú pornografiu. Pri sexuálnom zneužívaní podľa § 201 ods. 1 petícia navrhuje zvýšiť sadzbu zo súčasných 3 až 10 rokov na 5 až 12 rokov. Pri zneužití závislosti alebo autority podľa § 202 požaduje 4 až 10 rokov. Online grooming podľa § 201a chce trestať sadzbou 2 až 5 rokov a vyššie tresty navrhuje aj pri trestných činoch súvisiacich s detskou pornografiou.

Pri znásilnení a sexuálnom násilí žiada zavedenie princípu „len áno je áno“, teda väčší dôraz na súhlas obete namiesto dokazovania fyzického odporu. Petícia zároveň požaduje zmenu pravidiel premlčania, aby obeť neprišla o možnosť domáhať sa spravodlivosti len preto, že o prežitej traume dokázala hovoriť až po rokoch.

Autori upozorňujú aj na často prehliadanú stránku detskej pornografie. Za fotografiou či videom nie je „virtuálny obsah“, ale skutočne zneužité dieťa. Materiál zostáva na internete, môže sa ďalej šíriť a obeť tak môže následky trestného činu prežívať opakovane.

Olach preto tvrdí, že pri sexuálnych trestných činoch na deťoch nestačí diskutovať iba o liečbe páchateľov. Otázkou je aj to, či súčasné tresty dokážu deti reálne chrániť a potenciálnych páchateľov odradiť.

Takto tam dostaneme jadro petície bez toho, aby článok zmenil na právnický manifest. Navyše posledná veta pekne premostí k nasledujúcej časti o sexuologickom liečení a chemickej kastrácii.

Prípad z Nitry vyvolal otázky

Pozornosť vzbudil aj prípad pedagogičky obvinenej zo sexuálneho zneužívania maloletej žiačky. Napriek trestnému stíhaniu neskôr pôsobila na inej škole v Nitre.

Na prípad upozornil Olach. Mesto následne situáciu preverovalo a pedagogička v škole prestala pracovať. Treba však zdôrazniť, že žena je obvinená, nie právoplatne odsúdená. Platí preto prezumpcia neviny.

Čo vlastne znamená „chemická kastrácia“

Pojem chemická kastrácia sa používa pre farmakologickú liečbu, ktorá znižuje účinok mužských pohlavných hormónov a sexuálny pud. V medicíne ide o antiandrogénnu liečbu. Na rozdiel od chirurgickej kastrácie nedochádza k odstráneniu pohlavných žliaz. Účinok liekov je viazaný na ich užívanie a liečba je reverzibilná.

Nie je však bez následkov. Medzi možné vedľajšie účinky patrí pokles libida, poruchy erekcie, priberanie, úbytok svalovej a kostnej hmoty či depresívne príznaky. Práve preto je nútené podávanie takýchto liekov vážnym medicínskym, etickým aj právnym problémom.

Európa narazila na ľudské práva

Ukázal to prípad Moldavska. Krajina zaviedla povinnú chemickú kastráciu v roku 2012. Už o rok neskôr ju tamojší ústavný súd označil za protiústavnú.

Dôvodom bol zásah do fyzickej a psychickej integrity človeka. Nútená liečba bez súhlasu pacienta môže podľa súdu za určitých okolností predstavovať neľudské zaobchádzanie.

Európske ľudskoprávne pravidlá tak vytvárajú pre povinnú chemickú kastráciu vysokú právnu prekážku.

Inde zašli ďalej

Niektoré krajiny však podobné opatrenia používajú. Južná Kórea, Indonézia či Kazachstan umožňujú za určitých podmienok nariadiť farmakologickú liečbu vybraným sexuálnym páchateľom.

Osobitný systém funguje v americkej Alabame. Pri páchateľoch odsúdených za sexuálny trestný čin proti dieťaťu mladšiemu ako 13 rokov môže byť chemická kastrácia podmienkou podmienečného prepustenia.

Liečba sa začína ešte pred odchodom z väzenia. Ak ju odsúdený odmietne alebo svojvoľne preruší, poruší podmienky prepustenia a môže sa vrátiť za mreže.

Medzi právami páchateľa a ochranou dieťaťa

Debata o chemickej kastrácii nemá jednoduché riešenie. Na jednej strane stojí telesná integrita človeka a zákaz nútených medicínskych zákrokov. Na druhej je povinnosť štátu chrániť deti pred ľuďmi, ktorí pre ne môžu predstavovať nebezpečenstvo aj po návrate na slobodu.

Petícia STOPPDFL chce posunúť hranicu smerom k tvrdším trestom a väčšej ochrane detí. Či na to bude politická vôľa, ukáže až ďalší vývoj.

Pre obeť je však právnická debata o paragrafoch druhoradá. Dieťa, ktorému niekto sexuálnym násilím vezme pocit bezpečia, môže následky niesť celé roky. A práve preto by pri každej debate o právach páchateľa mala zaznieť aj jednoduchá otázka: urobil štát naozaj všetko, čo mohol, aby zabránil ďalšej obeti?

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️