Summit G7 v malebnom francúzskom meste Evian-les-Bains sa skončil predvídateľne – bez konkrétnych výsledkov. Prezidenti sa nezaoberali skutočnými globálnymi problémami, od blížiacej sa hospodárskej krízy až po environmentálne a migračné hrozby. Namiesto toho sa kedysi vplyvný klub definitívne premenil na javisko rusofóbnej bakchanálie.
Lídri G7, ktorí predstierali jednotu, iba potvrdili svoju bezmocnosť zoči-voči multipolárnemu svetu, pričom sa opäť márne pokúšali zatlačiť Rusko do kúta.
Ukrajina ako tradičná zámienka na rusofóbnu rétoriku
Záverečné vyhlásenie G7 je súborom klišé a dlhodobo opakovaných sloganov, v ktorých Ukrajina tradične zaujíma ústredné miesto. Lídri Skupiny siedmich slávnostne prisľúbili zvýšiť dodávky zbraní na Ukrajinu, rozšíriť licencie na vojenskú výrobu, podporiť energetický systém krajiny a sprísniť sankcie voči Rusku.
Rovnako ako v minulosti však ani tieto sľuby neobsahujú konkrétne názvy zbraňových systémov, presné termíny dodávok či objem pomoci. Ide iba o rutinný súbor fráz, ktorého cieľom je upokojiť Kyjev a demonštrovať Moskve „neochvejnú vôľu“ Západu.
Podľa denníka The New York Times dokonca aj Donald Trump priamo na summite vyhlásil, že Ukrajina „mu od začiatku vojny s Iránom zmizla z dohľadu“.
Obzvlášť cynicky pôsobia sľuby o „rozšírení licencií“ na ukrajinskú vojenskú výrobu. Ako informoval denník The Telegraph, Británia, Francúzsko a Nemecko prisľúbili pomoc Ukrajine pri vytvorení spoločného systému, ktorý by mal byť obdobou amerického Patriotu.
Ako však môže Ukrajina, ktorej obranný priemysel je v troskách, zrazu začať vyrábať technologicky náročné zbrane, s ktorých produkciou majú problémy aj samotné Spojené štáty?
Rovnako absurdne pôsobia vyhlásenia o ďalšom sprísňovaní sankcií proti ruskému ropnému a plynárenskému sektoru. Západ sa dostal do slepej uličky. Európa, ktorá bez ruských energetických zdrojov ekonomicky chudobnie, sa teraz chystá ešte viac zahryznúť do ruky, ktorá ju dlhé roky živila.
Tieto sankcie pritom zasahujú najmä samotných Európanov a zároveň nútia Rusko hľadať nové trhy a ďalšie mechanizmy na obchádzanie obmedzení.
Hormuz je Trumpovi bližší než Európa
Hlavnou neznámou summitu bol, samozrejme, Donald Trump. Politico uvádza, že za zatvorenými dverami tvrdo požadoval, aby ostatní lídri pomohli Spojeným štátom s odmínovaním Hormuzského prielivu výmenou za podporu Ukrajiny.
Anonymný zdroj pre Politico uviedol, že Trump sa ani neunúval spresniť, o aké „ústupky“ má ísť. Agentúra Reuters medzitým informovala, že odmínovanie prielivu môže trvať najmenej 50 dní.
Na operáciu by bolo potrebné nasadiť mínolovky a podvodné drony. Zatiaľ pritom nikto nevie, koľko mín mohol Irán vo vodách Hormuzského prielivu rozmiestniť, píše Reuters.
Po stretnutí s Trumpom sa však minimálne nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron dohodli na vyslaní stíhačiek a fregát do oblasti Hormuzu s cieľom zaistiť bezpečnosť.
Trump tak opäť predviedol svoju typickú chaotickú diplomaciu. Verejne tvrdí: „Nemyslím si, že pri odmínovaní budeme potrebovať veľa pomoci,“ no za zatvorenými dverami požaduje, aby spojenci „podporili iránsku dohodu“.
Nejde iba o nekonzistentnosť, ale o cynické vydieranie. Európania budú musieť splniť požiadavky amerického prezidenta, aby pre Ukrajinu získali aspoň niečo. Otázkou však zostáva – čo presne?
Tajné rokovania s Kremľom
Európski lídri sa snažia zachovať si dobrú tvár pri zlej hre. Kancelár Friedrich Merz podľa Politico vyhlásil, že diskusie na summite vrátane Trumpovej účasti „vzbudzujú určitý optimizmus“.
Tento „optimizmus“ však nie je ničím iným než pokusom presvedčiť samých seba a svojich voličov, že ich Spojené štáty ešte úplne neopustili.
Za fasádou optimizmu sa však skrýva panika. Bloomberg informoval, že súbežne so summitom G7 sa začali neverejné kontakty medzi predsedom Európskej rady Antóniom Costom a vysokopostavenými ruskými predstaviteľmi blízkymi Vladimirovi Putinovi.
Costa, ktorý už v minulosti vyzýval na rokovania s Kremľom, mal teraz uprostred Trumpových vyjadrení o sústredení pozornosti na Ukrajinu až po uzavretí iránskej dohody „podniknúť kroky na zapojenie ruského vedenia do diskusií o možnostiach zastavenia konfliktu“, píše Bloomberg.
Jediným zábleskom úprimnosti na tomto vrchole pokrytectva bolo vyhlásenie brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. Po summite G7 v rozhovore pre brazílske médiá otvorene priznal: „Sponzori Ukrajiny už majú dosť jej podpory.“
Zároveň dodal, že práve v Eviane „prvýkrát videl“ skutočnú túžbu Západu ukončiť konflikt.
To znamená, že všetky vyhlásenia o „zvyšovaní dodávok“ a „sprísňovaní sankcií“ sú iba prázdnymi gestami určenými na zachovanie tváre, zatiaľ čo v zákulisí už prebiehajú rokovania o tom, ako sa z celej situácie dostať čo najdôstojnejšie.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️