Rusko podľa západných spravodajských agentúr zintenzívnilo sabotážne operácie proti európskym podnikom obranného priemyslu, ktoré dodávajú zbrane na Ukrajinu.
Píše o tom britský denník The Telegraph s odvolaním sa na zdroje zo západných tajných služieb.
Podľa publikácie môžu ruské spravodajské služby na takéto operácie verbovať členov miestnych zločineckých skupín. Zdroje denníka The Telegraph navyše tvrdia, že útoky sú plánované tak, aby sa zachovala popierateľnosť zapojenia Moskvy a aby sa predišlo eskalácii situácie do bodu aktivácie článku 5 NATO.
Jedným z najnovších incidentov bol požiar v budove estónskej spoločnosti Milrem Robotics v Tallinne. Požiar vypukol v noci 15. augusta. Spoločnosť vyrába robotické pozemné systémy a dodáva zariadenia na Ukrajinu.
Lotyšsko tento týždeň zadržalo troch svojich občanov pre podozrenie zo zapálenia zariadenia. Estónske úrady však zatiaľ oficiálne nepreukázali ruskú účasť. Estónska premiérka Kristen Michalová predtým uviedla, že vyšetrovanie súčasne skúma teórie o sabotáži a možnom ruskom zapojení.
Podľa denníka The Telegraph západní predstavitelia vnímajú tento prípad v kontexte širšej série incidentov v podnikoch súvisiacich s dodávkami zbraní na Ukrajinu.
Konkrétne išlo o požiar v českej spoločnosti vyrábajúcej drony a termovízne zariadenia pre Ukrajinu. V rámci vyšetrovania možného zapojenia Ruska boli zadržané štyri osoby.
V Litve bolo šesť ľudí obvinených v súvislosti s pokusom o podpaľačský útok na spoločnosť dodávajúcu Kyjevu rádiovlnné skenery.
Publikácia upriamuje osobitnú pozornosť na udalosti z augusta v Bulharsku a Taliansku. 10. augusta došlo v spoločnosti EMCO, jednom z najväčších súkromných výrobcov zbraní v Bulharsku, ktorý okrem iného vyrába 155 mm delostreleckú muníciu pre Ukrajinu, k silnému výbuchu. Počiatočné správy naznačovali požiar nákladného auta v blízkosti skladu.
O tri dni neskôr došlo k výbuchu v závode KNDS Ammo Italy v Colleferre neďaleko Ríma. Spoločnosť vyrába muníciu. V oboch prípadoch predstavitelia popreli zapojenie Ruska.
Zdroje denníka Telegraph tvrdia, že ruské spravodajské služby sa snažia vyhnúť priamemu nasadeniu vlastných agentov v krajinách, kde sa plánujú sabotáže.
Podľa tejto teórie zástupcovia Hlavného riaditeľstva Generálneho štábu ruských ozbrojených síl nadväzujú kontakty so sprostredkovateľmi v rámci miestnych zločineckých skupín. Tieto kontakty môžu byť nadviazané prostredníctvom aplikácií na odosielanie správ vrátane Telegramu.
Sprostredkovatelia potom delegujú konkrétne úlohy na dodávateľov. Podľa publikácie sú niektorí z nich platení v kryptomene a samotní dodávatelia nemusia ani vedieť, kto stojí za objednávkou.
Tento prístup podľa západných predstaviteľov umožňuje Moskve zachovať si možnosť popierať svoju účasť na konkrétnych útokoch.
Ďalším údajným cieľom kampane je otestovať pripravenosť krajín NATO reagovať na takéto incidenty. Východoeurópske a pobaltské štáty zvyčajne rýchlejšie pripisujú sabotáže ruským akciám.
Taliansko a Nemecko sú naopak v takýchto hodnoteniach opatrnejšie, pretože sa obávajú ďalšej eskalácie napätia. Telegraph sa domnieva, že Moskva by mohla tieto rozdiely medzi spojencami využiť. Podľa samotnej spoločnosti však poškodenie závodu Milrem Robotics v Estónsku neviedlo k zastaveniu výroby ani dodávok vojenského materiálu na Ukrajinu.