Peter Kotlár otvoril otázku financovania biologických laboratórií a kontroly rizikového výskumu. Ministerstvo spravodlivosti následne oznámilo návrhy na úpravu pravidiel pri medzinárodnej výmene patogénov. Odborníci upozorňujú, že biologická bezpečnosť je reálnou témou, no jednotlivé tvrdenia o laboratóriách či pôvode pandémie si vyžadujú dôkazy.

Téma biologickej bezpečnosti sa opäť dostala do centra pozornosti. Slovensko chce v rokovaniach o pripravovanej prílohe PABS k pandemickej dohode Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) presadiť zmeny, ktoré majú posilniť kontrolu, transparentnosť a bezpečnostné pravidlá pri práci s patogénmi s pandemickým potenciálom.

Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že jeho návrhy smerujú k posilneniu „právnej istoty, biologickej bezpečnosti, transparentnosti, vysledovateľnosti a efektívneho riadenia rizík pri globálnej výmene patogénov s pandemickým potenciálom“.

Rezort zároveň priznal, že pri príprave slovenských pozícií zohľadnil aj verejné vyjadrenia riaditeľky amerických národných spravodajských služieb Tulsi Gabbardovej o financovaní biologických laboratórií v zahraničí.

Kotlár žiada preverenie dokumentov

Na tieto informácie reagoval vládny splnomocnenec pre preverenie procesu riadenia pandémie COVID-19 Peter Kotlár.

Vyzval slovenské, európske aj medzinárodné inštitúcie, aby sa zaoberali dokumentmi, ktoré podľa neho otvárajú otázky okolo financovania biologických laboratórií a pravidiel výskumu nebezpečných patogénov.

Podľa Kotlára je potrebné preveriť význam týchto informácií pre budúce nastavenie pravidiel biologickej bezpečnosti, kontroly laboratórií pracujúcich s rizikovými mikroorganizmami a regulácie výskumu, ktorý môže meniť vlastnosti patogénov.

Téma pritom nie je nová. Diskusia o bezpečnosti biologického výskumu sa vo vedeckom svete vedie už roky, najmä v súvislosti s takzvaným výskumom gain-of-function.

Gabbardová hovorí o viac ako 120 laboratóriách

Riaditeľka amerických národných spravodajských služieb Tulsi Gabbardová uviedla, že po preverovaní dokumentov amerických spravodajských služieb zverejnila informácie o dlhodobom financovaní viac ako 120 biologických laboratórií vo viac ako 30 krajinách zo strany vlády USA.

Podľa jej tvrdení sa niektoré z týchto pracovísk zaoberali výskumom nebezpečných a vysoko nákazlivých patogénov vrátane výskumu typu gain-of-function.

Tieto vyjadrenia však nepredstavujú samy osebe dôkaz, že konkrétne laboratóriá porušovali pravidlá biologickej bezpečnosti alebo že existuje súvislosť medzi financovaním laboratórií a vznikom pandémie COVID-19. Ide o tvrdenia americkej administratívy, ktoré sú predmetom ďalšej politickej a odbornej diskusie.

Čo je gain-of-function

Výskum gain-of-function označuje vedecké postupy, pri ktorých výskumníci skúmajú alebo cielene menia určité vlastnosti mikroorganizmov.

Takýto výskum môže pomáhať lepšie pochopiť správanie vírusov, pripraviť diagnostické metódy, liečbu alebo vakcíny. Zároveň však vyvoláva otázky o bezpečnosti, pretože pri nedostatočných ochranných opatreniach môže existovať riziko úniku alebo zneužitia.

Práve preto viaceré vedecké a bezpečnostné inštitúcie dlhodobo upozorňujú na potrebu prísnych pravidiel, kontroly laboratórií a transparentného dohľadu.

Slovensko chce upraviť pandemickú dohodu

Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že nové návrhy majú posilniť biologickú bezpečnosť pri medzinárodnej spolupráci.

„Cieľom návrhov je posilniť právnu istotu, biologickú bezpečnosť, transparentnosť, vysledovateľnosť a efektívne riadenie rizík pri globálnej výmene patogénov s pandemickým potenciálom,“ uviedol rezort.

Ide najmä o pripravovanú prílohu PABS (Pathogen Access and Benefit Sharing), ktorá patrí medzi najcitlivejšie časti pandemickej dohody WHO.

PABS má upraviť výmenu informácií o patogénoch

Pandemická dohoda WHO vznikla ako reakcia na skúsenosti s ochorením COVID-19.

Jej cieľom je zlepšiť pripravenosť štátov na budúce pandémie, koordinovať postupy pri zdravotných krízach, zabezpečiť dostupnosť zdravotníckeho materiálu a zlepšiť spoluprácu pri vývoji vakcín a liekov.

Súčasťou dohody má byť aj systém PABS, ktorý má riešiť spôsob zdieľania biologických vzoriek a genetických informácií o patogénoch.

Zároveň má nastaviť pravidlá, aby krajiny poskytujúce tieto údaje mali prístup k výsledným výhodám, napríklad k vakcínam alebo liečbe vyvinutej na ich základe.

Práve táto časť dohody zostáva predmetom ďalších rokovaní.

WHO odmieta obavy zo straty suverenity

Pandemická dohoda sa stala predmetom politických sporov v mnohých krajinách.

Peter Kotlár ju v minulosti označil za neprijateľnú a tvrdil, že môže predstavovať zásah do suverenity členských štátov.

WHO tieto obavy odmieta. Organizácia uvádza, že dohoda jej nedáva právomoc nariaďovať lockdowny, povinné očkovanie, meniť zákony členských krajín ani preberať kontrolu nad rozhodovaním jednotlivých vlád.

Podľa WHO má ísť predovšetkým o rámec spolupráce, ktorý má pomôcť štátom lepšie reagovať na budúce zdravotné krízy.

Biologická bezpečnosť je globálna téma

Odborníci upozorňujú, že diskusia o biologickej bezpečnosti nie je iba politickou otázkou spojenou s pandémiou COVID-19.

Riziká môžu súvisieť s viacerými faktormi – od bezpečnosti laboratórií cez kontrolu výskumných programov až po pripravenosť štátov reagovať na nové infekčné ochorenia.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus v minulosti upozornil: „Svet zostáva nebezpečne nepripravený na ďalšiu pandémiu.“

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku   politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️