"Mám Maďarov veľmi rád - ich kultúru, temperament, kuchyňu, príkladnú úctu k vlastnej krajine a výnimočnú starostlivosť o vlastné pamiatky. Vlastne ich mám čoraz radšej, čím dlhšie medzi nimi žijem. Ale uráža ma ich šovinizmus a nebudem ho tolerovať. Staré uhorské heslo Extra Hungaria non est vita (Mimo Maďarska nie je život) je hlúpe a dávno prekonané. Vykašlite sa na tie zatuchnuté nacionalistické sračky a poďte s nami budovať modernú strednú Európu, práve tak pestrú ako aj rovnoprávnu." Citát Eduard Chmelár

Eduard Chmelár reaguje na výroky maďarského premiéra Pétera Magyara, ktorý v rámci spomienkovej slávnosti, keď sa pripomína Deň národnej spolupatričnosti, ktorý je spojený s výročím podpísania Trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920 vo svojom prejave vzbudil pozornosť výrokom, že „Maďarsko je jediná krajina na svete, ktorá susedí sama so sebou“. 

Názor Eduarda Chmelára s názvom: TAKTO NIE, PÁN PÉTER MAGYAR! zverejnený na sociálnej sieti preberáme v plnom znení.

Kedysi dávno sa ma chýrny rakúsky ekonóm Egon Matzner (manžel vtedajšej rakúskej veľvyslankyne na Slovensku Gabriele Matznerovej, s ktorým sme počas jeho pobytu v Bratislave viedli časté, dlhé a zaujímavé rozhovory) prekvapene spýtal, že nerozumie napätým vzťahom Maďarov k okolitým krajinám v Karpatskej kotline. Vysvetlil som mu to na príklade, že to je asi tak, akoby Rakúšan prekročil rakúsko-české hranice a vzdychol si: "Toto bolo naše", prípadne "Toto nám zobrali", ako som na vlastné uši počul vo Vysokých Tatrách Maďara vysvetľovať svojmu malému synovi históriu na maďarský spôsob. Toto Rakúšania nikdy neurobia, hoci aj ich viažu k Česku mnohé spomienky, žili tu státisíce ich krajanov, narodili sa tu ich najvýznamnejšie osobnosti ako Sigmund Freud, Gustav Mahler, Ernst Mach, Gregor Mendel, Rainer Maria Rilke a dokonca aj prvý kancelár Rakúskej republiky Karl Renner.

Je mnoho krajín, ktoré prišli v moderných dejinách o časť územia

No len Maďari sa s tým nevedia ani po 106 rokoch zmieriť, ba patologicky udržiavajú v ďalších a ďalších generáciách pocity krivdy, pričom v každej maďarskej dedine (vrátane tých na južnom Slovensku) nájdete pomníčky, na ktorých každoročne 4. júna vzlykajú za svojou okyptenou domovinou. Aj keby sme pripustili, že víťazné mocnosti prvej svetovej vojny boli k Maďarom nespravodlivé, je vyslovene nezdravé utápať sa v takýchto pocitoch a navyše udržiavať obyvateľov vo falošnej predstave, že tie odtrhnuté územia im patrili. V týchto krajinách oddávna žilo pôvodné slovenské, chorvátske, slovinské, srbské či rumunské obyvateľstvo. Ak by sme chceli byť puntičkári, dokonca dlhšie ako to maďarské, Chorváti mali vlastné kniežatstvo, no a predstavte si, že by Slováci usporadúvali každoročnú tryznu, že Maďari nám vzali Pribinovo Panónske kniežatstvo. Veď je to choré.

Dnešný prejav maďarského premiéra Pétra Magyara na Kossuthovom námestí v Budapešti, že "Maďarsko je jediná krajina sveta, ktorá susedí sama so sebou", je práve tak bezočivý ako nezmyselný. Je rovnako absurdný ako Magyarove výkriky, že sa cíti byť premiérom 15 miliónov Maďarov, hoci v skutočnosti ich tu žije len sotva 12 miliónov. Keď potom v tom istom prejave Magyar vykrikuje, že by chcel rozšíriť Vyšehradskú skupinu o Rumunsko, Chorvátsko a Slovinsko, neznie to ako ponuka rovnocennej spolupráce, ale ako pokus obnoviť imperiálne Uhorsko.

Určiť spravodlivé etnické hranice v strednej Európe je nemožné

V jednej zo svojich pravidelných pondelkových relácií na TA3 som nazval strednú Európu metaforicky orlom s očami vzadu - pretože sa ustavične pozeráme do minulosti, ktorá nás určuje, ale aj zväzuje pri snahe sústreďovať sa na budúcnosť. Uhorsko pred Trianonom sa ponášalo na dnešný Izrael s enklávami palestínskeho obyvateľstva, ktoré je len veľmi ťažké spojiť. Práve tak to bolo aj u nás. Slováci žili okrem severných žúp v roztrúsených ostrovčekoch po celom Uhorsku. Najväčším slovenským mestom bola Pešť, kde žilo najviac Slovákov. Aj Slováci z Vojvodiny, okolia Békešskej Čaby či Pilišských vrchov (ktoré boli súčasťou Nitrianskeho kniežatstva už za Pribinu) považovali za nespravodlivé, že musia zostať v Maďarsku. Ale zmierili sa s tým. Prečo to nedokážu Maďari?

Našim južným susedom by najviac prospelo, keby ich neviedli autokrati s veľkomaďarským pátosom, ale moderní štátnici, ktorí by ich neutvrdzovali v historických traumách, ale pomohli by im začať novú kapitolu spolupráce v strednej Európe. A to aj výchovou na školách. Pretože tieto nezmyselné nacionalistické mýty, utápanie sa v krivdách a značkovanie si územia umelecky často bezcennými pomníčkami im v skutočnosti ubližuje. A v Budapešti by už mali konečne porozmýšľať, či je naozaj vinou všetkých ich susedov, že s nimi majú problematické vzťahy.

Mám Maďarov veľmi rád - ich kultúru, temperament, kuchyňu, príkladnú úctu k vlastnej krajine a výnimočnú starostlivosť o vlastné pamiatky. Vlastne ich mám čoraz radšej, čím dlhšie medzi nimi žijem. Ale uráža ma ich šovinizmus a nebudem ho tolerovať. Staré uhorské heslo Extra Hungaria non est vita (Mimo Maďarska nie je život) je hlúpe a dávno prekonané. Vykašlite sa na tie zatuchnuté nacionalistické sračky a poďte s nami budovať modernú strednú Európu, práve tak pestrú ako aj rovnoprávnu.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤