Politici ako Igor Matovič, ale aj predstavitelia Progresívneho Slovenska vrátane Michala Šimečku, si našli absolútne toxický spôsob na to aby zaujali algoritmy a využívajú na to voličov svojich oponentov. Obyčajní ľudia pre nich nikdy neboli občanmi, ktorých treba presvedčiť, pochopiť alebo aspoň rešpektovať, ale sú materiálom na virálne videá, a terčom verejného výsmechu. Konštatuje to socialistka Lucia Hubinská na sociálnej sieti.

Lucia Hubinská je slovenská vysokoškolská pedagogička a politička pôsobiaca v ľavicovom hnutí Socialisti.sk, kde v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedníčky. Pamätať si ju môžeme aj ako kandidátku do eurovolieb, kde za hnutie kandidovala pod poradovým číslom 3. V najnovšom príspevku na sociálnej sieti sa Hubinská zamýšľa nad tým, ako prekvapivo málo sa venujeme tomu, čo s politikou urobili sociálne siete.

„Väčšina diskusií sa obmedzuje na povrchné tvrdenia, že sociálne médiá „ohrozujú demokraciu“, šíria dezinformácie alebo polarizujú spoločnosť. Takéto vysvetlenia sú však nedostatočné a zavádzajúce,“  píše Hubinská na Facebooku s tým, že takéto tvrdenie automaticky predpokladá zdravý a skutočne demokratický verejný priestor pred tým, ako doň sociálne médiá vstúpili. Čo je možno ešte horšie, to je dojem, že tí, čo sa najviac oháňajú extrémizmom, konšpiráciami či dezinformáciami majú právo rozhodovať o legitimite názoru.

Už to nie sú politici, ale tvorcovia digitálneho obsahu

„Oveľa dôležitejšie je skúmať, ako sociálne siete zmenili samotnú logiku politiky. Politická komunikácia sa dnes musí prispôsobovať algoritmom - musí byť okamžitá, emocionálna, konfliktná, personalizovaná a čo najjednoduchšie konzumovateľná,“  upozorňuje politička a dodáva, že z politikov sú tvorcovia obsahu, z ich strán sa stávajú marketingové značky a emócie občanov sa menia na politický kapitál.

Z občana si urobili terč posmechu

Hubinská okrem Igora Matoviča vníma aj predstaviteľov PS (vrátane ich predsedu) ako ľudí, ktorí toxickým spôsobom využili a využívajú voličov na zahltenie algoritmov. „Obyčajní ľudia pre nich nikdy neboli občanmi, ktorých treba presvedčiť, pochopiť alebo aspoň rešpektovať, ale sú materiálom na virálne videá, a terčom verejného výsmechu,“  nepáči sa Hubinskej. Tá pripomína, že títo politici veľmi radi vytrhávajú slová ľudí z kontextu, pokojne ich zosmiešňujú pre vzdelanie, pôvod, sociálne postavenie, politické presvedčenie. A tak občanov so skúsenosťami, či obavami, na ktoré majú plné oprávnenie, prezentujú ako karikatúry, hlupáci, či bezvýznamní primitívi. „Ich poníženie sa následne predáva ako humor a politická komunikácia. Je to zvrátené, toxické a mimoriadne nebezpečné,“  varuje pedagogička, ktorá sa obáva toho, či vôbec títo ľudia, ktorých aj v poslednom období zneužíva práve Igor Matovič vedia, že ich konfrontácia s politikom bude zneužitá ako virálne video.

Vedia o tom?

„Zaujímalo by ma, či dali na zverejnenie svoj vedomý a skutočne informovaný súhlas? Alebo im niekto jednoducho pristavil kameru k tvári, položil otázku a následne z ich odpovede vyrobil politický obsah?,“  uvažuje Hubinská podľa ktorej je rozdiel, či súhlasíte s krátkym rozhovorom na ulici, alebo bude jeho prejav manipulatívne zostrihaný a doplnený o posmešný komentár a predhodený masám na profile politika. Navyše ak súhlasíte s nakrúcaním neznamená to, že súhlasíte s takýmto verejným ponížením. Môže sa totiž veľmi ľahko stať, že takéhoto človeka niekto spozná aj v reálnom živote a spraví si z neho terč urážok, či vyhrážok, či dokonca šikany. „Politik získa svoje lajky, dosah a virálne video, no človek, ktorého použil ako rekvizitu, môže niesť následky ešte celé mesiace. Kto za to preberá zodpovednosť?,“  zaujíma Hubinskú. Pýta sa teda, či je normálne, že politik s obrovským dosahom nasmeruje záujem svojho publika na „človeka milión“.

Moc kontra prázdne ruky

„Politik disponuje mocou, profesionálnym tímom, platformou a tisíckami priaznivcov. Oproti nemu stojí človek, ktorý možno ani netuší, že o niekoľko hodín bude jeho tvár kolovať internetom ako objekt kolektívneho posmechu. To nie je rovnocenný politický konflikt, ale zneužitie absolútnej nerovnováhy moci,“  poznamenáva politička a pýta sa, odkedy je prijateľné, že bežný človek môže byť kvôli svojim názorom terčom výsmechu. Nezabúda dodať, že takto sa správajú prevažne tí, čo o sebe radi hovoria, ako o demokratických, slušných a tolerantných politikoch.

Najväčší problém slovenskej politiky nie je polarizácia

Hubinská preto konštatuje, že polarizácia slovenskej politiky je len dôsledkom postupnej normalizácie pohŕdania. „Politici už nebojujú iba proti svojim oponentom. Učia svojich priaznivcov pohŕdať ľuďmi, ktorí volia inak. Vytvárajú obraz spoločnosti rozdelenej na osvietených a zaostalých, slušných a neslušných, demokratov a ľudí, ktorých hlas má údajne nižšiu hodnotu. Takýto politický zápas nemá nič spoločné s demokraciou,“  píše Hubinská. A tej sa vôbec nepáči politika, v ktorej sa moc získava premenou časti obyvateľstva na objekt hromadného posmechu. Práve to urobili s politikou sociálne siete. Politik súčasnosti nemusí nič vysvetľovať, stačí siahnuť častokrát na dôstojnosť občana. „Nikto nemôže toto považovať za politickú komunikáciu, lebo to nie je nič viac než verejne organizované pohŕdanie občanmi. Ale vypovedá to omnoho viac o politikoch, ktorí sa k nemu uchyľujú, než o ľuďoch, ktorých sa pokúšajú ponížiť,“  uzavrela Lucia Hubinská.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️