Vládny balík opatrení na podporu ekonomického rastu Slovenska napokon nebude obsahovať návrhy, ktoré by výrazne zasiahli do sociálnych istôt zamestnancov. Minister práce Erik Tomáš a ministerka hospodárstva Denisa Saková po rokovaní vlády ubezpečili verejnosť, že finálna verzia prvého prorastového balíka nepočíta so skracovaním obedných prestávok, rušením rekreačných poukazov ani ďalšími opatreniami, ktoré by znižovali životný štandard ľudí.

Podľa Sakovej obsahuje návrh celkovo 54 opatrení, ktoré už odobrilo aj ministerstvo financií, informuje denník Pravda.

Ich spoločným cieľom je podporiť hospodársky rast, zlepšiť podnikateľské prostredie a zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska bez toho, aby opatrenia negatívne zasiahli štátny rozpočet.

„Jedna kategória je tá, s ktorou môžeme narábať okamžite a pripraviť legislatívne zmeny na nastávajúcu schôdzu parlamentu. Druhá časť opatrení bude predmetom ďalších rokovaní a sfinalizovaná bude až na jeseň v súvislosti s rozpočtom,“ vysvetlila ministerka hospodárstva.

Opatrenia rozdelili do viacerých oblastí

Z celkového počtu návrhov sa prvých osem týka energetiky, päť trhu práce, desať daňovo-odvodovej politiky a až 31 opatrení smeruje do podnikateľského prostredia.

Kabinet chce podľa ministrov odstrániť zbytočnú byrokraciu, zjednodušiť fungovanie štátu a vytvoriť priaznivejšie podmienky pre firmy. Dôležitou podmienkou pritom je, aby prvá vlna opatrení nezvyšovala výdavky štátu ani neznižovala jeho príjmy.

Návrhy, ktoré vyvolali veľký rozruch

Na verejnosť sa ešte minulý týždeň dostal pracovný zoznam približne 90 opatrení, ktoré pripravovali jednotlivé rezorty spolu so zamestnávateľskými združeniami a podnikateľskými organizáciami. Práve niektoré z týchto návrhov vyvolali medzi ľuďmi obavy a kritiku.

Médiá informovali napríklad o možnosti:

• skrátiť obednú prestávku z 30 na 15 minút,
• predĺžiť skúšobnú dobu zo súčasných troch na šesť mesiacov,
• zrušiť rekreačné a športové poukazy,
• alebo upraviť niektoré pracovnoprávne pravidlá v prospech väčšej flexibility trhu práce.

Saková však zdôraznila, že na ministerstvo hospodárstva prišli stovky rôznych podnetov a odporúčaní od podnikateľských zväzov, pričom iba časť z nich sa dostala do finálneho zoznamu.

Sociálni partneri chcú menej byrokracie aj lacnejšiu prácu

Odborári aj zamestnávatelia sa zhodujú najmä v tom, že Slovensko potrebuje jednoduchšie pravidlá, menej administratívnej záťaže a efektívnejší štát.

Republiková únia zamestnávateľov už v minulosti upozorňovala, že firmy čelia vysokým nákladom, komplikovaným pravidlám a slabej predvídateľnosti podnikateľského prostredia. Medzi požiadavkami podnikateľov sa objavilo:

• zrušenie nadbytočných stupňov náročnosti práce,
• zníženie energetických nákladov,
• jednoduchší daňový systém,
• menej regulácií,
• či znižovanie odvodového zaťaženia práce.

Odborári zároveň upozorňujú, že znižovanie byrokracie nesmie ísť na úkor zamestnancov a ich sociálnych práv.

Otvorená zostáva otázka transakčnej dane

Veľkou témou posledných dní je aj možnosť zrušenia transakčnej dane. O tejto možnosti hovoril minister školstva Tomáš Drucker, podľa ktorého je diskusia v koalícii stále otvorená.

Minister financií Ladislav Kamenický však upozornil, že prípadné zrušenie dane by znamenalo výpadok príjmov štátu približne vo výške pol miliardy eur. Podľa neho musí každý, kto navrhuje zrušenie dane, zároveň povedať, z čoho chce tento výpadok nahradiť.

Zatiaľ preto nie je jasné, či sa otázka transakčnej dane objaví už v prvom balíku opatrení, alebo zostane témou ďalších rokovaní.

V hre je aj energetická pomoc firmám

Významná časť návrhov sa týka energetiky. Firmy totiž dlhodobo upozorňujú, že vysoké ceny elektriny, plynu a emisných povoleniek výrazne zvyšujú ich náklady.

V hre sú preto opatrenia ako:

• vyššie kompenzácie nákladov z emisných povoleniek,
• úľavy z cien elektriny pre energeticky náročné podniky,
• zníženie spotrebnej dane z elektriny,
• či zvýhodnené úvery na nákup energií.

Pomoc by mala smerovať najmä podnikom, nie priamo domácnostiam. Ľudia by ju mohli pocítiť nepriamo – cez stabilnejšie ceny výrobkov, udržanie pracovných miest alebo menší tlak na rast cien.

Druhý balík má prísť na jeseň

Vláda už zároveň pripravuje aj druhé kolo prorastových opatrení, ktoré by už mohli mať priamy dopad na verejné financie. Rokovať sa o nich má počas jesene spolu s prípravou štátneho rozpočtu.

Minister Tomáš už naznačil, že jednou z priorít je znižovanie daní a odvodov pre zamestnancov aj zamestnávateľov.

„Podporujeme najväčšie prorastové opatrenie, ktoré môže byť – a to je znižovanie daní a odvodov,“ uviedol minister práce.

Podporu podobným krokom naznačila aj Andrej Danko, podľa ktorého by pracujúcim malo po zaplatení odvodov a daní zostávať viac peňazí.

Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým zaťažením práce

Podľa údajov OECD patrí Slovensko medzi krajiny s najvyšším zaťažením práce. Zo sumy, ktorú stojí zamestnanec firmu, smeruje do štátneho rozpočtu až 42,7 percenta vo forme daní a odvodov.

Práve vysoké odvodové zaťaženie, komplikované pravidlá a byrokracia sú podľa zamestnávateľov jednými z hlavných dôvodov, prečo slovenská ekonomika zaostáva za konkurenciou v regióne.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤