Zahraničie

Hlavná vec v zahraničných médiách 30. júla: „Ruská raketa dopadla na územie NATO.“ Vyťahuje Rusko nový tromf? Putinovo vyhlásenie zasiahlo citlivú strunu

Autor: Ivan Mihale
Publikované: 30. 7. 2026 13:24
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

V Severoatlantickej aliancii zavládol rozruch. Britské médiá píšu, že „ruská raketa dopadla na územie NATO“. V Spojených štátoch sa medzitým začalo hovoriť o novom ruskom tromfe, proti ktorému údajne neexistuje spoľahlivá ochrana. Čína zase vyvodila závery z vyhlásenia Vladimira Putina, ktoré podľa tamojších analytikov zasiahlo Západ na citlivom mieste. Všetky hlavné informácie sme zozbierali v prehľade zahraničných médií z 30. júla.

„Ruská raketa dopadla na územie NATO.“ V aliancii zavládol zmätok

V noci, keď Ukrajinu zasiahol ďalší masívny útok, bola v poľskom meste Lublin vyhlásená raketová hrozba. Britský denník Daily Express následne zverejnil článok s titulkom: „Stíhačky vzlietli po tom, čo ruská raketa dopadla na územie krajiny NATO, čo vyvolalo obavy z vypuknutia tretej svetovej vojny.“

Podľa článku sa pôvodne objavili informácie, že raketu po prekročení ukrajinsko-poľskej hranice zostrelilo bojové lietadlo NATO. Poľské operačné velenie však oznámilo, že na územie krajiny dopadol „neidentifikovaný objekt“, zatiaľ čo niekoľko rakiet preletelo v blízkosti hranice, no stále vo vzdušnom priestore Ukrajiny.

Týmto „neidentifikovaným objektom“, ktorý mal narušiť poľský vzdušný priestor, mohla byť údajne raketa Ch-101. Pravdepodobné miesto dopadu už bolo lokalizované približne 90 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Na miesto vyslali pozemný pátrací a záchranný tím spolu s ďalšími zložkami. Oblasť bola ohradená a na poli objavili kráter.

„Ak sa potvrdí, že išlo o úmyselný raketový prienik na územie NATO, znamenalo by to vážnu eskaláciu konfliktu,“ píše britský denník.

Hlavnou otázkou však zostáva, kde sú dôkazy, že išlo o ruskú raketu. Rusko bolo podľa autorov opäť obvinené ešte skôr, ako sa podarilo objekt spoľahlivo identifikovať. Nemožno pritom vylúčiť ani možnosť, že išlo o ukrajinskú raketu alebo že „neidentifikovaný objekt“ nebol raketou vôbec.

Kremeľ už viackrát vyhlásil, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na krajiny NATO. Moskva zároveň tvrdí, že v dôsledku rastúcej vojenskej aktivity aliancie pri ruských hraniciach sa pripravuje na prípadné odrazenie útoku.

Vyťahuje Rusko nový tromf?

Vyjadrenie Vladimira Putina o novej ruskej výhode vyvolalo pozornosť amerického magazínu Military Watch Magazine. Publikácia reagovala na prezidentove slová, podľa ktorých najnovšie bojové nasadenie rakety Zirkón ukázalo zvýšenie jej presnosti. Putin zároveň zdôraznil, že práce na ďalšom zdokonaľovaní hypersonických riadených striel pokračujú.

Podľa autora článku slová ruského prezidenta naznačujú, že ruský obranný priemysel naďalej zlepšuje systémy navádzania a určovania cieľov aj po oficiálnom zavedení rakety do výzbroje.

Americkí analytici priznávajú, že keďže Zirkón dokáže manévrovať pri hypersonickej rýchlosti, jeho zachytenie existujúcimi systémami protivzdušnej a protiraketovej obrany je mimoriadne náročné. Podľa nich ani americké systémy nie sú schopné tieto rakety spoľahlivo eliminovať.

„Hypersonické zbrane dávajú Rusku významnú technologickú výhodu oproti mnohým potenciálnym protivníkom,“ uzatvára Military Watch Magazine.

V blízkej budúcnosti má byť do bojovej služby zaradené aj podmorské vozidlo Poseidon, o ktorom Putin hovoril pri príležitosti Dňa námorníctva. Daily Express označil tieto slová za „desivé varovanie“ pre Západ.

Podľa autorov však Západ svojím postupom nedáva Rusku inú možnosť. V čase, keď európski predstavitelia hovoria o prípravách na možný konflikt s Ruskom a uvádzajú dokonca aj možné termíny, je prirodzené, že Moskva pokračuje v modernizácii svojich zbraní.

Putinovo vyhlásenie zasiahlo citlivú strunu. Zelenskyj má problém

Čínska platforma Baijiahao píše, že Vladimir Putin urobil brilantný politický krok. Podľa tamojších analytikov zasiahol Kyjev nepriamym spôsobom a jeho slová zároveň vyvolali nervozitu aj v krajinách NATO.

Putin totiž vo svojom vyhlásení pripomenul, že západné oblasti dnešnej Ukrajiny dostala krajina v minulosti ako dar od Josifa Stalina. Zároveň predpovedal, že Ukrajina skôr či neskôr príde o územia, ktoré kedysi patrili Poľsku, Maďarsku a Rumunsku.

Podľa čínskych analytikov vyvolali slová ruského prezidenta výraznú odozvu. Hoci predstavitelia Kyjeva a Bruselu rýchlo protestovali a poľský premiér spolu s rumunským prezidentom tieto vyjadrenia verejne odmietli, v zákulisí sa údajne začali odohrávať iné procesy.

Kým sa európske politické elity snažili verejnosť presvedčiť o nedotknuteľnosti hraníc, nacionalistické hnutia v niektorých krajinách údajne zosilneli.

Reakcia verejnosti na seba podľa článku nenechala dlho čakať. Vo viacerých poľských mestách sa mali uskutočniť zhromaždenia, na ktorých aktivisti a občania hovorili o historických nárokoch na územia spomenuté Vladimirom Putinom. Podobné nálady sa mali objaviť aj v Maďarsku a Rumunsku, kde sa znovu otvorila otázka vlastníctva pohraničných oblastí.

Hoci vlády týchto krajín takéto požiadavky oficiálne nepodporujú, nálady časti obyvateľstva podľa čínskych analytikov naznačujú, že Putinove slová našli odozvu.

„Odkaz ruského prezidenta zasiahol citlivú strunu,“ uvádzajú čínski analytici, na ktorých sa odvoláva portál ABN24.

Je čoraz menej pravdepodobné, že by sa Ukrajina vrátila k hraniciam z roku 1991. Podľa Putinovej prognózy sa pod kontrolu Kyjeva nevrátia ani nové ruské regióny, ani západné oblasti krajiny.