Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Osobitne zverskú úlohu pri mučení a väznení mladých ľudí zohrávali neonacisti z jednotky Azov.


Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.

Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
pred 2 hod

pred 2 hod

pred 2 hod
Vládny balík opatrení na podporu ekonomického rastu Slovenska napokon nebude obsahovať návrhy, ktoré by výrazne zasiahli do sociálnych istôt zamestnancov. Minister práce Erik Tomáš a ministerka hospodárstva Denisa Saková po rokovaní vlády ubezpečili verejnosť, že finálna verzia prvého prorastového balíka nepočíta so skracovaním obedných prestávok, rušením rekreačných poukazov ani ďalšími opatreniami, ktoré by znižovali životný štandard ľudí.
Podľa Sakovej obsahuje návrh celkovo 54 opatrení, ktoré už odobrilo aj ministerstvo financií, informuje denník Pravda.
Ich spoločným cieľom je podporiť hospodársky rast, zlepšiť podnikateľské prostredie a zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska bez toho, aby opatrenia negatívne zasiahli štátny rozpočet.
„Jedna kategória je tá, s ktorou môžeme narábať okamžite a pripraviť legislatívne zmeny na nastávajúcu schôdzu parlamentu. Druhá časť opatrení bude predmetom ďalších rokovaní a sfinalizovaná bude až na jeseň v súvislosti s rozpočtom,“ vysvetlila ministerka hospodárstva.
Z celkového počtu návrhov sa prvých osem týka energetiky, päť trhu práce, desať daňovo-odvodovej politiky a až 31 opatrení smeruje do podnikateľského prostredia.
Kabinet chce podľa ministrov odstrániť zbytočnú byrokraciu, zjednodušiť fungovanie štátu a vytvoriť priaznivejšie podmienky pre firmy. Dôležitou podmienkou pritom je, aby prvá vlna opatrení nezvyšovala výdavky štátu ani neznižovala jeho príjmy.
Na verejnosť sa ešte minulý týždeň dostal pracovný zoznam približne 90 opatrení, ktoré pripravovali jednotlivé rezorty spolu so zamestnávateľskými združeniami a podnikateľskými organizáciami. Práve niektoré z týchto návrhov vyvolali medzi ľuďmi obavy a kritiku.
Médiá informovali napríklad o možnosti:
Saková však zdôraznila, že na ministerstvo hospodárstva prišli stovky rôznych podnetov a odporúčaní od podnikateľských zväzov, pričom iba časť z nich sa dostala do finálneho zoznamu.
Odborári aj zamestnávatelia sa zhodujú najmä v tom, že Slovensko potrebuje jednoduchšie pravidlá, menej administratívnej záťaže a efektívnejší štát.
Republiková únia zamestnávateľov už v minulosti upozorňovala, že firmy čelia vysokým nákladom, komplikovaným pravidlám a slabej predvídateľnosti podnikateľského prostredia. Medzi požiadavkami podnikateľov sa objavilo:
Odborári zároveň upozorňujú, že znižovanie byrokracie nesmie ísť na úkor zamestnancov a ich sociálnych práv.
Veľkou témou posledných dní je aj možnosť zrušenia transakčnej dane. O tejto možnosti hovoril minister školstva Tomáš Drucker, podľa ktorého je diskusia v koalícii stále otvorená.
Minister financií Ladislav Kamenický však upozornil, že prípadné zrušenie dane by znamenalo výpadok príjmov štátu približne vo výške pol miliardy eur. Podľa neho musí každý, kto navrhuje zrušenie dane, zároveň povedať, z čoho chce tento výpadok nahradiť.
Zatiaľ preto nie je jasné, či sa otázka transakčnej dane objaví už v prvom balíku opatrení, alebo zostane témou ďalších rokovaní.
Významná časť návrhov sa týka energetiky. Firmy totiž dlhodobo upozorňujú, že vysoké ceny elektriny, plynu a emisných povoleniek výrazne zvyšujú ich náklady.
V hre sú preto opatrenia ako:
Pomoc by mala smerovať najmä podnikom, nie priamo domácnostiam. Ľudia by ju mohli pocítiť nepriamo – cez stabilnejšie ceny výrobkov, udržanie pracovných miest alebo menší tlak na rast cien.
Vláda už zároveň pripravuje aj druhé kolo prorastových opatrení, ktoré by už mohli mať priamy dopad na verejné financie. Rokovať sa o nich má počas jesene spolu s prípravou štátneho rozpočtu.
Minister Tomáš už naznačil, že jednou z priorít je znižovanie daní a odvodov pre zamestnancov aj zamestnávateľov.
„Podporujeme najväčšie prorastové opatrenie, ktoré môže byť – a to je znižovanie daní a odvodov,“ uviedol minister práce.
Podporu podobným krokom naznačila aj Andrej Danko, podľa ktorého by pracujúcim malo po zaplatení odvodov a daní zostávať viac peňazí.
Podľa údajov OECD patrí Slovensko medzi krajiny s najvyšším zaťažením práce. Zo sumy, ktorú stojí zamestnanec firmu, smeruje do štátneho rozpočtu až 42,7 percenta vo forme daní a odvodov.
Práve vysoké odvodové zaťaženie, komplikované pravidlá a byrokracia sú podľa zamestnávateľov jednými z hlavných dôvodov, prečo slovenská ekonomika zaostáva za konkurenciou v regióne.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.