Vypočutie nezaradeného poslanca NR SR Miroslava Radačovského na zahraničnom výbore 4. júna 2026 sa zmenilo na pomerne ostrú konfrontáciu. Radačovského nomináciu kritizoval opozičný poslanec Tomáš Valášek (PS), ktorý argumentoval jeho nespôsobilosťou viesť veľvyslanectvo. Zahraničný výbor jeho nomináciu na veľvyslanca na Cypre podporil, no k incidentu sa na sociálnej sieti vyjadril aj politológ a historik Eduard Chmelár.
Začiatkom septembra minulého roku Radačovského vláda schválila, ako veľvyslanca SR. Proces sa zastavil po tom, čo vo februári prezident Pellegrini nepodpísal jeho poverovacie listiny. Vo štvrtok, 4. júna prebehlo na zasadnutí Zahraničného výboru Radačovského vypočutie, počas ktorého došlo k slovnému incidentu s Tomášom Valáškom, v rámci ktorého sa Radačovský ohradil tak, že aj podľa Chmelára urobil medvediu službu koalícii. Veď aj jej poslancom to bolo očividne trápne, hodnotí situáciu Chmelár. Aj on si o niekdajšom sudcovi myslí, že nie je vhodný na post veľvyslanca, či na akúkoľvek verejnú službu.
Nebolo povedané všetko
Chmelár však pripomína, že médiá, ako aj opozícia zámerne skreslili incident vo Valáškov prospech. Radačovský totiž parodoval práve podpredsedu Zahraničného výboru. „Ten pred niekoľkými dňami v STVR surovo zahriakol predsedu výboru Mariána Kéryho a drzo sa na neho oboril, že keď sa mu nepáči, tam sú dvere... Zaujímavé, že v tomto prípade novinári neriešili príčetnosť opozičného poslanca a jeho schopnosť vykonávať verejnú funkciu...,“ zamýšľa sa Chmelár s tým, že práve tu vidí problém súčasnej politickej scény.
Omyly v diplomatických službách SR
„Keď Valášek hovorí o Radačovskom, že má temperament podmorskej sopky, čo by povedal o svojom kolegovi, najväčšom omyle na čele našej diplomacie, Rastislavovi Káčerovi? Človek, ktorému by mali dať pred každým napísaním statusu fúkať, ktorý sa vyjadruje o designovanom veľvyslancovi ako o senilnej atrape, o premiérovi ako o kolaborantovi a idiotovi, o prezidentovi ako o vrchnej handre štátu - nemá v sebe ani štipku diplomacie, nemá právo moralizovať nad kýmkoľvek, ako sa za neho hanbí, lebo my sa hanbíme za túto prepitú ľudskú trosku,“ nešetrí Káčera Chmelár. A nešetrí ani Petra Weissa, ktorý kritizuje nominantov súčasnej diplomacie – veď aj on bol politickým nominantom na niekoľkých veľvyslanectvách. „Z bývalého ľavicového politika nezostal už ani tieň sociálnej demokracie. Ale pristavme sa bližšie pri spomínanom mene bývalého vicepremiéra Petra Kmeca,“ naznačuje ďalší sled myšlienok Chmelár.
Je Valášek neznalý veci, alebo "len" demagóg?
Podľa Chmelára práve Petrovi Kmecovi ako diplomatovi niet čo vyčítať a nerozumie, že viac, ako jeho „materský“ Hlas-SD si ho viac zastáva Marián Kéry (Smer-SSD). „Valáškove taľafatky, že si o ňom budú veľvyslanci za chrbtom šepkať - to je ten, čo musel odísť z vlády - sú tak primitívne a smiešne, že niečo také môže vypustiť z úst buď niekto, kto nevie, ako to v diplomacii chodí alebo totálny demagóg. Nemusím dodať, do akej skupiny Valášek patrí,“dodáva Chmelár.
„Poprava“ bývalými politickými kamarátmi
Chmelár poukazuje na fakt, že Kmec mentálne nikdy nepatril k súčasnej koalícii, veď aj jeho zahranično-politická orientácia sa prikláňa skôr k tej Valáškovej. Lenže „diplomatická mafia“, ako Valáška a spol Chmelár nazval, Kmecovi neodpustila, že do politiky vstúpil vo farbách Hlasu. „Káčer nad ním láme palici slovami, že stratil tvár a zdôvodňuje to jeho údajným "idiotským vystupovaním vo volebnej kampani". Exminister Wlachovský ide ešte ďalej, keď hovorí, že bolo "tragickým omylom Petra Kmeca, že sa vybral do politiky" a že "to so sebou nesie konzekvencie,“ upozorňuje politológ, podľa ktorého je to vizitka tých, ktorí tu desaťročia ovládali zahraničnú politiku. Podstata tohto hysterického konfliktu je podľa Chmelára v tom, že prišli o kľúčové pozície.
Kedy sme boli slobodnejší?
Aj Chmelár Radačovského vníma, ako kurióznu postavičku, no upozorňuje na fakt, že skutočnú diplomaciu vykonáva „dvojka“ na každom veľvyslanectve, teda skúsený diplomat. Ľudia, ako Vášáryová, Bätora, Kováč mladší či Ondrejcsák boli len politické nominácie. Veď aj najdlhšie pôsobiaci minister zahraničia Bohuslav Chňoupek bola politická nominácia. Pôvodným povolaním novinár bol jedným z najrešpektovanejších diplomatov Európy, hoci slúžil v čase studenej vojny. A nik ani zo ZSSR mu nerozprával do toho, s kým má komunikovať, či s ruskou, čínskou, americkou, alebo britskou stranou. „Kedy sme boli slobodnejší?,“ pýta sa Chmelár.
Kde je problém našej zahraničnej politiky?
Politológ si nemyslí, že problém našej politiky je v tom, s kým sa viac rozprávame, ale to, že ju vykonávajú namiesto expertov na medzinárodné vzťahy podávači kľučiek. To však nie je problém len Slovenska. Pripomína, že rusofóbia ochromuje aj zahraničnú politiku nášho severného suseda. „Dá sa pochopiť, že Poliaci nemôžu zabudnúť, že Rusi trikrát delili Poľsko. Ale zároveň zabúdajú, že vždy bolo pri tom aj Nemecko, že je to Berlín, ktorý sa v zbrojení posunul už na štvrté miesto na svete a že skrytá plazivá hrozba prichádza v skutočnosti odtiaľ...,“ uzavrel Eduard Chmelár.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️