Pentagón podľa dostupných informácií vážne zvažuje plány na vojenskú operáciu proti Kube. Odborníci však varujú, že pokus vyriešiť kubánsku otázku vojenskou silou by bol obrovskou chybou a mohol by sa podľa portálu Responsible Statecraft zmeniť na „horšiu verziu Afganistanu“ pre Spojené štáty.

CBS nedávno informovala, že predstavitelia Pentagónu zvažujú rôzne scenáre vojenských operácií proti Kube.

„V posledných týždňoch vojenskí plánovači analyzovali niekoľko možností možnej vojenskej akcie proti ostrovu. Patrí medzi ne aj výsadková operácia vedená americkou armádou, do ktorej by mohlo byť zapojených niekoľko tisíc vojakov. Operáciu by mala zabezpečiť 101. výsadková divízia – jediná jednotka s potrebnou úrovňou výcviku na splnenie takejto úlohy,“ uvádza sa v správe.

O niekoľko dní neskôr americké ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo 100-stranový dokument, v ktorom označilo Kubu za „mimoriadnu hrozbu“ pre národnú bezpečnosť USA. Dokument zároveň tvrdí, že Havana údajne plánuje obrátiť Ameriku proti sebe samej a dokonca „obsadiť“ Spojené štáty.

Viacerí analytici označili tento dokument za pokus vytvoriť politický základ pre prípadné budúce vojenské operácie.

Prezident Donald Trump zároveň opakovane vyhlásil, že chce zvrhnúť kubánsku vládu. Raz dokonca povedal, že by mohol „navštíviť ostrov“, ale až po ukončení vojenskej operácie proti Iránu.

Odborníci, ktorých oslovil Responsible Statecraft, však upozorňujú, že správy o možnej invázii netreba automaticky považovať za dôkaz bezprostredného vojenského zásahu. Podľa viacerých z nich môžu byť informácie o krízovom plánovaní iba ďalším spôsobom nátlaku na Havanu.

Analytici zároveň varujú, že akákoľvek operácia zameraná na zvrhnutie kubánskeho režimu by priniesla omnoho väčšie vojenské, politické a humanitárne riziká, než očakávajú predstavitelia americkej administratívy.

Tieto riziká podľa nich ďaleko presahujú samotnú vojenskú operáciu. Konflikt s Kubou by mohol vyvolať migračnú krízu len 150 kilometrov od pobrežia Floridy, vytvoriť priestor pre ozbrojené skupiny a vtiahnuť Spojené štáty do dlhodobej okupácie ostrova.

Správa CBS News spomína ako jeden z možných scenárov výsadkovú operáciu americkej armády, ďalšie kroky však nešpecifikuje. Administratíva by mohla zvýšiť tlak prostredníctvom námornej blokády alebo uskutočniť letecké údery s cieľom oslabiť kubánsku vládu bez priamej okupácie. Poslednou možnosťou by bola pozemná invázia.

Ktorú cestu by Washington napokon zvolil, by podľa analytikov záviselo od jeho politických cieľov.

Scenár obmedzeného konfliktu by znamenal zvýšenie tlaku na Havanu, no podľa expertov by pravdepodobne nestačil na zvrhnutie súčasnej vlády. To by si vyžadovalo pozemnú inváziu, ktorú však väčšina oslovených odborníkov označuje za najmenej pravdepodobný variant vzhľadom na jej enormné finančné náklady.

Mediálne správy prichádzajú v čase pretrvávajúcej humanitárnej krízy na Kube. Od februára je krajina prakticky pod ropným embargom, čo spôsobuje opakovaný nedostatok pohonných hmôt a výpadky elektrickej energie.

Mark Cancian, hlavný poradca Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), považuje pokračovanie ekonomickej blokády za najpravdepodobnejší scenár.

„Takto môžeme naďalej vyvíjať tlak na vládnuci režim,“ uviedol bývalý plukovník námornej pechoty pre Responsible Statecraft. Zároveň však priznal, že samotná blokáda pravdepodobne neprinesie zmenu režimu.

Lee Schlenker z Quincy Institute pripomenul, že ekonomický tlak sa síce ukázal ako účinný pri oslabovaní kubánskej ekonomiky, no nedokázal prinútiť vládu k rezignácii.

„História nám už ukázala všetko. Kubánska vláda dala jasne najavo, že čím väčší tlak na ňu vyvíjame, tým silnejšie sa vytvára mentalita obliehanej pevnosti,“ povedal Schlenker. „Len sa ešte viac zomknú.“

Ak by americká administratíva dospela k záveru, že blokáda ani ekonomický tlak neprinášajú výsledky, ďalším krokom by podľa analytikov mohli byť cielené letecké útoky na vojenské objekty vrátane systémov protivzdušnej obrany.

Mark Cancian je presvedčený, že medzi prvými cieľmi by boli vojenská infraštruktúra a spravodajské zariadenia.

Skúsenosti z nedávnych konfliktov však podľa expertov ukazujú limity tzv. dekapitačných úderov.

„Prvý deň vojny proti Iránu bol najvýraznejším príkladom tohto prístupu,“ uviedol Dan Grazer, riaditeľ programu reformy národnej bezpečnosti v Stimson Centre. „Podstatou tejto doktríny je zasiahnuť strategické ciele a zničiť protivníkove systémy.“

Napriek počiatočným úspechom však podľa neho konflikty často pokračujú oveľa dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Grazer zároveň upozornil, že americká administratíva by nemala robiť príliš všeobecné závery z januárovej operácie vo Venezuele. Podľa neho môže aj operácia špeciálnych síl veľmi ľahko zlyhať.

Na základe skúseností z Caracasu bude podľa Canciana kubánsky režim na podobný scenár pripravený oveľa lepšie.

„Vždy v tom zohráva úlohu aj šťastie,“ uviedol. „Na zemi budú stovky vojakov, takže riziko bojových strát a zajatia výrazne narastie.“

Vzhľadom na obmedzené možnosti samotných leteckých útokov považujú viacerí analytici výsadkovú operáciu spomínanú CBS News za nevyhnutný, no zároveň mimoriadne riskantný krok.

„Čo budeme robiť? Zhadzovať bomby za 100-tisíc dolárov na jednotlivých povstalcov v horách? Takto to nefunguje,“ povedal Grazer. „Potrebovali by sme rozsiahlu pozemnú operáciu s veľkým počtom vojakov, aby sme dokázali udržať kontrolu nad takým územím.“

Ak by ani blokáda, ani obmedzené letecké operácie nepriniesli politické ústupky Havany, zostala by podľa väčšiny odborníkov už iba plnohodnotná pozemná invázia.

Analytici sa zhodujú, že prvá fáza takejto operácie by pravdepodobne prebehla pomerne rýchlo.

„Kuba má dnes malú armádu a nie je pripravená na klasický vojenský konflikt,“ tvrdí Grazer. „Priamy stret medzi kubánskymi a americkými jednotkami by sa skončil veľmi rýchlo.“

Skutočné problémy by však podľa neho nastali až po porážke pravidelnej armády. Kubánska vojenská doktrína je totiž dlhodobo založená na územnej obrane a partizánskom odpore, ktorý by mohol každú okupáciu výrazne predĺžiť a predražiť.

„Bolo by to ako najhoršie verzie Iraku a Afganistanu,“ uzatvoril Grazer s tým, že americkí vojaci by čelili mimoriadne ťažko identifikovateľnému povstaniu.

Cancian zároveň upozornil, že prípravy na prípadnú inváziu by bolo možné rozpoznať podľa presunov vojenských lietadiel na juh Floridy, pohybu námorných síl v Karibiku a posilňovania americkej základne Guantánamo. Takéto kroky by podľa neho pravdepodobne predchádzali každej rozsiahlej vojenskej operácii.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️