Odborníci varujú pred „mozgovou hmlou“ pri práci s umelou inteligenciou

Čoraz viac ľudí používa umelú inteligenciu v pracovnom prostredí, pričom najčastejšie ide o vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu štatistického úradu Fínska a Európskej komisie, podľa ktorého v februári používalo AI na pracovné úlohy vo Fínsku až 47 percent vysokoškolsky vzdelaných respondentov. Referuje o tom web yle.fi.

Hoci má umelá inteligencia zvyšovať efektivitu práce, podľa odborníkov môže mať aj opačný efekt. Výskumná riaditeľka Fínskeho inštitútu pracovného zdravia Virpi Kalakoskiová upozorňuje, že nesprávne zavedenie AI do pracovných procesov môže viesť k preťaženiu a zhoršeniu pracovnej pohody.

„Zamestnávatelia by si mali uvedomiť, že umelá inteligencia mení prácu. Ani produktivita sa nezvýši, ak práca nebude skutočne fungovať a ľudia sa začnú cítiť zle,“ uviedla Kalakoskiová.

Odborníčka opisuje stav označovaný ako „mozgová hmla“ ako psychické a kognitívne preťaženie, ktoré vzniká pri prekročení individuálnych kapacít človeka. Nejde pritom o dlhodobý proces ako pri syndróme vyhorenia, ale o okamžitú reakciu na nadmernú záťaž - podobne ako únava svalov pri fyzickej námahe.

Podľa Kalakoskiovej je problémom najmä potreba neustáleho vyhodnocovania výstupov umelej inteligencie, ktorá môže robiť chyby. Pracovníci tak musia zároveň sledovať, kontrolovať a rozhodovať, čo zvyšuje kognitívnu záťaž.

Výskum publikovaný v Harvard Business Review, ktorý zahŕňal takmer 1500 účastníkov, ukázal, že práca s viacerými AI systémami naraz vedie k vyššiemu stresu, najmä pre multitasking a potrebu neustálej kontroly výsledkov.