Aj také smutné udalosti, akými sú úmrtia legiend, dokážu národ aspoň na chvíľu spojiť. Spomienky na významné osobnosti patria do politiky. Žiaľ, na Slovensku sa na slušnosť definitívne zabúda. Opozícia prakticky odignorovala úmrtie legendy hudobnej scény Martina Sarvaša (+65). Dôvod jeho nepohodlnosti nájdeme v rozhovore z roku 2024. 

Sarvaš v rozhovore pre Pavla Kapustu hovoril bez servítky a ako autor piesne Pravda víťazí sa vyjadril aj k tomuto pojmu. 

„Náš svet sa úplne zmenil naruby, tak toto je vlastne tá vec, ktorá asi je najväčším rozčarovaním, čo sa týka slobody slova, vyjadrenia názoru. Aspoň v tom mojom okruhu ľudí je to veľmi zlé,“ povedal Sarvaš s tým, že pravda vlastne neexistuje, pretože pravda je len na jednej strane, a keď sa na ňu pozeráte z druhej strany, darmo vyzerá ináč, názor je automaticky spochybňovaný. 

Na ministerstve si pripadal ako nepriateľ

Hovoril, že je veľmi ťažké sa s tým zmieriť, že toto vlastne je situácia po toľkých rokoch toho, čo sme prešli. „Robili sme to z nejakého presvedčenia, z nejakej ako keby vízie, ako to bude vyzerať, a ten dnešný svet v tomto je, myslím asi, naozaj veľkým sklamaním alebo minimálne prekvapením,“ dodal textár. 

Zaspomínal si tiež na to, že sa o ňom hovorilo ako o celkom dobrom úradníkovi. „Na to ministerstvo kultúry som išiel s tým, že sa včlením do slovenskej kultúry a že už budem, by som povedal, uprataný a slušný a budem teda dobrý úradník, ale samozrejme, to sú vytýčené zóny. Ja som bol napríklad členom rady Slovenského národného divadla, a keď by som prečítal, kto všetko tam sedel za jedným stolom a ja som tam bol za tú zlú prvú vládu smerácku, ten zodpovedný človek z ministerstva kultúry. Som hovoril, ak to môžem povedať, že vtedy som vymyslel pre seba, že ako černoch na schôdzi Ku-klux-klanu som hovoril pre seba, lebo to bolo naozaj ťažké,“ zaspomínal na čas, ktorý strávil na ministerstve, s tým, že má zlú skúsenosť s ľuďmi aj z rovnakého tábora. 

Chceli by peniaze bez zodpovednosti

„Pravda je taká, že naposledy mi osud takto celkom dobre poprial, že už som si povedal, že nebudem dobýjať tieto dvere, v ktorých sme nevítaní, a že som svoje bývalé stavebné vzdelanie, architektúru, využil a som už tretí rok učiteľ dejín architektúry, umenia, odborného kreslenia. To je moje krásne naplnenie toho, že som ako keby trochu mimo týchto kultúrnych a klanových bojov a presvedčenia niekoho,“ uzavrel Sarvaš myšlienku o bojoch v kultúre. 

V rozhovore skritizoval aj fungovanie Fondu na podporu umenia, z ktorého podľa jeho slov mal problém získať nejaké peniaze, pričom spomenul poslankyňu PS Zoru Jaurovú. „Keď som bol na ministerstve, som naozaj došiel k záveru, že asi ľuďom, tvorcom, by najviac vyhovovalo, keby dostali len určitú kartičku, ktorú by nabili nejakým kreditom a chodili si to vyberať, že v podstate nepovažujú za potrebnú nejakú hlbšiu zodpovednosť,“ povedal v rozhovore, ktorý si viete pozrieť tu: