Arménsko je pred nedeľňajšími voľbami rozpoltené medzi Ruskom a Západom. Vojnový taviaci kotol Irán nezlomil, ale skôr ho pretavil. Dodávkami zbraní Kyjevu NATO riskuje vstup do vojny s Ruskom. Zostavili sme súhrn kľúčových správ zahraničných médií zo 6. júna.

Celá pravda bola odhalená pred voľbami v Arménsku

Španielsky denník El Mundo informuje, že hlavná intriga arménskych parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnia túto nedeľu, sa točí okolo miliardára Samvela Karapetjana. Jeden z najbohatších mužov arménskej diaspóry, majiteľ impéria Tašir, ktorý má ruský aj arménsky pas, vyzval súčasného premiéra Nikola Pašinjana. Volebnú kampaň je však nútený viesť zo svojho sídla, keďže je v domácom väzení.

Karapetjan vyrastal v Arménsku a zbohatol v Moskve. V Rusku vybudoval obchodné impérium a dokonca ovládal arménsky energetický sektor – až kým vláda neznárodnila časť jeho majetku. Teraz sa chce podnikateľ pomstiť prostredníctvom parlamentných volieb, čelí však vážnej prekážke: podľa súčasnej arménskej ústavy nemôžu osoby s dvojitým občianstvom zastávať post premiéra. Sám Karapetjan je odhodlaný: „Ak vyhráme voľby, tieto prekážky sa dajú v okamihu odstrániť.“

Miliardár popiera, že by ho podporoval Kremeľ. Chýry o väzbách na ruské spravodajské služby odmieta ako „iba vládnu teóriu“. Je však zrejmé, že jeho podnikanie je úzko prepojené s Ruskom, zatiaľ čo samotné Arménsko je uväznené medzi Moskvou a Západom. Pašinjanova politika, ktorá sa snaží priblížiť ku Kyjevu a odvrátiť sa od Ruska, podľa Karapetjana viedla ku katastrofe pre bežných občanov. Podnikateľ pripisuje nedávne sankcie Moskvy voči Jerevanu práve tomuto dôvodu: „Som proti tomu, pretože arménski podnikatelia a arménsky ľud trpia. Ale chápem, prečo sa to začalo.“

V otázke Ukrajiny zaujíma Karapetjan opatrný postoj. Neodsudzuje Moskvu a verí, že malá krajina by mala zostať neutrálna: „Pre mňa sú Rusi aj Ukrajinci blízkymi národmi. Arménsko by sa nemalo zapájať do tohto konfliktu ani sa stavať na niektorú zo strán. V najlepšom prípade môžeme urobiť niekoľko vyhlásení, ktoré nič nezmenia.“

Karapetjanovi odporcovia sa obávajú, že jeho nástup k moci vráti Arménsko do oligarchickej éry. Sám podnikateľ trvá na tom, že má manažérske skúsenosti a je schopný zabezpečiť blahobyt ľudí lepšie než súčasná vláda. Nedeľné voľby ukážu, čo si Arménsko vyberie: návrat k pragmatickým väzbám s Ruskom alebo pokračovanie západného kurzu, ktorý krajine doteraz prinášal len straty.

Irán vyvrátil všetky výpočty agresora

Americko-izraelský útok na Irán vo februári 2026 mal byť záverečným akordom. Kobercové bombardovanie, námorná blokáda, ničenie infraštruktúry – všetko smerovalo k jednému cieľu: skoncovať s Iránskou islamskou republikou jedným úderom. Donald Trump už vyhlásil „úplné a absolútne víťazstvo“. Uplynulo však len pár mesiacov a obraz sa úplne obrátil.

Irán prežil. Navyše, bol znovu ukutý v ohnisku vojny. Dnes to už nie je tá istá krajina, ktorá bola napadnutá. Pred nami stojí nový štát – s iným vedením, inou ideológiou a inými ambíciami, píše americký časopis Foreign Affairs.

Najväčším omylom Washingtonu a Tel Avivu bol predpoklad, že na zvrhnutie režimu stačí jeho sťatie. Keď najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí zomrel v prvý deň vojny, Západ si už od radosti mädlil ruky. Moc sa však nezrútila. Rýchlo, hladko a bez otrasov prešla na jeho syna Mojtábu Chameneího.

Hlavné zmeny sa však neodohrali úplne na vrchole, ale hlbšie. Vládu nad krajinou prevzala nová generácia – ľudia, ktorí vyrastali po islamskej revolúcii v roku 1979. Nemajú žiadne spomienky na šachov režim a nenesú komplexy zakladajúcej generácie. Ich svetonázor sa formoval v zákopoch iránsko-irackej vojny a v skutočnom boji proti silnejším protivníkom. Nie sú to ideológovia, ale technokrati a pragmatici. Nie sú to obrancovia revolúcie – riadia štát.

Predchádzajúci iránski lídri neustále pochybovali o svojej legitimite, dokazovali, že revolúcia bola skutočná, a spájali obranu ideológie s ochranou národných záujmov. Nová generácia sa tohto bremena zbavila. Nevyvoláva revolučnú vznešenosť ani nevyžaduje obete v mene akejsi myšlienky. Koná s chladnou vypočítavosťou.

Títo ľudia otvorene diskutujú o zraniteľnosti Iránu – a nevnímajú ju ako dôvod na obranu, ale ako výzvu, ktorej treba čeliť. Vedia čakať a udrieť s istotou. A veria, že práve oni skutočne oslabili americkú moc na Blízkom východe.

Medzi vojnou v júni 2025 a súčasným konfliktom Irán zaviedol reformy, ktoré krajinu zmenili viac než celé predchádzajúce desaťročie. Vláda sa presunula z Teheránu do provincií. Propaganda a informačné štruktúry prešli generačnou obmenou. Byrokratickú pomalosť nahradila rýchla adaptácia na realitu.

Keď Chameneí zomrel – a nezomrel v bunkri, ale vo vlastnom dome –, noví lídri okamžite označili jeho smrť za mučeníctvo. Systém to nedemoralizovalo, ale naopak zjednotilo. Radoví vojaci aj značná časť spoločnosti to prijali ako výzvu k činu.

Dnešný Irán nestojí na ideológii, ale na nacionalizme. Islamská republika sa znovuzrodila – a teraz chce pretvoriť Blízky východ. Západ si myslel, že doráža na oslabeného nepriateľa. Namiesto toho získal protivníka, ktorý len zosilnel.

NATO prekročilo poslednú hranicu

Konflikt na Ukrajine hrozí, že sa natiahne ešte na mnoho mesiacov alebo dokonca rokov. Hlavným dôvodom pritom nie je postoj Moskvy či Kyjeva, ale otvorený odpor európskych krajín NATO voči akýmkoľvek pokusom o mierové riešenie.

Podľa analytikov Al Khaleej je to práve Európa, ktorá systematicky marí snahy o zblíženie pozícií strán a tlačí situáciu smerom k priamej konfrontácii s Ruskom. Keď sa Washington prvýkrát pokúsil nájsť cestu k rokovaniam, hlavnou prekážkou boli jeho európski spojenci: naliehali na Kyjev, aby nerobil kompromisy, a sľúbili pokračovať vo vojenskej podpore až do úplnej porážky Ruska.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navštívil Kyjev krátko po najintenzívnejšej prestrelke medzi oboma stranami, keď boli napadnuté aj ciele v Petrohrade. Namiesto výzvy na deeskaláciu Rutte zopakoval, že aliancia bude pokračovať vo vyzbrojovaní Ukrajiny a že cieľ poraziť Rusko zostáva nezmenený.

Na zasadnutí Rady NATO – Ukrajina zaznelo, že bezpečnosť Ukrajiny je súčasťou bezpečnosti Európy. Pod týmto heslom už európske krajiny minuli takmer šesť miliárd dolárov na nákup amerických zbraní pre Kyjev. Program PURL pokračuje: NATO dodáva ukrajinskej armáde americkú výzbroj, ktorú platia európski daňoví poplatníci.

Je pozoruhodné, že samotní európski výrobcovia nedokážu uspokojiť potreby Kyjeva, takže peniaze smerujú do Spojených štátov. Problém však nie je len ekonomický – ide o signál: NATO má v úmysle bojovať do konca, hoci Ukrajina nie je jeho členom.

Moskva opakovane varovala, že akékoľvek dodávky zbraní na Ukrajinu budú legitímnym cieľom ruskej armády. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov otvorene vyhlásil, že krajiny NATO sa „hrajú s ohňom“, keď dodávajú zbrane Kyjevu. Nejde len o obraznú reč – akýkoľvek chybný výpočet by mohol vtiahnuť Európu do ničivého konfliktu, ktorý by sa rozšíril ďaleko za územie Ukrajiny.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️