Vojna prináša utrpenie, ale pre niektorých aj príležitosť na obohatenie. Ukrajinské médiá informujú o prípadoch, pri ktorých mala byť humanitárna pomoc zneužitá na osobný prospech. Generátory určené pre obyvateľov mali skončiť v lukratívnom obchode, fiktívne dary mali slúžiť na legalizáciu príjmov a oblečenie dovezené ako pomoc pre ľudí v núdzi sa podľa vyšetrovateľov predávalo na trhu.

Starosta mal zneužiť aj humanitárnu pomoc

Príkladom je kauza z Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny. Vyšetrovatelia na ňu narazili pri preverovaní starostu obce Berezan Valerija Chomického, píše Pravda.

Kriminalistom nebol neznámy. V minulosti ho podľa dostupných informácií prichytili pri žiadaní úplatku vo výške 200-tisíc hrivien, teda približne 3 900 eur. Väzeniu sa napokon vyhol po tom, ako sa priznal, čin oľutoval a poskytol veľký dar ukrajinskej armáde.

Neskôr sa však podľa ukrajinských médií opäť dostal do problémov. Chomickyj mal manipulovať verejné obstarávania, nadhodnocovať ceny a po začatí vyšetrovania sa pokúšať ukryť faktúry a ďalšie dokumenty.

Tie mali odhaliť, že podozrenia sa netýkali iba verejných zákaziek.

Generátory prišli zadarmo. Obec ich mala kúpiť za tisíce

Obecná rada pod Chomického vedením uzavrela koncom decembra 2022 zmluvu s podnikateľom Volodymyrom Pohadajevom. Jeho firma mala obci dodať desať benzínových generátorov v celkovej hodnote takmer 1,3 milióna hrivien, teda viac ako 25-tisíc eur.

Generátory mali slúžiť hasičom a obyvateľom počas výpadkov elektriny.

Vyšetrovanie však podľa ukrajinských médií ukázalo, že podnikateľ ich v skutočnosti nekúpil. Generátory mu mali byť dodané úplne zadarmo ako humanitárna pomoc od charitatívnej organizácie Svetlé činy.

Na Ukrajinu pritom prišli ako zahraničná pomoc a pôvodne mali slúžiť takzvaným bodom neporaziteľnosti – miestam, kde sa ľudia mohli ukryť a získať základnú pomoc počas výpadkov elektriny, vody či kúrenia spôsobených ruskými útokmi.

Podľa vyšetrovateľov sa mal zisk z obchodu rozdeliť medzi zainteresované osoby. Starosta Chomickyj skončil vo väzbe a čaká ho súd. Jeho údajný obchodný partner však podľa dostupných informácií zostáva na slobode.

„Falošná charita diskredituje pomoc“

Ukrajinský portál Telegraf prípad označil za príklad toho, ako sa môže vojna a utrpenie ľudí stať pre niektorých jednotlivcov príležitosťou na zisk.

Podľa portálu podobné prípady poškodzujú nielen štát, ale aj dôveru v samotnú humanitárnu pomoc.

Milióny cez fiktívne dary?

Humanitárnu pomoc mal podľa ukrajinských protikorupčných orgánov zneužiť aj známy politik, podnikateľ a televízny moderátor Mykola Tyščenko.

NABU a SAP ho v júni obvinili z viacerých trestných činov vrátane požadovania úplatku vo výške jedného milióna dolárov, prania špinavých peňazí a falšovania daňových priznaní.

Prokurátor mal na pojednávaní pred najvyšším protikorupčným súdom predstaviť dôkazy, podľa ktorých sa príjmy získané trestnou činnosťou mali legalizovať prostredníctvom fiktívnych darov prijímaných charitatívnou nadáciou.

Ak sa tieto podozrenia preukážu, išlo by o ďalší príklad zneužitia charitatívneho sektora na zakrytie finančných tokov.

Oblečenie malo byť pomocou. Skončilo na trhu

Ďalší prípad vyšetrovatelia odhalili v Odese. Zločinecká skupina tam podľa vyšetrovateľov zarobila na podvodoch až 40 miliónov hrivien, teda viac ako 780-tisíc eur.

Schéma mala byť jednoduchá. Oblečenie a obuv dovezené loďami z Turecka boli na papieri deklarované ako humanitárna pomoc pre ukrajinských vysídlencov a ľudí v núdzi.

V skutočnosti sa však mali predávať na miestnom trhu.

Podľa vyšetrovateľov boli do schémy zapojené tri nastrčené charitatívne organizácie. Od októbra 2025 do apríla 2026 sa údajne podarilo priviezť jedenásť zásielok tovaru s celkovou hmotnosťou približne 50 ton.

Falošná dokumentácia mala vytvárať dojem, že všetok tovar bol rozdaný ľuďom, ktorí ho potrebovali.

Colník mal pomoc „vpísať“ do systému

Bezpečný prechod zásielok cez hranice mal podľa ukrajinských vyšetrovateľov umožniť vtedajší šéf colného oddelenia pre boj proti pašovaniu drog a zbraní v Odese Sergej Kolesnikov.

Do systému mal zadávať nepravdivé údaje a zásielky registrovať ako humanitárnu pomoc. Vďaka tomu mali byť oslobodené od colných platieb.

Po prechode cez hranice mali byť následne falšované potvrdenia o prijatí a odovzdaní tovaru.

Charitatívna organizácia Rodný breh mala podľa vyšetrovateľov vytvárať dojem, že oblečenie a obuv boli rozdelené medzi ľudí v núdzi. Na sociálnych sieťach sa mali objavovať fotografie a videá, ktoré mali túto verziu podporovať.

Vyšetrovateľom však podľa dostupných informácií neuniklo, že na dobročinné účely mal byť použitý iba zlomok celého nákladu.

Zabezpečené messengery, meniace sa sklady a údajné politické krytie

Podľa portálu Dumskaja mal byť do schémy zapojený aj prvý podpredseda Odeskej regionálnej rady Oleh Radkovskyj. Ten mal založiť nadáciu Rodný breh a podľa vyšetrovateľov zastávať v údajnej organizácii významné postavenie.

Komunikácia medzi podozrivými mala prebiehať mimoriadne opatrne. Podľa prokuratúrou citovaného zdroja používali zabezpečené messengery, prenosné wi-fi routery a často menili miesta stretnutí aj sklady, kam sa tovar prevážal.

Kolesnikov sa podľa vyšetrovateľov krátko pred zadržaním obával, že je sledovaný. Jeho údajný komplic ho mal upokojovať tvrdením, že sú pod „silnou ochranou“.

Kolesnikov sa údajne pokúsil utiecť do zahraničia. Na hraniciach ho však zadržali.

Vyšetrovanie pokračuje

Napriek množstvu dôkazov, medzi ktoré mali patriť aj nahrávky z odpočúvania, prokuratúra v Odese podľa dostupných informácií obžalovala zatiaľ troch podozrivých vrátane Kolesnikova.

Radkovskyj obvinený zatiaľ nebol, hoci vyšetrovanie pokračuje.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️