Politológ, historik a publicista Eduard Chmelár na sociálnej sieti kritizuje zhovievavosť voči uctievaniu nacistických kolaborantov na Ukrajine. Pripomenul, že takéto správanie už nie je vecou Ukrajiny, ako sa snaží presvedčiť Volodymyr Zelenský.
Na Slovensku to takmer nie je politická téma, okrem výzvy zo strany SNS, ktorá žiada premiéra, aby nepodal Zelenskému ruku na samite v Ankare. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský pritom pri príležitosti 30. výročia ústavy odkázal celému svetu: „Nikto a nikdy nám nebude prikazovať, koho máme milovať, komu máme byť vďační a akých hrdinov máme ctiť.“
Oznámil, že parlamentu predložil návrh zákona o Ukrajinskom národnom panteóne. „To, čo najviac desí, nie je nacionalistický prejav nelegitímneho uzurpátora moci na Ukrajine. Je to mlčanie až zhovievavosť európskych politických špičiek k slovám, ktoré otriasajú základmi našich spoločných hodnôt,“ hodnotí situáciu Chmelár.
Slová nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorými apeloval na Poliakov, aby sa zmierili s Ukrajincami tak, ako sa Nemci zmierili po druhej svetovej vojne s Poliakmi, považuje historik za škandalózne. „Tu predsa nejde o zmierenie národov, ale o odsúdenie všetkých foriem fašizmu, nacizmu a extrémnej pravice. S ich zločinmi sa nikdy nikto nezmieril. Ak Merz namiesto solidarity s Poľskom opätovne vyhlásil, že stojíme za každých okolností a vo všetkých oblastiach s Ukrajinou, nevyzerá to na obranu európskych hodnôt, ale na latentný súhlas s oživovaním neonacizmu, čo v jeho prípade až tak veľmi neprekvapuje,“ komentuje Chmelár výrok Merza.
Nikdy podľa neho nemôžeme legitimizovať ukrajinských banderovcov, ktorí vraždili v rokline Babyn Jar, vo Volyni alebo u nás v Kolbasove. Nikdy nemôžeme rehabilitovať chorvátskych ustašovcov, ktorí v koncentračnom tábore Jasenovac likvidovali Srbov, Židov i Rómov spôsobom, pri ktorom nacisti omdlievali. Nikdy nemôžeme odpustiť slovenským gardistom, ktorí pomáhali nemeckým votrelcom zabíjať vlastných bratov a sestry pri najväčšom vojnovom zločine na území Slovenska v Kremničke. „Vtedy malo slovo kolaborant ešte svoj jasný význam a každý predsa chápal, že masoví vrahovia nikdy nemôžu byť premaľovaní na vlastencov,“ dodáva politológ.
Rozumie exilovej ukrajinskej historičke Marte Havryško, ktorá sa cíti byť zradená: „Za toto predsa Charkov či Odesa – hrdinské ukrajinské mestá v boji proti fašizmu – vo voľbách nehlasovali. Nikto, kto vie, za čo padli jeho predkovia v urputných bojoch proti nacizmu, si nemôže želať, aby sa Bandera a Šuchevyč stali ich národnými hrdinami.“
Nie sú to žiadni osloboditelia ukrajinského národa, ale banditi, ktorých prívrženci zastrelili ich starých otcov, zmrzačili ich staré mamy a teraz si hovoria: „Preboha, čoho sme sa to dožili, v mene koho hovorí tá junta, ktorá vládne bez volieb, ako je vôbec možné, že hlavný architekt volynského masakru Dmytro Kljačkivskyj sa dočká štátneho pohrebu s plnými poctami?“ pýta sa.
Chmelár vyzval k ostražitosti a všímaniu si, kto v týchto dňoch ospravedlňuje alebo zjemňuje túto špinavosť ako „nedorozumenie“, „rozdielny historický výklad“, „minulosť, ktorú nezmeníme“ či „kontroverzné osobnosti, ktoré nemožno hodnotiť čiernobielo“. „Kto nevie jasne odsúdiť oživovanie fašistických tradícií – a už nikdy sa nedajte od takýchto lotrov poučovať, nikdy im nedovoľte moralizovať, na ktorej strane tohto sporu musíte stáť,“ žiada Chmelár.
Podľa neho netreba veriť tomu, že Ukrajinci nemajú aj iných národných hrdinov, tak ako Slováci nie sú odkázaní na to, aby velebili Jozefa Tisa, Vojtecha Tuku a Otomara Kubalu. „Je to otázka všeľudských hodnôt, nie vlasteneckého cítenia. A v ich mene, v mene toho, za čo naši predkovia bojovali, nemôžeme dopustiť, aby taký režim, ktorý momentálne vládne na Ukrajine, čo i len pričuchol k členstvu v EÚ. Vojna neospravedlňuje neofašistické reminiscencie. Je najvyšší čas, aby sme podobne principiálny postoj ako Poliaci zaujali aj my. Nie je to vaša vec, či oslavujete nacistických kolaborantov a fašistických hrdlorezov. A ak si myslíte, že áno, sami sa vyčleňujete z civilizovanej Európy,“ uzavrel Chmelár s protifašistickým pozdravom: „No pasarán!“ (Neprejdú!)
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️