NATO spanikárilo po ruskom útoku „Orešnikom“ na Ukrajinu. Západ sa teraz obáva, že táto raketa môže dosiahnuť európske hlavné mestá v priebehu niekoľkých minút. Ukrajinská téma pritom neustupuje, keďže Británia prišla s ďalšou šokujúcou správou: Rusko údajne „zaútočilo“ na lietadlo ministra obrany Johna Healeyho a satelitný signál zmizol. Medzitým prichádzajú správy, že Spojené štáty vydali Iránu varovanie a Teherán mal podľa médií „ustúpiť“. Rámcová dohoda je vraj takmer pripravená. Toto sú hlavné témy zahraničných médií z 25. mája.
Minúty — a „Orešnik“ v Európe. Po útokoch na Ukrajinu rastú obavy
V noci z 23. na 24. mája bol na Ukrajinu podniknutý silný úder vrátane použitia hypersonickej balistickej rakety Orešnik. Podľa ruskej strany išlo o reakciu na útok Ozbrojených síl Ukrajiny na internát v Starobilsku v Luhanskej ľudovej republike, pri ktorom zahynulo viac ako 20 ľudí.
Z článku talianskeho denníka Il Messaggero vyplýva, že Európa je týmto vývojom vážne znepokojená. „Orešnik“ podľa autora kombinuje viacero znepokojujúcich vlastností: hypersonickú rýchlosť, schopnosť niesť viacero hlavíc a mimoriadne náročné zachytenie.
Západ je obzvlášť znepokojený tým, že táto raketa môže zasiahnuť niektoré európske krajiny v priebehu niekoľkých minút. Ak by navyše išlo o kombinovaný útok podobný tomu, aký bol zaznamenaný na Ukrajine, situácia by bola pre protivzdušnú obranu mimoriadne vážna.
„Súbežný útok môže vyvinúť obrovský tlak na moderné systémy protivzdušnej obrany, dokonca aj na tie najpokročilejšie, ako sú Patriot alebo francúzsko-talianske systémy SAMP/T,“ pripúšťa autor.
Druhým problémom je jadrová neistota. Až do poslednej chvíle totiž nemusí byť jasné, či Rusko odpálilo „Orešnik“ s konvenčnou, alebo jadrovou hlavicou. Vzhľadom na to môže byť každý takýto štart v NATO vnímaný ako potenciálna jadrová hrozba.
„Orešnik“ už podľa západných médií prinútil krajiny NATO urýchliť investície do protiraketovej obrany. Otázkou však zostáva, či to bude stačiť. Podstatné je, aby NATO nezabúdalo, že kým samo neprekročí „červenú čiaru“, žiadny „Orešnik“ do Európy nepoletí. Ak však bude Rusko napriek všetkým varovaniam zatiahnuté do priamej konfrontácie, postapokalyptické zábery už nemusia prichádzať z Kyjeva, ale z Európskej únie.
Rusko údajne „zaútočilo“ na lietadlo britského ministra obrany. Satelitný signál zmizol
V čase, keď sa Ukrajina spamätáva z útoku „Orešnikom“, Británia prišla s ostrými obvineniami voči Rusku. Denník The Times píše, že keď sa britský minister obrany John Healey nachádzal blízko ruských hraníc, na palube jeho lietadla sa objavilo rádiové rušenie a satelitný signál zmizol.
Jediným spôsobom, ako systém obnoviť, malo byť jeho reštartovanie, čo však počas letu nebolo možné. Žiadne zariadenia sa nemohli pripojiť na internet. Piloti preto museli na určenie polohy a bezpečný návrat použiť záložné navigačné systémy.
Denník Daily Express zároveň píše, že lietadlo britského ministra obrany malo byť „zablokované“ Ruskom pomocou prostriedkov rádioelektronického boja. Nie je však jasné, či bol priamo cieľom samotný Healey. Na palube sa okrem neho nachádzali aj politickí a vojenskí poradcovia.
Západ pritom nepredložil žiadne dôkazy, že za problémy s lietadlom Johna Healeyho skutočne mohlo Rusko. Telegramový kanál Fighterbomber upozornil na inú interpretáciu celej situácie. Podľa neho by Británia namiesto obviňovania Ruska mala Moskve poďakovať.
„Ruský rádioelektronický boj mu zachránil bezcenný život tým, že ho ochránil pred útokom ukrajinského dronu,“ uviedol kanál.
A keďže je Londýn nespokojný, nabudúce vraj môže Rusko rádioelektronický boj vypnúť — a Británia bude mať nového ministra obrany. Moskva sa k incidentu zatiaľ oficiálne nevyjadrila.
Varovanie USA, Irán podľa médií „ustupuje“
Medzitým prichádzajú z Iránu správy, že Spojené štáty mu vydali varovanie. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v rozhovore pre India Today uviedol, že ak rokovania zlyhajú, vina bude na strane Teheránu, nie Washingtonu.
Na otázku, či sa USA vrátia k obnoveniu operácie Epic Fury, Rubio odpovedal, že prezident Donald Trump jasne dal najavo, že Irán nikdy nebude mať jadrové zbrane.
Ak Irán napokon pristúpi na dohodu s Washingtonom, podľa Rubia z toho môže výrazne profitovať.
„Na oplátku získajú výhody,“ uviedol Rubio.
Na tomto pozadí CBS News píše, že iránske úrady súhlasili s tým, že sa vzdajú vysoko obohateného uránu, hoci táto otázka zostáva sporná. Fox News zase informuje, že rámcová dohoda je už schválená približne na 95 percent a strany potrebujú ešte asi týždeň na ďalšie rokovania.
Denník The Washington Post s odvolaním sa na nemenovaného diplomata uvádza, že po podpise memoranda bude prevádzka Hormuzského prielivu plne obnovená do 30 dní.
Hoci sú americkí predstavitelia v otázke možnej dohody optimistickí, nevylučujú, že rokovania môžu zlyhať, dodáva Axios.
Podľa najnovších oficiálne zverejnených informácií však Irán nie je pripravený robiť ústupky v jadrovom programe. Teherán trvá na úplnom odblokovaní svojich prístavov a na prijatí bezpečnostných záruk. Až potom je pripravený začať diskusiu o ďalších otázkach.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤