Vláda Roberta Fica (SMER-SD) s veľkou nevôľou znížila rekordný počet platených voľných dní pre slovenských pracujúcich. Inú sociálnu výhodu - príplatok za dva dočasne zrušené dni voľna však pre pracujúcich ponechala. Súkromní zamestnávatelia sa im však môžu vyhnúť viacerými spôsobmi, upozorňujú Topky.

Konsolidácia tvrdo dopadla aj na exkluzívnu sociálnu výhodu Slovákov - rekordné množstvo platených voľných dní. Ponechané sviatočné príplatky za zrušený 8. máj sú pre opozíciu i zamestnávateľov červeným súknom a rozpútala proti nim vojnu. Na čele boja proti príplatkom pre ľudí stojí opäť bývalý poslanec SaS a exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.

Mnohí "solidárni" zamestnávatelia avizovali, že na piatok 8. mája jednoducho jednostranne nariadia svojim zamestnancom čerpať povinnú dovolenku. Zamestanci si tak minú 1 deň dovolenky a získajú 3 dni súvislého voľna, zamestnávatelia ušetria celé príplatky za sviatok.

"Optimalizačný" poradca Jozef Mihál upozornil, že z pohľadu zamestnávateľa sa dajú ušetriť finančné prostriedky spojené s 8. májom aj vhodnou organizáciou pracovného času.                                                                                                                                                 

Na Slovensku stále platí mimoriadna situácia (Ukrajina), pripomína Mihál, a teda "podľa § 250b ods. 3 Zákonníka práce (ZP) je počas nej zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť rozvrhnutie pracovného času najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň. To znamená, že rozvrhnutie pracovného času na týždeň od pondelka 4. mája 2026 do nedele 10. mája 2026 treba zamestnancom oznámiť vo štvrtok 30. apríla 2026."

Ako môže zamestnávateľ "ušetriť finančné prostriedky spojené s prácou - neprácou zamestnancov dňa 8. mája 2026 vhodnou organizáciou pracovného času" uvádza Mihál na viacerých konkrétnych príkladoch rovnomerne i nerovnomerne rozvrhnutej práce. "U zamestnávateľa Z1 majú zamestnanci pracovný čas rozvrhnutý na 5 dní v týždni (Po-Pia), 8 hodín na zmenu. Ide o typický príklad rovnomerne rozvrhnutého pracovného času. Ak budú zamestnanci v piatok 8. mája 2026 pracovať, za 8 hodín majú nárok na mzdu aj na príplatok za sviatok.  Ak pracovať nebudú a budú mať "prekážky na strane zamestnávateľa", za 8 hodín na prekážke dostanú náhradu mzdy 100 % priemerného zárobku.

U zamestnávateľa Z2 majú zamestnanci pracovný čas rozvrhnutý tak, že v pondelok má zmena 7 hodín, v utorok, stredu a štvrtok 9 hodín, v piatok 6 (!!) hodín. Spolu je to 40 hodín za týždeň. Ide o rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Ak budú zamestnanci v piatok 8. mája 2026 pracovať, za 6 hodín majú nárok na mzdu a na príplatok za sviatok.                                                                                         

Ak pracovať nebudú a budú mať prekážky na strane zamestnávateľa, za 6 hodín na prekážke dostanú náhradu mzdy 100 % priemerného zárobku.

U zamestnávateľa Z3 majú zamestnanci pracovný čas rozvrhnutý tak, že v pondelok až štvrtok má zmena 9 hodín, v piatok (len) 4 hodiny. Spolu je to 40 hodín za týždeň. Ide o rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Ak budú zamestnanci v piatok 8. mája 2026 pracovať, za 4 hodiny majú nárok na mzdu a na príplatok za sviatok. Ak pracovať nebudú a budú mať prekážky na strane zamestnávateľa, za 4 hodiny na prekážke dostanú náhradu mzdy 100 % priemerného zárobku.

U zamestnávateľa Z4 majú zamestnanci pracovný čas obdobne rovnomerne, ale v piatok má zmena len 2 hodiny. Ak budú zamestnanci v piatok 8. mája 2026 pracovať, za 2 hodiny majú nárok na mzdu a na príplatok za sviatok. 
Ak pracovať nebudú a budú mať prekážky na strane zamestnávateľa, za 2 hodiny na prekážke dostanú náhradu mzdy 100 % priemerného zárobku.

"U zamestnávateľa Z5 majú zamestnanci pracovný čas rozvrhnutý na 4 dni v týždni (Po-Štv), 10 hodín na zmenu. Ide o nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je možné len po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so samotným zamestnancom.

Pretože na piatok 8. mája 2026 zamestnanci nemajú naplánovanú zmenu, pracovať nebudú a nebudú mať nárok na náhradu mzdy, resp. mzdu."

Kľúčové je však upozornenie: "O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, čiže súhlas samotných zamestnancov sa nevyžaduje," radí Mihál. "Ak zástupcov niet, rozhoduje zamestnávateľ bez prerokovania."

Stačí si vybrať. Zamestnávatelia mu musia byť vďační. 

Zradia odborári?

Vo finále úspor zamestnávateľa sa ocitli nerovnomerné 10-hodinové zmeny od pondelka do štvrtka a NULA eur za piatok. Problém je, že by s tým museli súhlasiť odborári, ktorí by museli byť hlúpi, alebo kúpení zamestnávateľom.

Schodnejšia cesta je teda rovnomerné odpracovanie 38 hodín do štvrtka a len posledných 2 hodín v piatok. "Ak pracovať nebudú a budú mať prekážky na strane zamestnávateľa, za 2 hodiny na prekážke dostanú náhradu mzdy 100 % priemerného zárobku," v preklade: po vytvorení vhodných "prekážok" si odsedia 2 hodiny a za tie vyplatí zamestnávateľ len priemernú mzdu - bez príplatkov. 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤

️