V Perzskom zálive sa začína nová vojna. Donald Trump v pondelok večer oznámil „obnovenie námornej blokády“ iránskych prístavov a zaviedol 20-percentný poplatok z hodnoty všetkého nákladu prechádzajúceho Hormuzským prielivom. Spojené štáty sa podľa Trumpa odteraz stanú „strážcami Hormuzu“ a uvedených 20 percent má predstavovať „kompenzáciu za všetky výdavky potrebné na zaistenie bezpečnosti“.

Trump predtým oficiálne informoval Kongres o obnovení nepriateľských akcií proti Iránu. Podľa denníka The New York Times Kongres vyzval prezidenta, aby vojnu buď ukončil, alebo požiadal o povolenie na jej pokračovanie. Trump však kongresmanov odmietol s tým, že má výhradné právo prijímať takéto rozhodnutia.

Je pritom príznačné, že len o niekoľko týždňov skôr samotná americká administratíva obvinila Irán z vyberania poplatkov za prechod lodí cez Hormuzský prieliv. „Žiadna krajina nesmie vyberať clá ani poplatky na medzinárodných vodných cestách,“ vyhlásil v júni americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Po oznámení novej blokády, ktorá „sa bude vzťahovať na všetky lode bez ohľadu na vlajku a pokryje celé pobrežie Iránu vrátane prístavov a ropných terminálov“, Trump v rozhovore s televíznym moderátorom Hughom Hewittom uviedol, že boje budú pokračovať: „Dnes večer ich zasiahneme veľmi tvrdo a zajtra ich zasiahneme znova. Nemôžu s tým nič urobiť.“

Pokiaľ ide o memorandum o prímerí, ktoré fakticky prestalo platiť, Trump jeho zánik vysvetlil po svojom: „Memorandum o porozumení bolo uzavreté na skúšku. Keď máte do činenia s bezohľadnými ľuďmi, veľa to neznamená.“

V reakcii na Trumpovo vyhlásenie, že Spojené štáty budú vyberať poplatky za prechod lodí cez Hormuzský prieliv, iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí podľa denníka The Washington Post zverejnil na sociálnej sieti X ironický príspevok: „Prezident Spojených štátov má úplnú pravdu. Kto zabezpečí bezpečný prechod obchodných lodí cez Hormuzský prieliv, mal by byť za to odmenený.“

Napodobnil pritom Trumpov charakteristický spôsob písania veľkými písmenami a vyhlásil: „Irán bol vždy STRÁŽCOM prielivu a zostane ním NAVŽDY. Dvadsať percent je, samozrejme, priveľa. Budeme spravodliví.“

IRGC medzitým vydala varovanie

„Každá loď, ktorá sa priblíži k Hormuzskému prielivu bez povolenia Iránu, bude napadnutá.“ Americké Centrálne velenie (CENTCOM) v utorok večer oznámilo, že americké jednotky na pokyn prezidenta Trumpa „začali tretiu noc po sebe útočiť na Irán“. Prieliv je tak v súčasnosti fakticky uzavretý pre všetkých.

IRGC zároveň oznámila, že ak sa Američania pokúsia zaviesť leteckú blokádu Iránu, Teherán odpovie úplným zablokovaním nielen Hormuzského prielivu, ale aj Ománskeho zálivu a prielivu Báb al-Mandab.

Západní experti už varujú pred „katastrofálnymi dôsledkami“ takéhoto scenára pre ekonomiky mnohých krajín.

Pred vypuknutím vojny s Iránom prechádzala cez Hormuzský prieliv viac ako štvrtina svetového vývozu ropy a ropných produktov. Hlavnými exportérmi boli Saudská Arábia, Irán, Spojené arabské emiráty a Kuvajt. Samotný Irán zabezpečoval približne desať percent dodávok smerujúcich cez Hormuz.

Väčšina ropy prechádzajúcej Hormuzským prielivom smerovala priamo na ázijské trhy, pričom hlavnými odberateľmi boli Čína, India a Južná Kórea. Blokáda Hormuzu preto nevyhnutne povedie k prudkému rastu cien, najmä na arabských trhoch, čo zasiahne všetkých spotrebiteľov.

Zabudnite na PAC-3

Irán a Spojené štáty sa počas celej noci navzájom ostreľovali dronmi a raketami. Iránci odpovedali útokmi na americké vojenské ciele v irackom Kurdistane, Jordánsku, Katare, Ománe, Bahrajne a Kuvajte. Prvýkrát po dlhšom čase bolo napadnuté aj územie Spojených arabských emirátov, kde si obyvatelia len začínali zvykať na život bez sirén.

Nové kolo vojny s Iránom má priamy vplyv aj na ďalších amerických spojencov, najmä na tých, ktorí potrebujú moderné systémy protivzdušnej obrany. Zachytávacie rakety PAC-3, najnovšia generácia systému Patriot, sú už teraz nedostatkovým tovarom, uvádza agentúra Reuters.

To však zďaleka nie je najhorší dôsledok obnovenia vojny

Emma Salisburyová, hlavná analytička Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky, upozorňuje, že Trumpove hrozby úplnou blokádou Hormuzu nebude možné jednoducho uskutočniť. Hormuzský prieliv je podľa nej „jednou z najnáročnejších oblastí pre námorné operácie“. Úzky vodný priestor a blízkosť iránskeho pobrežia spôsobujú, že dlhodobé udržiavanie blokády by bolo mimoriadne nákladné.

Pakistanský ekonóm Ammar Zafar v článku pre Global Policy Journal označil blokádu za „ničivú ekonomickú zbraň Spojených štátov, ktorá zasahuje najchudobnejšie regióny sveta“. Zafar zdôrazňuje, že v dôsledku obmedzenia dopravy v Hormuzskom prielive „hlavné škody neznášajú Washington ani Teherán, ale krajiny globálneho Juhu, ako sú Srí Lanka, Bangladéš a Filipíny“.

Tieto štáty podľa neho „jednoducho nemajú finančné rezervy na prežitie novej vlny globálneho energetického šoku vyvolaného krokmi Spojených štátov“. Svetová ekonomika sa už vážne pripravuje na cenu ropy vo výške 100 až 150 dolárov za barel. Pre väčšinu rozvojových krajín by to však znamenalo hlad a spoločenské otrasy.

Dohoda dáva väčší zmysel ako blokáda

Mehran Kamrava, profesor na Georgetownskej univerzite v Katare, tvrdí, že všetky vojenské rozhodnutia v Iráne v súčasnosti prijímajú inštitúcie IRGC, najmä centrálne veliteľstvo Chatám al-Anbijá. Podľa Kamravu je armáda pripravená využiť kontrolu nad prielivom ako nástroj politického nátlaku v konfrontácii s Izraelom a Spojenými štátmi.

Nie všetci sú však rovnako bojovne naladení. Mohammad Reza Farzanegan, profesor ekonómie na Univerzite v Marburgu, je presvedčený, že z ekonomického hľadiska by dohoda o tranzite cez Hormuzský prieliv dávala väčší zmysel než pokračovanie blokády.

Za vojnu totiž opäť zaplatia predovšetkým najchudobnejšie krajiny globálneho Juhu, ktoré ďalší energetický šok nemusia prežiť. Rusko môže z tejto situácie napriek určitým rizikám získať geopolitické výhody. Konflikt odvedie pozornosť Spojených štátov a môže viesť k preformátovaniu svetových obchodných trás.

Kto však obnovením nepriateľských akcií s najväčšou pravdepodobnosťou prehrá, je Európa. Američania počas prestávky vo vojne intenzívne dopĺňali svoje strategické zásoby ropy, ktoré na začiatku konfliktu uvoľnili na trh, aby zastavili rast cien.

Rovnako postupovalo aj Japonsko. Európania sa však ocitli v horšej situácii. Približne tretina strategických ropných zásob USA sa vyváža do Európy, no Američania dali EÚ jasne najavo, že ich vlastné záujmy majú prednosť.

Akcie spoločností námornej dopravy prudko klesli

Svetové ceny ropy budú v každom prípade prudko rásť, čo tvrdo zasiahne krajiny EÚ. Problémom je aj skvapalnený zemný plyn, keďže dodávky LNG z Kataru do Európy sú v súčasnosti zablokované.

Európe tak zostávajú dve možnosti: nakupovať drahý plyn zo Spojených štátov, čo už robí, alebo vymýšľať spôsoby, ako obísť vlastné sankcie uvalené na Rusko. Európa aj dnes aktívne nakupuje LNG z Jamalu, hoci o tom radšej mlčí.

Podľa tlačových agentúr cena ropy Brent v pondelok prvýkrát za mesiac prekročila 85 dolárov za barel. Za posledných 24 hodín ceny ropy vzrástli približne o 12 percent, čo predstavuje jeden z najvýraznejších denných výkyvov od začiatku vojny.

Ešte pred týždňom sa ceny ropy pohybovali približne na predvojnových úrovniach, okolo 72 dolárov za barel. Akcie spoločností zaoberajúcich sa námornou dopravou zároveň prudko klesli. Do červených čísel sa dostali aj akcie poisťovní.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️