Ukrajina čelí najhlbšej kríze od začiatku vojny, hovorí bezpečnostný expert a bývalý šéf českého Vojenského spravodajstva Andor Šándor vo svojom podcaste. Upozorňuje na veľké problémy s mobilizáciou a zhoršujúci sa pomer síl na fronte. Situáciu by navyše mohlo ešte zhoršiť prípadné povolanie ďalších stoviek tisíc ruských vojakov.
Šándor úvodom upozorňuje, že pre schopnosť Ukrajiny ďalej čeliť Rusku je zásadné stabilné vedenie krajiny aj armády. „Stabilita politického a vojenského vedenia je jedným z rozhodujúcich faktorov úspešného vzdorovania ruskej agresii, rovnako ako udržanie morálky a kohézie,“ uviedol.
Podľa neho teraz Ukrajina prechádza možno najhoršou vnútropolitickou krízou od začiatku vojny v roku 2022. Tú podľa Šándora vyvolalo odvolanie ministra obrany Fedorova, ktoré bolo súčasťou rozhodnutia prezidenta Volodymyra Zelenského obmeniť ukrajinskú vládu.
Šándor sa venoval aj tomu, v akej situácii sa Ukrajina nachádza po viac ako štyroch rokoch vojny s Ruskom. Za jeden z najvýraznejších problémov považuje stav armády, ale aj náladu vo vnútri ukrajinskej spoločnosti.
Podľa neho bolo zaznamenaných približne dva milióny prípadov porušenia mobilizačných opatrení. Inými slovami, zhruba dva milióny ukrajinských mužov sa mali vyhnúť svojej mobilizačnej povinnosti.
Vážny problém podľa bezpečnostného experta predstavujú aj vojaci, ktorí opustili svoje jednotky a odmietajú sa k nim vrátiť. „Máme na Ukrajine asi 200-tisíc zbehov, ktorí sa pohybujú, málokto vie kde, v nejakej šedej zóne, a už sa nevrátia ani sa nechcú vrátiť k svojim jednotkám,“ uviedol Šándor.
Odpor je podľa neho viditeľný aj medzi mladými mužmi, ktorí sa bránia spôsobu náboru do armády. Na sociálnych sieťach sa pravidelne objavujú zábery konfliktov medzi civilistami a pracovníkmi mobilizačných komisií. "Všetci, ktorí sledujú sociálne siete, vidia ten brutálny spôsob, akým sú mladí muži z ulíc, z diskoték, z obchodov a z iných zariadení odvádzaní vojenskými komisiami a proti svojej vôli posielaní na front," povedal.
Podľa Šándora to ukazuje, ako časť ukrajinských mužov vníma svoju povinnosť brániť krajinu. Zároveň sa podľa neho obávajú, že pred nasadením nedostanú dostatočný výcvik. „Výcvik, ktorý dostanú predtým, ako sú nasadení na fronte, nie je zďaleka tak adekvátny, aby boli schopní čeliť Rusom a nestali sa iba ľahkým terčom pre ruské drony, kĺzavé bomby a delostrelecké útoky,“ pokračoval bezpečnostný expert.
Pripomenul aj slová vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Syrského, podľa ktorého je pomer síl na fronte v prospech Ruska. Na niektorých úsekoch pripadá na jedného ukrajinského vojaka tri až šesť ruských.
Podľa bezpečnostného experta je navyše čoraz ťažšie dopĺňať jednotky o nových vojakov a zaisťovať ich pravidelnú rotáciu.
Napriek tomu, že sa Ukrajine v posledných mesiacoch darí zasahovať ciele hlboko na územie Ruskej federácie, Šándor odmieta, že by išlo o predzvesť zásadného obratu vo vojne. "Vyzerá to, že tieto úspechy sú predzvesťou nejakej zásadnej zmeny na bojisku. Ja som voči tejto eufórii značne skeptický," uviedol.
Ukrajinské útoky Rusko síce citeľne zasahujú, ale zároveň vedú k ďalšiemu stupňovaniu ruských odvetných úderov. "Samozrejme, Rusov to bolí. Každý veľký dronový útok má za následok ešte väčšiu a brutálnejšiu reakciu Rusov. A je otázka, ako dlho to Ukrajina takto vydrží," podotkol.
Súčasný vývoj na bojisku podľa jeho názoru nenaznačuje, že by bolo možné Moskvu v dohľadnej dobe prinútiť k ústupkom a k rýchlemu ukončeniu vojny. "Rusko neprehráva, Rusko nijako oslnivo nevíťazí, ale to, čo vidíme dnes, nie je žiadnym prísľubom k tomu, že by bolo možné Rusov dotlačiť k nejakému vyjednávaniu tak, aby sa konflikt ukončil čo najskôr a Rusko bolo ochotné pristúpiť na nejaké kompromisné rokovania," zdôraznil bezpečnostný expert.
Situáciu Ukrajiny podľa neho ďalej komplikuje konflikt na Blízkom východe, ktorý odvádza časť pozornosti aj vojenských kapacít jej spojencov.
Vyjadril sa tiež k prísľubu Donalda Trumpa, že by Ukrajina mohla v budúcnosti licenčne vyrábať systémy Patriot. "To je síce pekné, ale otázka je, kedy budú schopní licenčnú výrobu skutočne začať. Rozhodne to nie je otázka tohto roku," upozornil s tým, že nie je isté, či bude Ukrajina schopná splniť všetky technologické a bezpečnostné požiadavky spojené s výrobou takto citlivého zbraňového systému.
Moskva nechce pristúpiť na prímerie vraj aj preto, že by Ukrajina získala priestor na doplnenie a preskupenie oslabených jednotiek. "Počas prímeria by Ukrajinci mohli doplniť brigády, ktoré sú dnes takmer v nebojeschopnom stave, preskupiť ich a presunúť," uviedol. Rusko sa tak spolieha na to, že dlhý konflikt bude Ukrajinu ďalej oslabovať a sťažovať jej udržanie frontu.
Za rozhodujúcu považuje tiež ďalšiu podporu spojencov. Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa však nechcú znášať hlavné náklady a zodpovednosť za vyzbrojovanie Kyjeva. "Donald Trump si už dávno umyl ruky od podpory Ukrajiny. Zbrane jej bude dodávať tak, že ich Európa nakúpi v Spojených štátoch, on si pripočíta desaťpercentný poplatok a Európa ich následne odovzdá Ukrajincom," uviedol.
Hoci európske krajiny naďalej sľubujú Ukrajine dlhodobú pomoc, podľa Šándora sa objavujú náznaky, že ich možnosti aj ochota postupne slabnú. Niektoré štáty už v podpore nechcú pokračovať a z takzvanej koalície ochotných odišlo aj Bulharsko. "Uvidíme, ako dlho európska podpora ešte vytrvá. Niet pochýb o tom, že keby jej nebolo, Ukrajina by už tento konflikt dávno prehrala," zdôraznil Šándor.
„Bez skutočnej mobilizačnej schopnosti krajiny si neviem predstaviť, že Ukrajina bude ešte dlhodobo Rusom schopná vzdorovať,“ zopakoval bezpečnostný expert.
Situácia by sa mohla ďalej výrazne zhoršiť, ak sa potvrdia informácie o pripravovanej novej ruskej mobilizácii.
Hovorí sa o tom, že by ruský prezident Vladimír Putin mohol po septembrových voľbách do Štátnej dumy povolať do armády najmenej ďalších 300-tisíc ľudí. "Ak je pravda, že Putin po voľbách do Dumy zmobilizuje minimálne ďalších 300-tisíc ľudí, potom by to znamenalo veľmi zásadný zásah do pomeru síl, ktorý by už skutočne mohol byť nad sily ukrajinskej armády," dodal Šándor.
Títo vojaci by podľa Šándora nemuseli byť nasadení okamžite. Po absolvovaní výcviku a príprave by ich však Rusko mohlo efektívne využiť približne na konci zimy roku 2027.
Vrátil sa tiež k rozhodnutiu Volodymyra Zelenského obmeniť ukrajinskú vládu. Zmeny prichádzajú v čase, keď Ukrajina čelí mimoriadne zložitej situácii, a preto vyvolávajú otázku, či ide o prejav sily, alebo naopak problémov vo vnútri vedenia krajiny. „Ak panuje presvedčenie, že Ukrajina je na nejakej úspešnej, víťaznej línii, tak prečo potom dochádza k odvolaniu vlády?“ pýta sa Šándor.
Podľa bezpečnostného experta neboli dobré ani vzťahy medzi vtedajším ministrom obrany Fedorovom a vrchným veliteľom ukrajinskej armády Oleksandrom Sýrskym. "Ak minister obrany nie je schopný nájsť spoločnú reč s veliteľom armády a náčelníkom generálneho štábu, potom sa to musí prejaviť na fronte," uviedol.
V kontexte toho pripustil, že za personálnymi zmenami môžu byť aj politické dôvody súvisiace s budúcou prezidentskou voľbou. Nevylučuje, že odstránenie populárnych osobností môže súvisieť aj s ich rastúcim politickým vplyvom. „Kde je napísané, že úspešný Fedorov nemusel byť odstránený aj preto, aby jeho politická hviezda nesvietila príliš veľa?“ dodal.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️