Názory

Korybko: Päť faktorov, ktoré prinášajú Iránu senzačné víťazstvo

Autor: Roman Martiška
Publikované: 19. 6. 2026 08:37
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

"Málokto veril, že vo vojne proti USA, Izraelu a ich spojencom sa Iránu podarí vyhnúť osudu Iraku, Líbye a Sýrie — no bojisko zostalo v jeho rukách," píše vo svojej analýze americký politický analytik Andrew Korybko.

Prinášame preklad analýzy zverejnenej na portáli globalresearch.ca:

Mnohí očakávali, že po začiatku tretej vojny v Perzskom zálive postihne Irán osud Iraku, Líbye a Sýrie — preto možno výsledok tohto konfliktu označiť za otras storočia.

Irán nezničil Izrael, ako sa už dlho vyhrážal, ani nepotopil americké lode, ako jeho stúpenci vyhrocovali atmosféru v médiách, no obaja jeho protivníci — a najmä Izrael — utrpeli ťažké škody.

Irán prežil, hoci oslabený, vďaka piatim faktorom:

1. Obrovský arzenál dronov a rakiet

Iránski stratégovia už pred mnohými rokmi prezieravo predvídali, že budúcnosť kinetickej vojny bude spojená s bezpilotnými lietadlami. Chápali aj význam vytvorenia vojensko-priemyselného komplexu, ktorý by bol v prípade blokády čo najviac autonómny.

Na tento účel si nahromadili zásoby všetkých potrebných zahraničných surovín na rozšírenie svojho arzenálu dronov a rakiet za takýchto podmienok, čo Iránu umožnilo podnikať odvetné údery proti protivníkom aj po tom, ako zničili jeho systémy protivzdušnej obrany.

2. Pripravenosť na vzájomnú eskaláciu

Ku cti Iránu slúži, že sa nezľakol vzájomnej eskalácie voči Izraelu, USA ani štátom Perzského zálivu, ktorých vzdušný priestor a/alebo objekty — letecké základne, radary, prístavy a pod. — boli proti nemu využívané.

Irán v tom pokračoval napriek tomu, že jeho protivníci vlastnili jadrové zbrane a v prípade Trumpa aj zlovestne naznačovali použitie takýchto zbraní na zničenie jeho stáročnej civilizácie. Tým, že zvyšoval náklady pre svojich protivníkov a zároveň znášal ešte väčšie náklady, ktoré mu spôsobili, Irán všetkých prekvapil.

3. Decentralizovaná mozaiková obrana

Iránski stratégovia tiež prezieravo predvídali, že ich protivníci sa s najväčšou pravdepodobnosťou pokúsia odstrániť ich vedenie. Preto vznikla potreba decentralizovať obranu krajiny pod vedením Zboru strážcov islamskej revolúcie (IRGC), aby sa udržala odvetná eskalácia pomocou dronov a rakiet, ktorá mala podľa ich očakávaní napokon vyčerpať ich zraniteľnejších protivníkov.

Tento prístup nebol bez rizík, keďže takmer vyvolal vojnu s Azerbajdžanom a následne možno aj s členom NATO Tureckom, no celkovo sa ukázal ako mimoriadne úspešný a výrazne prekonal očakávania.

4. Vlastenecky zjednotené obyvateľstvo

Napriek občasným prípadom politického násilia — možno zhoršovaného zo zahraničia rozdúchavaním už existujúcich rozporov v iránskej spoločnosti — sa drvivá väčšina Iráncov vlastenecky zomkla na obranu svojho civilizačného štátu.

Väčšina ľudí naprieč politickými, náboženskými, etnickými a regionálnymi skupinami chápala existenčný význam toho, čo sa dialo, po tom, ako Izrael a USA otvorene stavili práve na rozkol spoločnosti. Preto nedošlo k vojenským vzburám, ktoré by zabránili plneniu pokynov protivníkov. Iránci jednoducho trpezlivo znášali všetky ťažkosti.

5. Strategická diplomatická trpezlivosť

A napokon, iránski vyjednávači neprijali prvú ponúknutú dohodu napriek rastúcim nákladom pre svoj štát — čiastočne preto, aby predĺžili utrpenie, ktoré vojna spôsobovala ich protivníkom, a v nádeji, že ich to rozdelí. Podľa zámeru Teheránu to malo viesť k priaznivejšiemu medzinárodnému kontextu na ukončenie bojov.

Spoliehali sa tiež na to, že ich obyvateľstvo zostane jednotné, čo sa stalo základom tejto politiky, a práve preto americká politika „maximálneho tlaku“ neviedla k „bezpodmienečnej kapitulácii“ Iránu.

Irán majstrovsky spojil vojenské, strategické, politické a diplomatické faktory, aby prežil tretiu vojnu v Perzskom zálive, čo je nepochybne víťazstvo vzhľadom na to, že mnohí očakávali, že sa vydá cestou Iraku, Líbye a Sýrie.

Hoci Irán nezničil Izrael, čo mnohí z jeho stúpencov pred začiatkom bojov považovali za meradlo úspechu a sľubovali, že sa to stane, predsa len spôsobil svojmu protivníkovi bezprecedentné škody. Izrael urobil to isté Iránu, no aj tak prehral, pretože v plnej miere nedosiahol ani jeden zo svojich cieľov.