Každú jar sa na slovenských lúkach odohráva rovnaký boj s časom. Kým poľnohospodári vyrážajú do porastov s kosačkami, dobrovoľníci štartujú drony s termovíziou. Ich cieľ je jediný – nájsť ukryté srnčatá skôr, než bude neskoro. Nie vždy sa to však podarí.
Pre srnčiu zver je práve toto obdobie časom, keď privádza na svet mláďatá. A zároveň ide o týždne, keď sa vo veľkom kosia lúky.
Srnčatá pritom prvé dni života neutekajú. Keď zacítia nebezpečenstvo, pritlačia sa k zemi a zostanú úplne nehybné. V prírode ich tento inštinkt chráni pred predátormi. Pred kosačkou je však bezmocný.
Na lúke pri Malých Krštenanoch sa odohral príbeh, ktorý miestni len ťažko rozdýchavali.
„Kosili trávu a družstevník videl, že je tam stará srna," opísal miestny obyvateľ. Keď zviera z miesta neutieklo, bolo jasné, že niečo stráži.
O chvíľu bolo po všetkom.
„Srna pre vlastný strach odišla a jednoznačne to malé sŕňatko skosil a prešiel ho," povedal muž.
Na udalosť dodnes spomínajú aj obyvatelia obce.
„Mala som z toho hrozné pocity. Videla som srnčiu matku, ako dvíha to maličké. Plakala som do večera," povedala jedna z miestnych žien.
Traktorista tvrdí, že mláďa vôbec nevidel.
„Zaprisahával sa, že nič tam nevidel a žiadne srnča tam nebolo. Videl iba srnu, ktorá vybehla z kríkov asi 150 metrov od neho," priblížil riaditeľ družstva vo Veľkých Uherciach Jozef Štefkovič.
Podľa neho družstvo splnilo všetky zákonné povinnosti vrátane použitia plašičov.
Starostka obce Eva Mešinová verí, že išlo o nešťastnú náhodu.
Poľovník Peter Vrablec upozorňuje, že samotné zvukové plašiče nedokážu zabrániť všetkým tragédiám.
„Existujú drony s termovíziou. Mláďa sa v tráve dá nájsť, pretože na kamere svieti," vysvetlil.
Riaditeľ družstva však pripomína, že takéto vybavenie si dnes nemôže dovoliť každý podnik.
Práve preto vzniklo občianske združenie Srnčiatka Slovensko.
Zakladateľku Martu Kamencovú k tomu priviedla televízna reportáž o pokosených mláďatách.
„Veľmi ma to chytilo za srdce. Povedala som si, že sa s tým predsa musí dať niečo urobiť. Založila som skupinu na sociálnych sieťach a postupne sa pridávali ďalší ľudia," spomína.
Dobrovoľníci vstávajú ešte za tmy. Dron s termovíziou dokáže odhaliť teplo ukrytého mláďaťa skôr, než na lúku vojde technika.
„Srnčiatka sú malé ako mačiatka a niekedy ich je veľmi ťažké nájsť aj pomocou dronu," hovorí pilot Pavel Tóth.
Po nájdení mláďa opatrne premiestnia do bezpečia. Po skončení kosby sa vracia späť na miesto, kde ho môže nájsť matka.
Podobné zásahy sa počas jari odohrávajú vo viacerých regiónoch.
V Turci dobrovoľníci preventívne prehľadali lúky pred kosbou. Pri Púchove vyzvali majiteľov psov, aby počas obdobia rodenia mláďat nepúšťali zvieratá na voľno.
Najväčšiu akciu absolvovali pri Banskej Bystrici. Len krátko pred príchodom traktora sa podarilo zachrániť sedem srnčiat. Situáciu pritom skomplikovalo, že farmár začal kosiť inú lúku, než pôvodne oznámil.
Aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora upozorňuje, že čoraz viac hospodárov používa zvukové plašiče. Odborníci sa však zhodujú, že najspoľahlivejšou ochranou zostáva kontrola porastu ešte pred kosbou – či už pomocou dronu alebo pešou obhliadkou.
Na prvý pohľad je to len niekoľko minút práce s dronom. V skutočnosti však môže rozhodovať o tom, či sa srnčia matka večer vráti k živému mláďaťu alebo nájde len prázdne miesto v tráve. Každé zachránené srnča je dôkazom, že aj moderné poľnohospodárstvo a ochrana prírody môžu ísť ruka v ruke. Stačí, ak sa na seba ľudia prestanú pozerať ako na súperov a začnú spolupracovať.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️