Štúdium na verejnej vysokej škole na Slovensku je bez školného. Realita rodinného rozpočtu je však iná. Ubytovanie, strava či doprava dokážu rodičov nepríjemne prekvapiť – mesačné náklady na vysokoškoláka sa môžu vyšplhať až na 600 eur. Štát síce ponúka viacero foriem podpory, niektoré z nich však sprevádzajú meškania.
Bratislavský študent Filip minie mesačne približne 600 eur. Najväčšou položkou jeho rozpočtu je strava, na ktorú dá 200 až 250 eur mesačne. Za lôžko na internáte platí 180 eur, pričom prenájom izby v byte by ho vyšiel približne na 300 až 350 eur.
„Mojím najväčším výdavkom je stravovanie, na ktoré miniem približne 200 až 250 eur mesačne. Bývam na internáte v Bratislave a za jedno lôžko platím 180 eur mesačne,“ opisuje Filip.
Rodičia zostávajú hlavnou oporou
Najväčšiu časť študentských výdavkov tvoria bývanie a strava. Takmer 70 percent denných študentov je aj počas vysokej školy finančne odkázaných na pomoc rodičov. Popri štúdiu si zároveň väčšina privyrába.
„Až 60 percent študentov popri škole brigáduje, takže len málokto má iba jeden zdroj príjmu,“ hovorí podpredseda Študentskej rady vysokých škôl Adrián Koniar.
Dáta Inštitútu vzdelávacej politiky zároveň ukazujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami. Z najchudobnejších rodín sa na vysokú školu dostanú len štyri deti zo sto.
„Socioekonomické zázemie rodiny významne súvisí so vzdelávacou dráhou dieťaťa,“ vysvetľuje analytička inštitútu Gabriella Gunárová.
Štát sľubuje pomoc, časť štipendií mešká
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) priznáva, že bezplatné vysokoškolské štúdium neznamená nulové náklady. Rezort preto podľa neho rozšíril systém podpory.
„Zaviedli sme viacero opatrení pre rodiny s nižšími príjmami. Sú to sociálne štipendiá, rovnako máme talentové štipendiá,“ uviedol Drucker. Dodal, že príspevok na stravovanie sa takmer zdvojnásobil a ministerstvo pokračuje v obnove internátov.
Do 15. júla 2026 bolo možné podávať prihlášky do talentovej schémy „Študujem doma, Slovensko ma odmení“. Talentovaní prváci môžu počas troch rokov štúdia získať až 12-tisíc eur, teda 4-tisíc eur ročne. K dispozícii bolo 1 206 miest.
Samostatná podpora smeruje aj do takzvaných nedostatkových odborov, medzi ktoré patria napríklad ošetrovateľstvo, učiteľstvo, informatika, strojárstvo či jadrová energetika. Študenti môžu postupne získať až 16 500 eur – 4-tisíc eur po prvom ročníku, 4 500 eur po druhom a 8-tisíc eur po úspešnom ukončení bakalárskeho štúdia.
Nie všetko však funguje bez problémov. Podľa skoršej reportáže STVR čakali študenti niektorých mimobratislavských fakúlt na peniaze zo schémy „Zostaň doma, Slovensko ťa odmení“ aj niekoľko mesiacov. Ministerstvo meškanie vysvetľovalo zmenou systému financovania.
„Od nás peniaze už na školách sú, len ide o európske zdroje. Museli sme prejsť všetkou procedúrou, ktorú máme zo zákona povinnosť absolvovať,“ vysvetľoval vtedy Drucker.
Podľa dostupných údajov patria medzi regióny s najvyššími nákladmi na vysokoškolské štúdium Bratislavský a Trenčiansky kraj. Nuž a "najlacnejšieho" vysokoškoláka dnes zoženiete napríklad na Prešovskej univerzite v Prešove.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️