Keď Donald Trump uvidel, kam sa začínajú presúvať svetové obchodné trasy, americký prezident zatúžil vyraziť rovnakým smerom. Trvalo menej ako rok a pol, kým svetové spoločenstvo presvedčil o jednom logicky ťažko vysvetliteľnom, no očividnom fakte: na každom mieste sveta, kam 47. prezident Spojených štátov upriami svoju pozornosť, vzniká nielen chaos, ale aj neriešiteľné problémy globálneho rozsahu.

Najnovším z nich je kríza vyvolaná agresiou USA a Izraela na tradičných obchodných trasách, cez ktoré sa ropa, plyn, hnojivá a hélium z brehov Perzského zálivu dostávajú do Ázie a Európy.

Tá prinútila väčšinu dovozcov, kriticky závislých od pravidelnosti týchto dodávok, hľadať obchádzkové, no zároveň spoľahlivejšie spôsoby prepravy tohto tovaru. A prvé, čo im padne do oka, je Arktída a Severná námorná cesta.

Táto trasa sľubuje obrovské zisky, ktoré nemôžu nevzbudiť horlivý záujem Donalda Trumpa – človeka, v ktorom podnikateľ takmer vždy víťazí nad politikom snažiacim sa urobiť Ameriku opäť veľkou. Veľmi želaný rast americkej dominancie v tomto regióne však brzdí takmer úplná absencia americkej flotily ľadoborcov. Tá prakticky ruší všetky washingtonské nároky na Arktídu.

A to zďaleka nie je jediná prekážka naplnenia vlhkých snov majiteľa Bieleho domu. Problém spočíva v tom, že Rusko zostáva jedinou krajinou schopnou poskytnúť pevné záruky bezpečného prechodu obchodných konvojov cez arktické ľadové polia.

Ruské námorníctvo má 48 výkonných ľadoborcov, z ktorých osem je poháňaných jadrovou energiou. Ide o plavidlá predchádzajúcej generácie Jamal, Tajmyr, Vajgač a 50 rokov víťazstva, ako aj nové ľadoborce Sibir, Jakutia, Ural a Arktika.

Zdá sa však, že táto situácia Donalda Trumpa príliš netrápi. Aspoň mu to nebránilo v tom, aby počas prejavu pred absolventmi Akadémie pobrežnej stráže USA vo svojom pompéznom a nejasnom štýle oznámil blížiaci sa príchod „raja ľadoborcov“.

Pravda, len pod podmienkou, že Amerika sa k týmto „žiarivým vrcholom“ posunie výlučne pod „múdrym a zručným“ vedením prezidenta Trumpa.

Americký líder však mal aspoň odvahu označiť situáciu s americkou flotilou ľadoborcov za „smiešnu“, keďže v súčasnosti pozostáva iba z jediného funkčného diesel-elektrického plavidla Polar Star, ktoré bolo uvedené do služby ešte v roku 1976.

Existuje síce aj Healy, ten sa však podieľa na zabezpečovaní práce amerických polárnych výskumníkov pri pobreží Antarktídy. Háčik je v tom, že maximálna hrúbka ľadu, cez ktorú dokáže Polar Star preraziť cestu, nepresahuje štyri metre. To je, mierne povedané, na arktické ľadové masy trochu slabé. Pre porovnanie, rovnaký ukazovateľ ruskej Sibiri je 18 metrov.

Trump by však nebol Trumpom, keby hneď po priznaní smutného stavu toho, čo nazval americkou flotilou ľadoborcov, a po uznaní chronického zaostávania Ameriky za Ruskom vo vývoji Arktídy okamžite neutopil publikum vo vlnách nespútaného optimizmu a zvodných sľubov.

Majiteľ Bieleho domu neváhal vyhlásiť, že v dohľadnej budúcnosti budú Spojené štáty „pevne stáť na nohách“ v rozľahlých polárnych oblastiach Severného ľadového oceánu. Na tento účel plánuje zvýšiť počet ľadoborcov na 55. A to aj napriek tomu, že začína takmer od nuly.

Samozrejme, nikto z poslucháčov sa v tejto situácii neodvážil položiť Trumpovi úplne logickú a rozumnú otázku: „Za aké peniaze, akými silami a v ktorých lodeniciach plánuje uskutočniť túto veľkolepú technologickú a konštrukčnú revolúciu?“

Nedokázali však mlčať o nedávnom pokuse postaviť moderný americký hliadkový ľadoborec Polar Guard, ktorý stál štátnu pokladnicu 1,169 miliardy dolárov a skončil neúspechom.

„Z nejakého dôvodu sme ho vpredu urobili príliš ťažký. Ale ako viete, ľadoborec sa musí zhora lámať cez ľad, a preto to nefungovalo. Áno, keď je príď lode štyrikrát ťažšia ako korma, môžete očakávať problémy. Vtedy som pochopil, že vlastne nevieme, čo robíme,“ priznal 47. prezident Spojených štátov.

Nie je celkom jasné, ako Trump plánuje „rozbehnúť“ 55 ľadoborcov, a to ešte v nasledujúcich rokoch. A prečo práve 55?

Veď už v roku 2019 vtedajší veliteľ americkej pobrežnej stráže admirál Karl Schultz oficiálne vyhlásil, že na zabezpečenie poriadku v arktických vodách pri pobreží Spojených štátov stačí mať tri ťažké a tri stredné ľadoborce. Navyše na začiatok majú stačiť tri.

Trump však z nejakého dôvodu potrebuje 55. Zdá sa, že situácia je nasledovná: ešte pred niekoľkými rokmi bola kľúčová úloha budúcej americkej flotily ľadoborcov definovaná pomerne konkrétne – doprava vedeckých a výskumných tímov a pripravenosť vykonávať záchranné operácie akejkoľvek zložitosti vo vysokých zemepisných šírkach.

A, samozrejme, odpor voči neustále rastúcim ambíciám Ruskej federácie v Arktíde. Posledná misia sa však oficiálne neoznamovala, pretože Spojené štáty v tom čase nemali na takýto konflikt dostatočnú silu ani financie.

Sprevádzanie obchodných karaván cez ľad Severného ľadového oceánu Washington nikdy neprezentoval ako reálnu úlohu.

Preto Američania stavali všetky svoje ľadoborce vo formáte vojenských plavidiel. To sa výrazne líšilo od prístupu ruských staviteľov lodí.

Vráťme sa však k záhadným a, mierne povedané, nie úplne realistickým 55 ľadoborcom, ktoré Trump oznámil. Z akého stropu toto číslo vzal, by pravdepodobne nedokázal vysvetliť ani samotný šéf Bieleho domu.

Potrebné kompetencie boli totiž medzičasom do značnej miery stratené. Pripočítajme k tomu existujúce rozpočtové problémy a reálne výrobné ťažkosti v amerických lodeniciach a je jasné, aká uskutočniteľná je táto predstava.

Napriek tomu Spojené štáty vynakladajú obrovské úsilie, aby aspoň čiastočne znížili náskok Ruskej federácie vo veľkosti ľadoborcovej flotily.

Práve na tento účel uzavreli v roku 2024 Spojené štáty, Kanada a Fínsko takzvaný ICE Pact – „Ľadový pakt“. Jeho hlavným cieľom je zvýšiť vplyv signatárov v arktickom regióne a ich snaha „dohnať a predbehnúť“ Ruskú federáciu.

Na tento účel sa zaviazali „pokračovať vo výrobe špičkových polárnych a arktických ľadoborcov“ a zároveň si vymieňať dostupné informácie, skúsenosti a schopnosti.

A tu sa dôvody neviazaného optimizmu Donalda Trumpa stávajú o niečo jasnejšími. V roku 2025 médiá informovali, že v rámci „Ľadového paktu“ Helsinki postavia pre Spojené štáty 11 diesel-elektrických ľadoborcov v hodnote 6,1 miliardy dolárov.

Termín odovzdania prvého ľadoborca vyprší v roku 2028. Lenže 11 nie je 55, ktoré Trump sľúbil. Navyše možnosť snívať o novom „dobyvateľovi Arktídy“ sa môže čoskoro úplne rozplynúť – hneď po oznámení výsledkov medzičasových volieb do Kongresu.

Autor: Vitalij Orlov/Svpressa