Väčšina rodičov verí, že topiace sa dieťa bude kričať, mávať rukami a volať o pomoc. Je to jeden z najnebezpečnejších omylov. Skutočné topenie býva takmer nehlučné a môže sa odohrať za menej než dve minúty. Odborníci varujú, že stačí chvíľa nepozornosti – a z letnej pohody sa stane tragédia.
Scéna ako z filmu? Krik, špliechanie vody a zúfalé volanie o pomoc? Skutočnosť býva úplne iná. Človek, ktorý sa topí, často nevydá ani hlásku. Každý pokus dostať ústa nad hladinu využíva na jedinú vec – rýchly nádych. Na krik už jednoducho nemá čas ani silu.
Práve preto patrí topenie medzi najzákernejšie život ohrozujúce situácie. Odohráva sa potichu a okolie si ho často všimne až vo chvíli, keď je neskoro.
Radoslav Heštera z Vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža upozorňuje, že od začiatku topenia po fatálne následky často uplynie približne 90 sekúnd. Ak v tej chvíli nie je nablízku niekto, kto dokáže okamžite zasiahnuť, privolaná pomoc už často prichádza neskoro.
Podľa odborníkov samotná inštinktívna reakcia pri topení trvá spravidla len 20 až 60 sekúnd. Počas nej sa človek nesnaží kričať ani mávať rukami. Telo robí všetko pre to, aby sa aspoň na okamih dostalo nad hladinu a nadýchlo sa.
To je dôvod, prečo topenie tak často unikne pozornosti.
MUDr. Michal Pečík upozorňuje, že prvým krokom nikdy nemá byť bezhlavý skok do vody.
„Poprvé zavolaj si pomoc,“ zdôrazňuje.
Aj malé dieťa totiž dokáže v panike stiahnuť pod hladinu dospelého človeka.
„Dospelého človeka dokáže stiahnuť pod vodu a utopiť už malé dieťa,“ varuje lekár.
Ak je to možné, treba topiacemu podať predmet, ktorý pláva – lano, konár, tyč, prázdnu plastovú fľašu alebo inú pomôcku. Skok do vody má byť až poslednou možnosťou.
Ak sa už záchranca rozhodne skočiť za topiacim, musí počítať s tým, že človek v panike sa ho bude zúfalo chytať.
„Budeš možno nútený osobu, ktorá sa topí, udrieť,“ hovorí Pečík. Ide o krajné riešenie v situácii, keď je ohrozený aj život zachraňujúceho.
Záchranári upozorňujú na jeden detail, ktorý mnohí rodičia vôbec nepoznajú.
Topiace sa dieťa býva ticho.
Nekričí.
Nemáva rukami.
Často len bezmocne stojí vo vode vo zvislej polohe, hlava sa opakovane ponára pod hladinu a ústa sa na zlomok sekundy objavia nad vodou, aby sa stihlo nadýchnuť. Ak sa pri bazéne alebo pri jazere zrazu rozhostí podozrivé ticho, môže ísť o najvážnejšie varovanie.
Heštera upozorňuje, že tragédie sa zďaleka neodohrávajú len pri riekach alebo priehradách.
Veľké riziko predstavujú aj záhradné bazény, ktoré podľa neho vytvárajú falošný pocit bezpečia. Rodič odbehne otvoriť dvere, zdvihnúť telefón alebo vypnúť pípajúcu mikrovlnku – a dieťa zostane vo vode samo.
Stačí niekoľko desiatok sekúnd.
Mnohí rodičia sa spoliehajú na nafukovacie kolesá či rukávniky. MUDr. Pečík však varuje, že ani tie nie sú zárukou bezpečnosti.
„Práve tieto bezpečnostné pomôcky môžu niekedy spôsobiť, že sa dieťa utopí ešte rýchlejšie,“ upozorňuje.
Ak sa malé dieťa prevráti hlavou dole, nafukovacie koleso mu môže znemožniť vrátiť sa späť do správnej polohy.
Podľa Pečíka platí jednoduchá zásada – dieťa musí mať vždy jedného konkrétneho dospelého, ktorý ho nepretržite sleduje.
Ak si totiž všetci myslia, že ho stráži niekto iný, v skutočnosti ho nestráži nikto.
Na otázku, odkedy možno nechať dieťa pri bazéne úplne bez dozoru, odpovedá lekár s nadsádzkou, ktorá však vystihuje podstatu problému:
„Od 18 rokov.“
Každé leto prináša správy o ľuďoch, ktorí sa domov od vody už nikdy nevrátili. Tragédie pritom nepostihujú iba malé deti. O život prichádzajú tínedžeri, dospelí aj seniori – často po jedinej chybe alebo chvíli nepozornosti. Záchranári preto prosia jediné: nepodceňujte vodu. Nekúpte sa sami, nepreceňujte svoje sily, nekombinujte plávanie s alkoholom a pri deťoch nespúšťajte oči z hladiny ani na okamih. Pri topení totiž nerozhodujú minúty, ale sekundy.
Primár oddelenia pediatrickej neurochirurgie Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave Svorad Trnovec varuje pred skokmi detí do neznámej alebo plytkej vody. Upozorňuje, že môže dôjsť k poraneniu krčnej chrbtice, čo môže mať za následok aj úplné ochrnutie. Lekár preto radí vždy vopred skontrolovať hĺbku vody. Informuje o tom vo videu, ktoré NÚDCH zverejnil na sociálnej sieti.
„Človek, ktorý skočí do tej vody, tak narazí hlavou na dno, poraní si krčnú chrbticu. Toto poranenie krčnej chrbtice môže mať aj veľmi vážne dôsledky, ako ochrnutie vlastne celého pacienta. Hovorím to preto, lebo už takéto prípady máme aj tento rok. Je to obrovská škoda, keď sa mladý človek vlastne takto zmrzačí na celý život,“ vysvetlil primár.
V súvislosti s letom lekári z NÚDCH zároveň pripomínajú viaceré odporúčania. Rodičia s malými deťmi by sa v horúčavách nemali zdržiavať vonku medzi 11.00 a 16.00 h. Dieťa má byť vzdušne a ľahko oblečené s pokrývkou hlavy, pokožku treba chrániť krémom s vysokým ochranným faktorom a priebežne deťom ponúkať tekutiny a nečakať na smäd. Upozorňujú najmä rodičov malých detí, aby viac sledovali pitný režim u detí, koľko tekutín prijmú, či majú mokré plienky a skôr vyhľadali lekára v prípade dehydratácie. Počas horúčav už lekári riešili dehydratované deti s akútnym poškodením obličiek z nedostatku tekutín.
U starších detí sa zvyšuje nárok na hydratáciu napríklad v dôsledku zvýšenej aktivity pri športe a vysokých teplotách, lekári odporúčajú prijímať tekutiny priebežne a dohliadať na správnu hydratáciu a nečakať na smäd. Tiež treba primerane striedať pobyt na slnku a v tieni. Rovnako platí ochrana pokožky kozmetikou s vysokým ochranným faktorom, ľahké, vzdušné oblečenie.
Pri športe a pohybových aktivitách treba používať odporúčané ochranné pomôcky a u menších detí zabezpečiť dohľad.
Pozor treba dať aj na prípadné náhodné otravy. Pokiaľ malé deti navštevujú starých rodičov alebo príležitostne iné osoby, treba dať pozor na lieky v kabelkách alebo iných deťom dostupných miestach, tiež na toxické látky, ktoré sa niekedy nesprávne skladujú v potravinových fľašiach, zvlášť vo fľašiach od nápojov určených pre deti, ktoré často aj svojou farbou pripomínajú obľúbený nápoj.
Pri používaní klimatizácie lekári apelujú na to, aby boli lamely vnútornej jednotky nastavené tak, aby osoby v miestnosti nevnímali prúdenie studeného vzduchu priamo na telo. „Je vhodné miestnosti vychladiť vopred, a to najmä v prípade malých detí,“ dodali.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️