Zahraničie

Americký veľvyslanec v Česku: Stredná Európa je pre USA prioritou

Autor: Roman Martiška
Publikované: 5. 6. 2026 07:09
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Masová migrácia, politická korektnosť či obmedzovanie slobody slova – aj to sú podľa českého ministra zahraničných vecí Petra Macinku (Motoristé) príčiny problémov, ktorým Európa v súčasnosti čelí.

Na debate s americkým veľvyslancom a expertmi zo zámoria zdôraznil, že v stávke je budúcnosť Západu a jeho civilizácie. Veľvyslanec Nicholas Merrick sa pustil do Európskej únie, ktorá svojimi reguláciami ohrozuje slobodu a európsku ekonomiku. ParlamentníListy.cz priniesli z podujatia reportáž.

Na pôde CEVRO Univerzity v Prahe sa uskutočnila debata venovaná transatlantickému partnerstvu a česko-americkým vzťahom. Americkí hostia neskrývali rozčarovanie zo západnej Európy a namiesto toho zdôrazňovali význam strednej a východnej Európy pre realizáciu amerických záujmov na kontinente.

Čelíme následkom politických zlyhaní

Macinka otvoril podujatie konštatovaním, že svet nie je unipolárny ani nesmeruje k jednému spoločnému politickému modelu. Tieto predstavy spojené s koncom studenej vojny sa ukázali ako mylné. Šéf českej diplomacie podotkol, že Čína sa nestala západnou demokraciou, Rusko neprijalo liberálny medzinárodný poriadok a geopolitická rivalita nezmizla. Trumpova administratíva podľa neho mala odvahu priznať si to skôr než Európania.

Český minister zahraničných vecí nijako neskrýval optimistický pohľad na súčasnú americkú administratívu. A spomenul aj minuloročný prejav viceprezidenta J. D. Vancea v Mníchove, ktorý otriasol liberálnym establishmentom v Európe. „Myslím si, že by bola chyba odmietnuť jeho argumenty len preto, že neboli politicky korektné. Opísal stav, v ktorom sa západné demokracie nachádzajú,“ vyhlásil Macinka.

O prekrútenej debate o klíme a energetike

„Európa čelí následkom politických zlyhaní, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch. Verejná debata o bezpečnosti či masovej migrácii a jej sociálnych a kultúrnych dôsledkoch bola príliš často poznačená moralizujúcimi postojmi,“ pokračoval.

A dodal, že podobne prekrútená je aj debata o klíme či energetike. „Ak Európa zatvorí vlastný priemysel a ten sa presunie inam, klímu tým nezlepšíme. Ak rastúce ceny energií podkopú našu konkurencieschopnosť, budúcnosť Európy tým nezachránime,“ konštatoval Macinka.

V stávke je budúcnosť Západu

Český vicepremiér vyjadril znepokojenie nad smerovaním, ktorým sa EÚ uberá, a vyjadril presvedčenie, že s americkými konzervatívcami zdieľame podobné ciele. Vzájomné vzťahy by preto nemali byť určované len obrannými rozpočtami či debatami o budúcnosti NATO.

„Bezpečnosť nie je jediná vec, ktorá rozhodne o budúcnosti Západu,“ povedal Macinka poslucháčom. „Okrem dlhodobých bezpečnostných výziev čelíme kultúrnym, spoločenským a politickým výzvam. V stávke je samotná budúcnosť Západu. Naším spoločným cieľom je návrat k realizmu, zmyslu pre zodpovednosť a k presvedčeniu, že politika má slúžiť občanom, a nie občania politickým projektom a sociálnym experimentom,“ povedal s tým, že zásadná je ochrana slobody prejavu, demokratická legitimita a národná zodpovednosť.

„Budúcnosť transatlantických vzťahov závisí od obnovy dôvery v západnú civilizáciu ako takú, od opätovného vybudovania dôvery medzi občanmi a inštitúciami, od schopnosti viesť otvorenú debatu o skutočných výzvach a od partnerstva medzi slobodnými a sebavedomými spojencami, ktorí sú ochotní prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, prosperitu a budúcnosť,“ uzavrel Petr Macinka.

Stredná Európa ako americká priorita

Americký veľvyslanec následne zdôraznil, že USA Európanov neopúšťajú, naopak usilujú sa o skutočné partnerstvo. „Usilujeme sa o skutočné partnerstvo s Európou. Spojené štáty chcú partnerstvo založené na zdieľanej zodpovednosti a civilizačnej sebadôvere,“ poznamenal Merrick.

Podľa neho sa Európania a Američania môžu zhodnúť na význame suverenity a slobody. Trumpova administratíva by však uvítala väčšie zapojenie európskych štátov a ich posilnenie. Z toho pramení aj kritický postoj k Bruselu. Biely dom sa totiž obáva, že politika EÚ poškodzuje ekonomickú základňu aj občianske slobody. Nicholas Merrick spomenul Akt o digitálnych službách (DSA) ako odstrašujúci príklad.

Robert Wilkie, ktorý bol členom prvej Trumpovej administratívy, priznal, že zdieľa čoraz silnejší dôraz Bieleho domu na vzťahy so stredoeurópskymi a východoeurópskymi partnermi. Odmietol tiež názor, že Donald Trump je izolacionista. Svedčí o tom vraj aj angažovanosť v Iráne, ktorú Wilkie podporuje.

Amerika je v Európe aktívna

Na to nadviazal James Carafano z prominentného konzervatívneho think-tanku The Heritage Foundation. Podľa jeho názoru sa v nasledujúcich rokoch dočkáme vyostrovania politického, ekonomického a hybridného vedenia konfliktov, a to najmä s Čínou, Iránom a Ruskom.

Bývalý Trumpov poradca sa tiež domnieva, že súčasné napätie vo vzťahoch medzi Európou a USA môže transatlantickému partnerstvu prospieť. „Amerika neopúšťa Európu. V poslednom roku je Amerika v Európe aktívnejšia, než bola za posledných desať rokov. A NATO nikdy nebolo silnejšie než teraz,“ uzavrel Carafano.