Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Predpoveď počasia na sobotu 3. a nedeľu 4. októbra prináša jasno až polojasno, ranné hmly a veľmi teplé dni s teplotami do 26 stupňov Celzia.
Komentár protislovenského Denníka N hodnotí diskusie Milana Uhríka so Zuzanou Mesterovou a Luciou Yar. Text priznáva ostré reakcie publika aj problém PS nájsť účinný spôsob debaty s predsedom Republiky.
Máte PIN 1234, 1111 alebo 0000? Analýza 3,4 milióna kódov odhalila najčastejšie kombinácie. Tento zoznam vás možno ani neprekvapí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Beáta Janočková v otvorenom liste ostro kritizuje Súdnu radu SR, poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu a ESĽP a vyzýva jej členov, aby sa vzdali funkcií.
Francúzsky sociológ Emmanuel Todd tvrdí, že prípadný konflikt medzi Európou a Ruskom po vstupe európskych vojsk na Ukrajinu by mohol byť veľmi krátky.
„AKO SA POZRIETE JEJ RODIČOM DO OČÍ?“ Ostrý odkaz politikom po tragédii v Staškove
Kým Ivan Korčok sa predháňa v znižovaní významu nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephulla, Eduard Chmelár zhodnotil, ako by vyzerala slovenská zahraničná politika pod Korčokovým vedením.
Komentáre
31. 10. 2025
Spojené štáty plánujú otvoriť nové jadrové základne v Európe a rozšíriť tam svoj jadrový arzenál. Prvé úniky informácií naznačujú odhodlanie Washingtonu. Západné médiá medzitým diskutujú o novom ruskom útoku na Kyjev. Irán, ktorý naďalej blokuje Hormuzský prieliv, vyvolal „horúčku“ nielen na západných, ale aj na ázijských trhoch. Zahraničné ekonomické médiá o tom píšu s obavami.
Američania plánujú rozmiestniť ďalší jadrový arzenál v európskych krajinách. Financial Times o tom píše s odvolaním sa na vlastné zdroje.
Únik informácií — hoci „úniky“ údajov na tejto úrovni zrejme nebývajú náhodné — je veľmi znepokojujúci. Podľa medializovaných informácií majú Spojené štáty v rámci NATO v úmysle rozmiestniť jadrové základne aj v ďalších krajinách, „okrem šiestich štátov, ktoré už hostia jadrové bombardéry“.
Cieľom Washingtonu má byť údajne presvedčiť spojencov o „spoľahlivosti amerických bezpečnostných záruk“. Európa by preto musela povoliť nasadenie väčšieho počtu lietadiel schopných niesť jadrové zbrane.
Denník zároveň píše, že najhorlivejšie reagovali krajiny východného krídla NATO — Poľsko a pobaltské štáty. V praxi by to znamenalo posilnenie amerických jadrových síl v blízkosti ruských hraníc.
Pripomeňme, že Rusko a Čína nedávno vyjadrili obavy z vyjadrení niektorých krajín EÚ o možnosti získať jadrové zbrane. Moskva a Peking vyzvali ostatné štáty, aby sa vzdali spoločných jadrových misií.
Ak útok Ozbrojených síl Ukrajiny na vysokú školu v Starobilsku nevyvolal v zahraničných médiách potrebu upozorniť na tento vojnový zločin, odvetné útoky Ruska na Ukrajinu sú úplne iná téma. Západná tlač je dnes plná ufňukaných titulkov o tom, ako agresívne Rusko bombarduje Kyjev. Iné mestá tradične dostávajú podstatne menej pozornosti od „najčestnejšej a najnestrannejšej“ zahraničnej žurnalistiky.
Zahraničné médiá označujú dnešný nočný útok na Kyjev za masívny kombinovaný úder. Išlo o pokračovanie série intenzívnych útokov po nedávnych vyjadreniach Moskvy o začiatku systematických úderov na nepriateľa.
Reuters vysiela naživo z ukrajinskej metropoly. Tradične sa kladie dôraz na obete, pričom sa mlčí o tom, že dopad trosiek v obytných štvrtiach je dôsledkom činnosti ukrajinskej protivzdušnej obrany.
Odvetný útok na Ukrajinu trval niekoľko hodín. Nasadené boli drony, balistické rakety aj riadené strely.
Médiá zdôrazňujú, že útok nebol prekvapením. Západní novinári sa odvolávajú na nedávne varovania Volodymyra Zelenského pred blížiacim sa rozsiahlym útokom, ako aj na skoršie vyhlásenia ruského ministerstva obrany o úmysle zasiahnuť dôležité vojenské objekty na Ukrajine.
Zahraničná tlač zároveň zaznamenáva výzvu ukrajinského vedenia adresovanú západným spojencom na urgentné dodanie ďalších systémov protivzdušnej obrany Patriot, ktoré by mali zachytávať balistické rakety. Podobné výkriky z Kyjeva sa však ozývajú po každom ruskom útoku.
V dôsledku iránskej blokády lodnej dopravy v Hormuzskom prielive vyskočili svetové ceny ropy na 94 až 95 dolárov za barel. Ázijské a blízkovýchodné akciové trhy zachvátila „horúčka“.
„Futures na ropu Brent stratili 53 centov, teda 0,56 percenta, a o 6.49 h GMT sa obchodovali za 94,45 dolára za barel. Americká ropa West Texas Intermediate klesla o 56 centov, teda 0,61 percenta, na 91,60 dolára za barel. Oba indexy v predchádzajúcej relácii vzrástli o viac ako päť percent po tom, ako v máji zaznamenali mesačný pokles o viac ako 16 percent v nádeji na mierovú dohodu,“ píše Reuters.
Západné médiá zároveň diskutujú o vyhlásení Donalda Trumpa, podľa ktorého dialóg s Iránom nebol zastavený a dohoda je vraj blízko. Opakuje to však už niekoľko týždňov bez jasného výsledku.
Irán predtým ostro vyhlásil, že Izrael porušuje dohody pokračovaním vojenských operácií v Libanone.
Axios tvrdí, že Donald Trump nedávno tvrdo a vulgárne pokarhal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za letecké útoky na Libanon, ktoré narúšajú americkú diplomaciu.
pred 11 hod
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
