Dvojaký meter Moniky Tódovej? Manželka známeho finančníka jej pripomína vlastné slová o blízkych vzťahoch

Monika Tódová roky nemilosrdne preverovala, naháňala a verejne ostrakizovala ľudí. Teraz jej ich advokátka Valéria Haščáková, manželka finančníka Jaroslava Haščáka, vracia späť ako zrkadlo. Kauza vzťahu Tódovej so sudkyňou Pamelou Záleskou podľa nej ukazuje, že problém blízkych vzťahov verejne činných osôb sa nedá odbiť jednoduchým tvrdením, že „doma sa o práci nerozprávame“. Ak takáto argumentácia nestačí pri politikoch či sudcoch mimo okruhu Denníka N, nemala by stačiť ani pri novinárke, ktorá sa sama dlhodobo stavia do pozície morálneho arbitra verejného života.

Advokátka Valéria Haščáková v komentári pre Medialne.sk upozornila na podľa nej zjavný rozdielny meter pri posudzovaní blízkych vzťahov a možných konfliktov záujmov. Reagovala na výrok redaktora Denníka N Braňa Bezáka, ktorý Jánovi Mažgútovi zo Smeru odkázal, že verejnosť „nemá IQ dreveného vláčika“. Bezák tak komentoval Mažgútovo tvrdenie, že sa doma s manželkou nerozpráva o jej práci.

Haščáková sa pýta, či by rovnakú prísnosť novinári Denníka N použili aj voči vlastnej kolegyni Monike Tódovej. Pripomína situáciu z augusta 2023, keď Tódová verejne vysvetľovala svoj vzťah so sudkyňou Pamelou Záleskou. Verejnosť vtedy ubezpečovala, že sudcovia o svojich prípadoch nehovoria doma ani rodine, ani priateľom.

Pamela Záleská pred Súdnou radou následne vyhlásila, že nikdy nevyniesla, nesprístupnila ani neposkytla žiadnu informáciu zo súdneho spisu „ani pani Monike Tódovej“. Zároveň tvrdila, že rozhoduje výlučne na základe dôkazov, nie podľa želaní, diktátu alebo objednávky.

Podľa Haščákovej sa vtedy od verejnosti očakávalo, že takéto vysvetlenie prijme ako dostatočný dôkaz profesionality. Inými slovami, ak investigatívna novinárka tvrdila, že so svojou blízkou priateľkou, sudkyňou rozhodujúcou závažné trestné kauzy, doma nerozoberá jej prácu, malo sa tomu jednoducho veriť.

Pri Jánovi Mažgútovi však rovnaký typ vysvetlenia vyvolal výsmech. Keď v rozhovore pre 360tku povedal, že sa doma s manželkou nerozpráva o jej podnikaní, Braňo Bezák reagoval poznámkou o „IQ dreveného vláčika“. Monika Tódová to podľa Haščákovej označila za prejav Mažgútovej arogancie.

Advokátka tvrdí, že rozdiel nie je v samotnom tvrdení, ale v tom, kto ho vyslovuje. Ak podobné ubezpečenie poskytuje človek z opačného politického alebo mediálneho tábora, je okamžite zosmiešnený. Ak však ide o osobu z prostredia Denníka N, rovnaká veta má byť prijatá ako dôkaz etickej čistoty.

Haščáková však podľa vlastných slov nechce zostať iba pri otázke, či sa dvaja blízki ľudia doma rozprávajú o práci. Za ešte závažnejší považuje jemnejší, no nebezpečnejší mechanizmus vplyvu. Človek totiž nemusí dostať priamy pokyn, aby konal v prospech blízkej osoby. Niekedy môže konať spôsobom, o ktorom vie, že jej bude vyhovovať, hoci o to nikdy výslovne nepožiadala.

Práve tento princíp podľa Haščákovej v minulosti pomenovala aj samotná Monika Tódová. Pripomína jej článok z roku 2015 o sudkyni Kataríne Bartalskej a vtedajšom šéfovi SIS Jánovi Valkovi, ktorí majú spolu dve deti. Tódová vtedy napísala, že „vzťah Valka a Bartalskej zvyšuje riziko, že štát môže ovplyvňovať rozhodnutia súdov v kauze Váhostav“.

Haščáková upozorňuje, že Tódová vtedy nepotrebovala dôkaz, že Valko dával Bartalskej pokyny. Nepotrebovala ani potvrdenie, že sa doma rozprávali o konkrétnych prípadoch. Stačila jej samotná existencia blízkeho vzťahu a riziko, ktoré z neho mohlo vyplývať.

Podľa Haščákovej tým Tódová vtedy správne vystihla podstatu problému: vplyv nemusí mať vždy podobu priameho rozkazu. Môže fungovať aj cez blízkosť, dôveru, spoločné hodnotové nastavenie a predpokladaný súhlas.

Rovnakú logiku preto Haščáková vzťahuje aj na vzťah Moniky Tódovej a Pamely Záleskej. Zdôrazňuje, že jej otázka nikdy nestála tak, či Tódová priamo požiadala Záleskú, aby v decembri 2020 vzala Jaroslava Haščáka do väzby.

Podľa Haščákovej je podstatné niečo iné. Monika Tódová dlhé roky vo svojej novinárskej práci vystupovala voči Jaroslavovi Haščákovi mimoriadne kriticky. Po jeho vzatí do väzby hovorila o „predčasných Vianociach“ a označila to za „historický moment“.

Otázka preto podľa Haščákovej znie, či bol vzťah Tódovej a Záleskej v decembri 2020 natoľko blízky, hodnotovo zladený a založený na vzájomnom porozumení, že sudkyňa mohla konať spôsobom, o ktorom vedela, že bude jej priateľke vyhovovať. Nie na základe priamej požiadavky, ale ako prejav tichej kompatibility.

Práve v tom vidí Haščáková najväčšie riziko blízkych vzťahov v citlivých verejných funkciách. Nejde nevyhnutne o vedomé ovládanie jedného človeka druhým. Problém môže vzniknúť aj vtedy, keď blízkosť, dôvera a snaha nestratiť súlad s druhou osobou ovplyvňujú rozhodovanie nenápadne a bez priameho pokynu.

Takýto vplyv je podľa nej nebezpečný práve preto, že nemusí byť otvorený, viditeľný ani vedome pomenovaný. Môže pôsobiť aj vtedy, keď si ho človek, ktorý pod jeho vplyvom koná, vôbec nepripúšťa.

Haščáková pripomína, že moderné právo nepozná iba skutočnú zaujatosť, ale aj zdanie zaujatosti. Verejnosť nemusí dokazovať, že k ovplyvneniu skutočne došlo. V citlivých prípadoch môže byť problémom už samotná oprávnená pochybnosť, či vzťah nemohol rozhodovanie ovplyvniť.

Aj preto označuje poznámku o „IQ dreveného vláčika“ za povrchnú. Problém rodinných, partnerských alebo priateľských väzieb totiž nemusí spočívať iba v tom, čo si ľudia povedia. Niekedy môže byť podstatné práve to, že si už nemusia povedať vôbec nič.

Haščáková preto kladie jednoduchú otázku: prečo by mal princíp rizika blízkeho vzťahu platiť pri Kataríne Bartalskej a Jánovi Valkovi, ale prestať platiť pri Monike Tódovej a Pamele Záleskej?

Ak pri Bartalskej a Valkovi stačila samotná blízkosť na pomenovanie rizika a pri Mažgútovi je podľa kritikov naivné veriť, že sa doma o práci nerozprávajú, potom je podľa Haščákovej nepresvedčivé tvrdiť, že pri Tódovej a Záleskej nie je problém ani blízkosť, ani možné zdanie konfliktu záujmov.

„Princípy totiž nie sú princípmi preto, že platia pre našich oponentov. Princípmi sa stávajú až vtedy, keď ich dokážeme uplatniť aj na seba,“ uzatvára Haščáková.

4. 12. 2025 13:15

ÚOO platil novinárov. POZNÁME CENU TÓDOVEJ, smeje sa Pčolinský

Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorého koniec sa prejednáva v Národnej rade vzbudil v mainstreame veľkú vlnu nevôle. Exposlanec Peter Pčolinský na sociálnej sieti upozornil na konflikt minimálne dvoch novinárov v tejto otázke.  Medzi obhajcami úradu sú aj moderátor Rastislav Iliev a novinárka Monika Tódová, ktorí v lete tohto roka dostali od ÚOO “kšeft” za 500 eur. Pre inštitúciu, ktorá má v skrátenom legislatívnom konaní prejsť transformáciou, odmoderovali približne hodinové diskusie.&nbs

Čítať viac