Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Osobitne zverskú úlohu pri mučení a väznení mladých ľudí zohrávali neonacisti z jednotky Azov.


Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.

Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
pred 6 hod

pred 7 hod

pred 7 hod
Rozdelenie Československa podľa bývalého českého prezidenta a premiéra Václava Klausa a slovenského expremiéra Vladimíra Mečiara zabránilo dlhodobým politickým sporom a nenaplnili sa ani obavy z ekonomického kolapsu či vojnového konfliktu. Zhodli sa na tom v exkluzívnom rozhovore pre SITA pri príležitosti osláv Dňa zvrchovanosti. Mečiar pripomenul, že pred rozdelením Československa zaznievali varovania, podľa ktorých Slovensko nebude schopné fungovať ako samostatný štát, zahraničie ho neuzná a slovenská mena výrazne oslabí. Objavovali sa aj obavy, že rozdelenie sa skončí ozbrojeným konfliktom podobným vojnám v bývalej Juhoslávii. „Nič z toho sa nenaplnilo,“ prízvukoval. Podľa neho je preto pri hodnotení rozdelenia dôležité hovoriť nielen o tom, čo sa stalo, ale aj o tom, čo sa nestalo.
Na otázku, či si dokáže predstaviť opätovné spojenie oboch krajín, Klaus odpovedal, že obe krajiny si už dávno žijú svojím vlastným životom, ktorý si vytvárajú k svojmu obrazu. Čo sa týka dnešným vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskom, tie sú podľa neho výsledkom rozhodnutí súčasných politických reprezentácií, nie dôsledkom rozdelenia federácie v roku 1992. Mečiar označil vývoj česko-slovenských vzťahov po rozdelení za rozdielny podľa jednotlivých období. Vyzdvihol obdobie pôsobenia Václava Klausa a Miloša Zemana vo vrcholnej politike, keď bola podľa neho konštruktívna spolupráca. Kritickejšie sa vyjadril k súčasným vzťahom medzi oboma krajinami.
Obaja politici sa zhodli, že rozdelenie Československa bolo v európskom kontexte výnimočné. „Bol som presvedčený, že je to projekt rozumný a realizovateľný bez nejakých tragických následkov, ktoré mnohí očakávali. A tieto moje očakávania sa stopercentne naplnili, nedošlo k žiadnej tragédii, krajiny ďalej fungovali,“ zhodnotil Klaus. Ako pripomenul, otázka budúcnosti federácie sa naplno otvorila počas sporu o názov štátu, známeho ako pomlčková vojna. Pôvodne sa štát volal Československá socialistická republika. Po novembri 1989 chcel prezident Václav Havel odstrániť slovo „socialistická“ a navrhol názov Československá republika. Na Slovensku však mnohí politici presadzovali, aby bol v názve vyjadrený rovnoprávny zväzok dvoch národov. Klaus priznal, že dovtedy nepovažoval štátoprávne usporiadanie za prioritu, keďže sa ako minister financií sústredil predovšetkým na ekonomickú transformáciu. Až diskusia o názve republiky podľa neho ukázala, že medzi Čechmi a Slovákmi existujú hlbšie rozdiely v pohľade na spoločný štát.
Za najťažšiu časť celého procesu Klaus nepovažoval technické rozdelenie majetku či inštitúcií, ale samotné politické rozhodnutie a získať preň podporu verejnosti. Väčšinu praktických otázok označil za technické záležitosti, ktoré sa podľa neho podarilo vyriešiť dohodou. „Veci, ktoré sa dali deliť, sa delili zhruba pomerom 2:1, pretože to bolo jednoduché pravidlo, ktoré zhruba odpovedalo počtu obyvateľov oboch krajín,“ dodal Klaus.
Brexit označil za úplne odlišný proces. Podľa neho Česká republika rešpektovala snahu Slovákov o vlastnú štátnosť. „Ja som tú slovenskú snahu plne rešpektoval,“ povedal Klaus s tým, že otázka slovenskej zvrchovanosti mala historické korene, zatiaľ čo v Česku sa podobná diskusia nikdy neviedla. „Ja som sa skôr musel usilovať o to, aby s tým súhlasila česká verejná mienka,“ podotkol.
Na záver rozhovoru Mečiar ocenil Klausovu úlohu pri ekonomickej transformácii po páde komunizmu a prechode na kapitalizmus. „Tieto cesty boli neprebádané. V tomto smere je neoceniteľná zásluha pána prezidenta Klausa, ktorý vyšiel s mnohými teoretickými vecami, ktoré mnohí napádali a neuznávali, ale život ukázal, že boli správne. Tú cestu odhadol najpresnejšie a po nej ten vývoj aj išiel,“ zhodnotil. Podľa Mečiara sa práve Česká republika ako prvá ekonomicky postavila na nohy a neskôr ju nasledovalo aj Slovensko.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.