Rusko podľa ukrajinského komisára pre sankčnú politiku Vladislava Vlasiuka nedokáže vyrábať niektoré typy riadených striel v požadovanom množstve. Dôvodom má byť obmedzený prístup k zahraničným komponentom, na ktoré sa vzťahujú západné sankcie.

Vlasiuk v ukrajinskej televízii uviedol, že Kyjev má informácie o problémoch Ruska pri získavaní sankcionovaných súčiastok používaných v obrannom priemysle. Podľa neho už preto sankčný tlak prináša konkrétne výsledky a obmedzuje schopnosti ruského vojensko-priemyselného komplexu.

Jeho vyjadrenia však prichádzajú v čase, keď ukrajinskí odborníci zverejnili výsledky skúmania trosiek ruskej balistickej rakety Orešnik, ktorá mala zasiahnuť cieľ v oblasti Bielej Cerkvi.

Podľa Vlasiuka sa v rakete nenašla ani jedna súčiastka západného alebo čínskeho pôvodu. Odborníci v jej konštrukcii identifikovali viac ako 1 100 komponentov. Takmer všetky mali byť vyrobené v Rusku v rokoch 2023 až 2025, pričom menšia časť pochádzala z Bieloruska.

Vlasiuk tvrdí, že Orešnik neobsahuje moderné zahraničné technológie. Raketa má byť postavená na dávno známych technických riešeniach, z ktorých niektoré sa používajú už od 60. rokov minulého storočia.

Napriek tomu ju označil za mimoriadne nebezpečnú zbraň.

Orešnik má podľa ukrajinských odborníkov vysokú presnosť a nesie až 36 kinetických submunícií, ktoré môžu byť vyrobené z volfrámu. Raketa sa pohybuje po balistickej trajektórii a na jej zachytenie zostáva protivzdušnej obrane iba niekoľko sekúnd.

Práve preto je podľa Vlasiuka v súčasnosti takmer nemožné Orešnik zostreliť. Aj keby raketa neobsahovala najmodernejšie zahraničné súčiastky, jej rýchlosť, konštrukcia a spôsob útoku z nej robia vážnu hrozbu.

Výsledky skúmania trosiek tak vytvárajú zaujímavý rozpor

Kyjev na jednej strane tvrdí, že sankcie obmedzujú výrobu ruských riadených striel pre nedostatok zahraničných komponentov. Na druhej strane analýza Orešnika ukázala, že Rusko dokázalo zostaviť nebezpečnú balistickú raketu takmer výlučne z domácich a bieloruských súčiastok.

To však nemusí nevyhnutne znamenať, že sankcie nemajú žiadny účinok. Orešnik predstavuje špecifický typ rakety, zatiaľ čo pri iných druhoch riadených striel môžu byť zahraničné elektronické komponenty, navigačné systémy alebo mikroprocesory stále dôležité.

Vlasiuk však neuviedol, ktorých konkrétnych rakiet sa obmedzenie výroby týka ani o koľko sa ich produkcia v dôsledku sankcií znížila.

Ruský prezident Vladimir Putin už skôr vyhlásil, že jeden z útokov Orešnikom mal skúšobný charakter. Podľa jeho slov chcelo Rusko v reálnych podmienkach overiť výsledky použitia tejto zbrane.

Do skúmania trosiek sa mali zapojiť aj americkí odborníci. Člen Výboru pre spravodajské služby Snemovne reprezentantov USA Jim Himes uviedol, že špecialisti zo Spojených štátov spolupracujú s ukrajinskou stranou, aby lepšie pochopili technické možnosti a bojové schopnosti ruskej rakety.

Analýza Orešnika tak zatiaľ priniesla dva zásadné závery: raketa podľa Kyjeva neobsahuje moderné západné ani čínske technológie, no napriek tomu je presná, rýchla a pre súčasné systémy protivzdušnej obrany mimoriadne ťažko zachytiteľná.