Nemecká ekonomika čelí hlbšiemu problému, než je len dočasné spomalenie hospodárstva. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša sa vyčerpáva model, na ktorom Nemecko stavalo svoju prosperitu celé desaťročia. To predstavuje zásadnú výzvu aj pre Slovensko, ktorého hospodársky rast je dlhodobo úzko prepojený s výkonom nemeckého priemyslu, najmä automobilového sektora.

Ako upozorňuje analytik, nejde len o dôsledok slabšieho dopytu, drahších energií či geopolitickej neistoty. Oslabujú totiž všetky piliere, na ktorých nemecký priemyselný úspech stál, je to teda lacná energia z Ruska, globalizácia, silný export aj dominantná pozícia na čínskom trhu. Čína sa pritom z významného odberateľa nemeckých áut, strojov a technológií postupne mení na priameho konkurenta.

Najvýraznejšie je to viditeľné v automobilovom priemysle. Kým nemecké automobilky si naďalej udržiavajú vysokú kvalitu výroby, podľa Kočiša podcenili zásadnú technologickú zmenu, keď sa automobil prestal vnímať len ako mechanický produkt a stal sa softvérovou platformou. Kľúčovú hodnotu dnes vytvárajú batérie, čipy, softvér, dáta či autonómne technológie. V tomto segmente si Čína vybudovala výrazný náskok, najmä v oblasti cenovo dostupnej veľkosériovej výroby elektromobilov.

Aj keď Európska únia reagovala zavedením ciel na dovoz čínskych elektromobilov, podľa analytika to podstatu problému nerieši. Čínske automobilky získavajú čoraz silnejšiu pozíciu aj na európskom trhu, zatiaľ čo európske značky na čínskom trhu strácajú. Symbolickým príkladom bola podľa neho aj minuloročná futbalová EURO 2024, kde sa ako hlavný partner elektromobility prezentovala čínska automobilka BYD.

Pre Slovensko má tento vývoj mimoriadny význam. Po vstupe do Európskej únie sa krajina stala jednou z najvýznamnejších výrobných základní nemeckého automobilového priemyslu. To prinieslo investície, pracovné miesta aj rast exportu. Rovnaká závislosť však dnes predstavuje aj riziko.

„Problém nie je v samotnom napojení na Nemecko. Výzva je v tom, že Slovensko je napojené najmä na výrobnú časť hodnotového reťazca. Sme automobilová ekonomika, ale nie automobilová centrála. Vyrábame kvalitne, no strategické rozhodnutia, značky, softvér, dáta a veľká časť marží zostávajú inde,“ upozorňuje Marián Kočiš.

Citlivo preto rezonujú aj správy o možnom presune výroby modelu Porsche Cayenne zo Slovenska. Analytik pripomína, že zatiaľ môže ísť aj o súčasť širších rokovaní koncernu Volkswagen, ktorý podľa medializovaných informácií pripravuje rozsiahlu reštrukturalizáciu vrátane možného znižovania počtu pracovných miest a zatvárania niektorých závodov v Nemecku. Súčasne však zdôrazňuje, že pridelenie výroby konkrétneho modelu už dnes nemožno považovať za samozrejmosť.

Ak si chce Slovensko udržať výrobu vozidiel s vyššou pridanou hodnotou, nebude podľa neho stačiť ponúkať nižšie náklady. Rozhodovať bude kvalifikovaná pracovná sila, technologická pripravenosť, stabilné podnikateľské prostredie a schopnosť zapojiť sa do nových segmentov automobilového priemyslu. Pozitívnym signálom je podľa Kočiša rozvoj batériových technológií spoločnosti Porsche prostredníctvom závodu Smart Battery Shop v Hornej Strede, kde vznikajú batériové moduly pre nový elektrický model Cayenne.

Transformáciu automobilového priemyslu už postupne odráža aj slovenský trh práce

Miera nezamestnanosti síce zostáva relatívne nízka, no v prvom štvrťroku 2026 vzrástla podľa Výberového zisťovania pracovných síl na 5,9 %, zatiaľ čo pred rokom predstavovala približne 5,3 %. Ochladzovanie je najvýraznejšie práve v priemysle a stavebníctve.

Slovensko pritom patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyššou závislosťou od automobilovej výroby. Podľa údajov Európskeho združenia výrobcov automobilov tvorí priama zamestnanosť v automobilovom priemysle 15,7 % všetkých pracovných miest v spracovateľskom priemysle, čo predstavuje viac ako 76-tisíc zamestnancov. Po započítaní dodávateľských firiem sa odhady pohybujú v rozpätí približne 165- až 255-tisíc pracovných miest.

Na slovenský automobilový sektor tak podľa analytika pôsobia dva súbežné tlaky. Prvým je slabší zahraničný dopyt, predovšetkým z Nemecka a eurozóny. Druhým sú dlhodobé štrukturálne zmeny spojené s elektromobilitou, batériami, softvérom, automatizáciou a rastúcou konkurenciou z Číny. Aj Medzinárodný menový fond vo svojej štúdii z októbra 2024 upozornil, že Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie, ktoré môžu byť rastúcim dovozom čínskych elektromobilov zasiahnuté najvýraznejšie.

Určitú protiváhu predstavuje pripravovaný závod automobilky Volvo pri Košiciach, kde by sa mala veľkosériová výroba začať v roku 2027. Ani tento projekt však podľa Kočiša nemení základnú otázku, či Slovensko zostane predovšetkým montážnou dielňou Európy, alebo sa dokáže posunúť bližšie k výskumu, vývoju, batériovým technológiám a softvéru.

„Starý nemecký model Slovensku pomohol zbohatnúť. Nový nemecký model nás však automaticky nepotiahne. Ak zostaneme iba lacnejšou, aj keď spoľahlivou výrobnou základňou, budeme skôr niesť náklady transformácie, než inkasovať jej výnosy. Posun k vyššej pridanej hodnote cez výskum, vývoj a technologické kompetencie preto nie je iba ambícia, ale čoraz viac nevyhnutnosť,“ uzatvára analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku   politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️