Spor o veterné parky na Slovensku sa naťahuje už mesiace a v stredu 24. júna vyvrcholil otvoreným chaosom v Bratislave. Verejné prerokovanie strategického dokumentu o akceleračných zónach sa po hodine kriku a skandovania skončilo predčasne. Do sály so 350 miestami sa podľa organizátorov pokúsilo dostať až 5000 ľudí.

Genéza odporu: petícia, ktorá ide aj do zahraničia

Odpor proti veterným parkom na Slovensku organizuje od začiatku roka portál zapravdu.sk, za ktorým stojí občiansky aktivista a jogín Daniel Máčovský, v spolupráci s HNUTÍM SLOBODA 2025 a občianskym združením Slavica. Cieľom ich „Petície za Slovensko bez veterných parkov“ bolo vyzbierať 100 000 podpisov, aby sa ňou musela zaoberať Národná rada SR. Aktivisti svoje argumentačné materiály šíria aj do Českej republiky, kde vstupujú do diskusie o obnoviteľných zdrojoch energie.

V samotnej petícii sa uvádza: „Odmietame výstavbu gigantických veterných turbín, ktorými sa trvalo poškodí, znehodnotí a zamorí naše územie.“ Aktivisti tvrdia, že chránia životné prostredie pre budúce generácie. Developerov zároveň obviňujú, že „disponujú významnými finančnými zdrojmi, ktoré sľubujú ako odplatu za poškodenie prostredia a manipulatívne vplývajú na miestnych politikov.“

Odmietané turbíny majú podľa nich dosahovať výšku 200 až 280 metrov. Petícia sa odvoláva na článok 44, článok 45 a článok 55 Ústavy SR. Termín na podávanie pripomienok bol stanovený do 13. mája 2026.

Aktivisti tvrdia, že Slovensko je energeticky sebestačné a veternú energiu nepotrebuje. Zároveň upozorňujú na možné zaťaženie prenosovej sústavy. Kritizujú aj financovanie projektov cez Plán obnovy, kde podľa nich tvorí až 90 % objemu financií pôžička, ktorú budú splácať občania.

Meno Daniela Máčovského a platforma zapravdu.sk sa dlhodobo objavujú v prostredí alternatívnych médií. Spolupracujúce združenie Slavica je známe propagáciou panslavizmu a kritikou mainstreamových politík.

Postoj časti odporcov vystihuje často zdieľané heslo: „Plne podporujeme občanov, ktorí nechcú pri svojich domoch obrovské veterné turbíny. Na Slovensku sú veterné parky nezmysel. Neustupujme ekoteroristom z Bruselu!“

Čo hovoria experti a aký postoj zaujal premiér

Debata má aj druhú stranu. Energetická expertka Liptáková v rozhovoroch pre médiá odmietla viacero tvrdení, ktoré sa podľa nej opakovane šíria bez vedeckých dôkazov. Pri obavách z BPA uviedla, že „uvoľňovanie BPA z lopatiek veterných turbín a následná kontaminácia pôdy, vody alebo potravín z daného územia je mýtus, ktorý nie je podložený vedeckou štúdiou.“

Teoretický fyzik Samuel Kováčik upozornil, že veterné elektrárne patria medzi nízkoemisné zdroje energie. Zdravotné problémy pripisované turbínam označil prevažne za dôsledok nocebo efektu. Podľa neho je rozhodujúce vhodné umiestnenie zariadení mimo citlivých lokalít a dostatočná vzdialenosť od obývaných oblastí.

Premiér Robert Fico vyhlásil, že „Slovensko veterné parky nepotrebuje“, pričom argumentoval vysokým podielom bezuhlíkovej výroby elektriny. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) však upozorňuje, že zaradenie územia medzi akceleračné zóny automaticky neznamená povolenie výstavby.

Rezort životného prostredia vedený Tomášom Tarabom zároveň deklaroval, že nebude podporovať nekontrolovanú výstavbu a chce presadzovať prísnejšie podmienky vrátane súhlasu samospráv a prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Fiasko v hoteli Tatra

Napätie vyvrcholilo v stredu 24. júna počas verejného prerokovania dokumentu „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike“ v Kongresovej sále hotela Tatra v Bratislave.

Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo životného prostredia SR a Úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy mali predstaviť návrh 8 akceleračných zón so 207 turbínami a celkovým výkonom 1 449 MW.

Najväčšou zónou má byť Podhájska – Dvory nad Žitavou s 46 turbínami a výkonom 322 MW. Ďalšie lokality zahŕňajú oblasti Prietržka – Sobotište, Gbely – Štefanov, Vrakúň – Dolný Štál, Okoč – Zemianska Olča, Palárikovo – Nové Zámky, Komjatice – Mojzesovo a Strážske.

Podľa organizátorov odporu sa projekt priamo alebo nepriamo dotýka takmer dvoch miliónov obyvateľov.

Priebeh podujatia sa však rýchlo zmenil na chaos. Jeden z organizátorov uviedol, že do sály s kapacitou 350 miest sa pokúšali dostať tisíce ľudí. Aktivista Miloš Zverina následne upozornil, že desiatky občanov a starostov zostali pred dverami, čo podľa neho vyvoláva otázky o transparentnosti celého procesu.

Atmosféru zo sály opísal aj Danny Kollár, podľa ktorého sa diskusia zmenila na nekontrolovateľnú výmenu názorov sprevádzanú skandovaním. Do rozpravy sa zapojili aj Daniel Máčovský a Štefan Harabin. Zaznievali tiež ostré politické heslá namierené proti predstaviteľom vlády.

Niektorí účastníci tvrdili, že proces porušil ich právo zúčastniť sa verejného prerokovania v plnom rozsahu. Organizátori preto avizovali právne kroky a pokračovanie petičnej kampane.

Kritika zaznela aj zo strany samospráv. Predstavitelia obcí upozorňovali na nedostatočnú komunikáciu zo strany štátu a nedostatok informácií o pripravovaných projektoch.

Viac ako hodinové skandovanie „Pusťte ich dnu!“ napokon spôsobilo, že plánované prerokovanie nebolo možné dokončiť v pôvodnom režime.

Vietor fúka len 22 % roka, tvrdia odporcovia

Odporcovia veterných parkov prezentovali aj technické argumenty. Tvrdia, že priemerná veternosť vo vybraných lokalitách dosahuje len 6 až 8 metrov za sekundu. S odvolaním na technické údaje výrobcov a ekonomické analýzy argumentujú, že reálny výkon turbín je výrazne nižší než ich inštalovaná kapacita.

Poukazujú tiež na zaťaženie elektrickej siete v niektorých regiónoch Slovenska a spochybňujú ekonomickú návratnosť projektov bez dotácií.

Organizátori zároveň oznámili ďalšiu formu protestu. Od 1. augusta plánujú na bratislavskom Námestí slobody vytvoriť „petičné mestečko“ a začať protestnú hladovku.

Daniel Máčovský 

Daniel Máčovský v rozhovore pre Rádio Kompas rozvinul viacero argumentov, ktoré zaznievajú aj na verejných zhromaždeniach odporcov veterných elektrární. Osobitnú pozornosť venoval problematike infrazvuku, teda nízkofrekvenčného vlnenia pod hranicou ľudského sluchu. Podľa jeho slov ide o tému, ktorá je v slovenskej verejnej diskusii podceňovaná a ktorá si zaslúži podrobnejšie skúmanie zo strany nezávislých odborníkov.

Aktivista zároveň kritizoval spôsob, akým sú podľa neho verejnosti prezentované pripravované projekty. Tvrdil, že obyvatelia sa často stretávajú s dokumentáciou, v ktorej nie sú uvedené všetky konečné technické parametre plánovaných zariadení, pričom presná podoba projektov sa môže meniť až v ďalších etapách povoľovacieho procesu. Za problematické označil aj to, že mnohí obyvatelia sa o zámeroch dozvedajú až vo chvíli, keď sú prípravné procesy v pokročilom štádiu.

Máčovský sa opieral aj o skúsenosti z regiónov, kde sa proti veterným elektrárňam organizovali petície, verejné zhromaždenia alebo miestne referendá. Tvrdí, že rastúca aktivita občanov nie je výsledkom odporu voči obnoviteľným zdrojom ako takým, ale reakciou na obavy z možných dopadov na kvalitu života, hodnotu nehnuteľností, krajinný ráz a budúci rozvoj obcí.

V diskusii odmietol používanie označenia „veterné parky“ a uprednostnil termín „veterné elektrárne“, ktorý podľa neho presnejšie vystihuje charakter priemyselných energetických zariadení. Práve spôsob komunikácie celej témy sa podľa neho stáva jedným z hlavných bodov sporu medzi investormi, štátnymi inštitúciami a časťou verejnosti.

Rozhovor zároveň ukázal, že odpor voči plánovaným akceleračným zónam sa už netýka iba jednotlivých lokalít. Postupne sa mení na širšiu spoločenskú diskusiu o tom, do akej miery majú mať samosprávy a miestni obyvatelia možnosť ovplyvňovať rozhodnutia o veľkých energetických projektoch vo svojom bezprostrednom okolí. Takáto argumentácia zaznievala aj počas búrlivého verejného prerokovania v bratislavskom hoteli Tatra, kde viacerí účastníci poukazovali na nedostatočnú komunikáciu štátu s dotknutými regiónmi.

Slovensko pod tlakom termínov

Slovensko patrí medzi krajiny s minimálnym rozvojom veternej energetiky. Za posledné dve desaťročia nevznikol žiadny významný nový veterný park a v prevádzke zostávajú len staršie zariadenia na západnom Slovensku.

Strategický dokument musí byť podľa záväzkov z Plánu obnovy predložený Európskej únii do konca augusta 2026. Po udalostiach v hoteli Tatra sa však celý proces dostáva pod ešte väčší časový tlak.

Legislatívny návrh zároveň počíta s tým, že Slovenská inšpekcia životného prostredia bude vystupovať ako jednotné kontaktné miesto so zrýchleným 12-mesačným konaním. Práve tento bod patrí medzi najostrejšie kritizované časti návrhu.

Po stredajších udalostiach zostáva otvorená otázka, ako bude štát pokračovať v prerokovaní projektu, ktorý už dnes vyvoláva jednu z najväčších verejných mobilizácií v oblasti energetiky za posledné roky.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️