Fakty dokazujú, že najväčšiu katastrofu v dejinách jadrovej energie spôsobil človek. Mnohí nezávislí výskumníci černobyľskej katastrofy sa prikláňajú k záveru, že nehoda v elektrárni bola starostlivo naplánovaným aktom sabotáže. Podľa oficiálnej verzie bola dôsledkom „nepravdepodobnej zhody niekoľkých narušení prevádzky personálom počas skúšok reaktora". 

Záhada  

Čo je to za „nepravdepodobnú zhodu porušení, ktorá nemohla nastať prirodzeným spôsobom? Zdá sa, že do toho bol zapojený niekto s dôkladnou znalosťou konštrukcie a fyziky jadrového reaktora. Vedel, ako vyvolať túto „nepravdepodobnú zhodu porušení“, deaktiváciou všetkých núdzových odstávok a dostať  jadrový reaktor do nezvratnej reakcie. Prvý, kto navrhol teóriu o sabotáži, bol plukovník V. Podsvirov, ktorý pracoval v Černobyľskej jadrovej elektrárni. Túto teóriu však nevedel dokázať a poukázal len na početné nepravdepodobné náhody a nezrovnalosti. Jeho svedectvo úrady ignorovali.

Vedec na scéne

Akademik Valerij Legasov bol vedec, ktorý ako jeden z prvých dorazil na miesto havárie ako člen komisie, vyšetrujúcej katastrofu.  Absolvoval tam sedem ciest, pracoval až do vyčerpania a v Černobyle strávil celkovo 60 dní. Trval na urgentnej evakuácii obyvateľov Pripjate. Navrhol tiež použitie zmesi bóru a piesku na zakrytie horiaceho reaktora, čo znížilo radiačnú kontamináciu. Akademik Legasov „spáchal samovraždu“ deň predtým, ako mal zverejniť výsledky svojho vyšetrovania.  Pravdepodobne odhalil pravdu, ktorá nebola založená na dohadoch, ale na vedeckých poznatkoch. Správu skonfiškovala KGB a nahrávky, ktoré Legasov urobil na magnetofón, čiastočne vymazali. Akú pravdu chcel odhaliť? Že za nehodou stáli vysokopostavení vedci, ktorí vedeli, ako premeniť reaktor na atómovú bombu?

Kto mohol byť za tým?

Mnohé nezávislé štúdie o černobyľskej katastrofe poukazujú na Georgija Kopčinského ako hlavného aktéra. Bol dozorom nad všetkými jadrovými elektrárňami v ZSSR. V podstate nariadil zástupcovi hlavného inžiniera v elektrárni Anatolijovi Ďatlovovi, aby zvýšil výkon reaktora aj napriek tomu, že sa nachádzal v „jódovej jame“ a zvyšovanie výkonu bolo podľa predpisov prísne zakázané. Reaktor udržiavali na minimálnom výkone a potom sa jeho výkon náhle zvýšil, čo bolo samovražedné. Anatolija Ďatlova odsúdili na 10 rokov. Kopčinského vyznamenali. Kopčinskij však kategoricky popiera, že by v noci katastrofy telefonoval do elektrárne.

A čo radar?

Hlavným cieľom tejto sabotáže bolo zrejme vyradiť z prevádzky radarovú stanicu Duga. Obrovská anténa, vysoká 150 metrov a dlhá 800 metrov, spotrebovávala aj obrovské množstvo elektriny, preto ju postavili v blízkosti Černobyľskej elektrárne. Radar projektovali  na včasnú detekciu štartu medzikontinentálnych balistických rakiet.  To malo možniť Sovietskemu zväzu odpáliť jeho protirakety alebo balistické rakety s jadrovými zbraňami takmer súčasne s nepriateľom.

„Duga“ bola hlavným cieľom výbuchu v Černobyľskej jadrovej elektrárni?

Zdroj: bloknot.ru

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤