Európska komisia vo výročnej správe opäť hodnotí stav právneho štátu na Slovensku. Kým v niektorých oblastiach uznáva pokrok, ostro kritizuje boj proti korupcii, legislatívny proces, ochranu novinárov aj fungovanie verejnoprávnych médií. Z Úradu vlády SR však prišla tvrdá odpoveď: kabinet odmieta závery o stíhaní korupcie na vysokej úrovni, hovorí o dvojakom metri, politickom zasahovaní a tendenčnom hodnotení zo strany Bruselu.

EK: Slovensko zaostáva v boji proti korupcii aj v ochrane médií

Európska komisia (EK) vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko dosiahlo pokrok v niektorých oblastiach justície, no zároveň upozorňuje na pretrvávajúce nedostatky v boji proti korupcii, v transparentnosti legislatívneho procesu či ochrane novinárov a nezávislosti verejnoprávnych médií. Správu zverejnila v piatok.

Komisia ocenila určitý pokrok pri posilňovaní nezávislosti Súdnej rady SR. Návrhy zmien majú riešiť otázku predčasného odvolávania jej členov. Upozorňuje však, že legislatívny proces ešte nie je ukončený a Slovensku preto odporúča pokračovať v reformách tak, aby zabezpečilo dostatočné garancie nezávislosti Súdnej rady v súlade so štandardmi EÚ.

Výrazný pokrok zaznamenala EK pri riešení trestného činu ohýbania práva, za ktorý môžu byť sudcovia za svoje rozhodnutia trestne stíhaní. Po konzultáciách s Benátskou komisiou a úprave plánu obnovy a odolnosti ministerstvo spravodlivosti pripravuje návrh na zrušenie tohto trestného činu. Komisia preto odporúča prijať potrebné kroky na jeho definitívne zrušenie.

Naopak, v oblasti účinného vyšetrovania a stíhania korupcie na najvyšších miestach Komisia nevidí žiaden pokrok. „Pretrvávajú obavy týkajúce sa protikorupčného rámca, pričom schopnosť odhaľovať, vyšetrovať a stíhať korupciu na vysokej úrovni sa ďalej zhoršila,“ skonštatovala. Poukázala na výrazný pokles počtu obvinených, obžalovaných a odsúdených osôb v korupčných prípadoch. Kriticky sa zamerala aj na to, že generálny prokurátor využíva mimoriadny opravný prostriedok, ktorým má právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie policajta alebo prokurátora v prípade, že ich konaním bol podľa jeho úsudku podstatným spôsobom porušený zákon. Od Slovenska očakáva, že predloží presvedčivé výsledky pri vyšetrovaní a stíhaní korupcie, najmä na vysokej úrovni, bude predchádzať neprimeraným zásahom do konania a obmedzí využívanie spomínanej právomoci generálneho prokurátora uvedeného v paragrafe 363 Trestného poriadku.

Obmedzený pokrok zaznamenala EK pri regulácii lobingu. Pozitívne vníma prípravu návrhu zákona a prijatie nezáväzných etických kódexov pre vrcholných predstaviteľov výkonnej moci a poslancov. „V oblasti posilnenia systému vykazovania majetku sa však nedosiahol žiadny pokrok. Slovensku sa preto odporúča, aby predložilo návrhy na reguláciu lobingu, posilnilo systém vykazovania a overovania majetku a pokračovalo v snahách o reformu pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov,“ doplnila EK.

Komisia konštatuje len obmedzený pokrok aj pri vytváraní legislatívnych a ďalších záruk na zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy trestného činu ohovárania. Slovensku odporúča pokračovať v tomto procese v súlade s únijnými štandardmi ochrany novinárov.

Komisia zároveň konštatuje, že nedošlo k žiadnemu pokroku pri posilňovaní pravidiel a mechanizmov na obnovu a ochranu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií so zreteľom na normy EÚ týkajúce sa verejnoprávnych médií. Dodala však, že túto oblasť bude ďalej monitorovať aj v rámci uplatňovania nariadenia EÚ o slobode médií (EMFA), ktoré stanovuje nové pravidlá na ochranu nezávislosti médií v členských štátoch a plnú účinnosť nadobudlo v auguste 2025.

„Nedosiahol sa žiaden pokrok v zabezpečení efektívneho verejného pripomienkovania a zapojenia zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, čo naďalej vyvoláva obavy,“ poznamenala EK. Slovensko preto vyzýva na zabezpečenie inkluzívneho a transparentného legislatívneho procesu vrátane obmedzenia v súčasnosti často využívaného zrýchleného konania.

Stanovisko Úradu vlády SR

„PRINCIPIÁLNE ODMIETAME HODNOTENIE EURÓPSKEJ KOMISIE VO VECI STÍHANIA KORUPCIE NA VYSOKEJ ÚROVNI. TRESTNÉ STÍHANIE MÔŽE NA SLOVENSKU PREBIEHAŤ LEN NA ZÁKLADE ZÁKONNÝCH DÔVODOV A EXISTUJÚCICH DÔKAZOV. NIE NA ZÁKLADE ŽELANIA POLITIKOV, AKO TOMU BOLO V ROKOCH 2020 AŽ 2023.“

Dňa 17. júla 2026 Európska komisia zverejnila Správu o právnom štáte 2026 vrátane Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku.

Vláda SR berie túto správu o právnom štáte na vedomie, pričom vítame, že EK pozitívne zhodnotila plnenie viacerých odporúčaní zo Správy o právnom štáte za rok 2025. Zdôrazňujeme, že SR nedostala žiadne nové odporúčania, pričom existujúce odporúčania sú odporúčaniami, ktoré dostala ešte predchádzajúca vláda. V novej správe EK konštatuje vo viacerých oblastiach výrazný pokrok alebo pokrok, čo je dôsledok činnosti súčasnej vlády.

Oceňujeme mimoriadne intenzívnu komunikáciu, ktorá prebiehala medzi EK a SR pri príprave správy. Napriek tomu, že medzi EK a SR môžu existovať rozličné názory či výklady, vláda je vždy otvorená dialógu o riešeniach na partnerskej úrovni.

Pozitívne je možné zhodnotiť aj zlepšenie metodológie EK pri príprave správy, i keď naďalej pretrvávajú aj viaceré výhrady k nej. Z hľadiska ďalšieho zlepšovania metodológie považujeme za potrebné, aby EK všetky informácie uvádzané v správe viacnásobne overovala vrátane viacnásobných konzultácií s orgánmi verejnej moci, aby bolo zo správy zrejmé, akým spôsobom sú vyhodnocované protichodné informácie a aby bola zachovaná pluralita zdrojov. Správa by mala prikladať väčšiu váhu overeným faktom než politickým úvahám.

Časový priestor na komunikáciu pripomienok vo fáze finalizácie správy by sa mal predĺžiť tak, aby umožnil aktívny dialóg s EK za účelom dodatočných vysvetlení a objektívnejšieho opisu situácie v členskom štáte. Vlády by mali mať taktiež možnosť participácie na príprave odporúčaní tak, ako to prebieha v rámci iných medzinárodných hodnotiacich mechanizmov. Otázka správne nastavenej metodológie, a to najmä pokiaľ ide o odporúčania, sa stáva kľúčovou  vzhľadom na snahy užšieho prepojenia plnenia odporúčaní zo správy s čerpaním finančných prostriedkov v rámci budúceho finančného rámca. Osobitne dôležité je odôvodnenie a preskúmateľnosť jednotlivých záverov a odporúčaní.

Pokiaľ ide o samotné odporúčania, EK konštatuje pozitívny posun napríklad vo vzťahu k zavedeniu záruk pre prípad odvolávania členov Súdnej rady SR, ako aj k návrhu na zrušenie trestného činu ohýbania práva, kde si SR vyžiadala konzultácie s Benátskou komisiou. Pokrok bol konštatovaný napríklad aj v prípade znižujúcej sa dĺžky súdnych konaní. Pri zvyšovaní ochrany novinárov pozitívne vníma transpozíciu tzv. anti-SLAPP smernice. Vláda SR súčasne konštatuje, že sa nedostatkami v iných oblastiach bude zaoberať a je pripravená prijať legislatívne i nelegislatívne opatrenia na ich odstránenie.

Vláda SR dôrazne odmieta hodnotenie stíhania korupcie na vysokej úrovni.  Vláda SR nemá na stíhanie korupcie ani inej trestnej činnosti žiadny vplyv. Hodnotové ukotvenie SR ako demokratického a právneho štátu znemožňuje, aby výkonná či zákonodarná moc zasahovali do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a aktívne ovplyvňovala vyšetrovanie „živých“ trestných káuz, ako tomu bolo na Slovensku v rokoch 2020 až 2023. Trestné stíhanie je plne v rukách nezávislých vyšetrovateľov a prokurátorov. Legislatíva Slovenskej republiky spĺňa v tejto oblasti  európske štandardy a správu preto v tejto oblasti považujeme za snahu o neprimerané zasahovanie do nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní.

Vláda SR principiálne odmieta návrat do rokov 2020 až 2023, kedy bolo trestné právo hrubo zneužívané na politické ciele. Celý rad predstaviteľov vtedajšej opozície bol bezdôvodne trestnoprávne perzekvovaný, dochádzalo k nezákonným obvineniam a vzatiam do väzby, došlo k úmrtiu jedného z takto obvinených vo väzbe, pretože mu nebola poskytnutá základná lekárska starostlivosť. Vláda SR odmieta selektívny výber osôb, ktoré majú byť stíhané, hoci na to neexistujú žiadne relevantné dôvody. Vláda SR s ľútosťou konštatuje, že EK bola o všetkých hrubých porušeniach princípov právneho štátu na Slovensku v rokoch 2020 až 2023 informovaná, ale čisto z utilitárnych politických dôvodov nepodnikla žiadne kroky proti vtedajšej vládnej moci.

Hrubé procesné nedostatky v danom období pritom potvrdil vo viacerých rozsudkoch aj Európsky súd pre ľudské práva (Adamčo v. Slovakia (No. 45084/14), Vasaráb and Paulus v. Slovakia (Nos. 28081/19 and 29664/19), Erik Adamčo v. Slovakia (No. 19990/20), Mucha v. Slovakia (No. 63703/19). V tejto oblasti je správa tendenčná a neobjektívna. Absentuje jasná a vopred stanovená škála konkrétnych, objektívnych a merateľných kritérií vyhodnocovaných rovnako, transparentne a preskúmateľne naprieč všetkými členskými štátmi EÚ. Vláda SR musí konštatovať, že správa o právnom štáte v tejto časti je dôkazom, že Komisia používa „dvojaký meter“ a nepristupuje k hodnoteniu všetkých členských štátov a všetkých vládnych garnitúr v danom štáte na základe rovnakých a objektívnych hodnotiacich štandardov. Európska komisia zjavne prehliada hrubé  porušenia princípov právneho štátu v iných členských štátoch EÚ, čo výrazne znižuje dôveryhodnosť EK ako objektívneho posudzovateľa kvality právneho štátu v členských krajinách EÚ.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️