Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Denník N chce rozbehnúť vlastné rádio. Na Donio žobre peniaze od verejnosti a pri 1 000 eurách ponúka odmenu „Zachráňme demokraciu“.
Vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď stádo levov vedie baran. Mám pocit, že dnešné európske národy sa podobajú stádam levou, ktorých vedú barani. Jozef Banáš trefne ohodnotil level dnešných "niktošov" vo vedení štátov i EÚ.
Zvlášť v domácnostiach, kde sú deti je dôležité dbať o to, aby topánky, v ktorých chodíme po vonku, ostali maximálne v predsieni. Hosťom pokojne ponúknite prezuvky.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Politický komentátor je presvedčený, že premiér o podrobnostiach z rokovaní NATO a EÚ hovoriť nemôže, práve preto jeho varovanie treba brať vážne.
Ivan Korčok v ostrej debate s Tiborom Gašparom strácal istotu a namiesto argumentov siahal po posmeškoch. Diskusia sa dotkla aj nehody, právneho štátu a politického dvojakého metra.
Aj bez ochranky si užíva ochranu a za štátne šíri nenávisť voči seniorom!
Parlament sa vracia a s ním aj ostré konflikty. Matovič ich využíval roky. Sociologička vysvetľuje, prečo nás politické hádky priťahujú a čo s nami robia.
Komentáre
31. 10. 2025
pred 3 hod
pred 4 hod
pred 4 hod
Rasizmus. Každý z nás z neho už bol „obvinený“. A to len preto, lebo sa nám nepáči kriminalita v lokalitách, kde žijú neprispôsobiví spoluobčania, alebo sme otrasení tým, čo sú niektorí ľudia, ak ich žije veľa pokope, schopní urobiť z krásnej mestskej štvrte. Lívia Pavlíková vo svojom videu hovorí, že hovoriť o problémoch, pomenovať ich, nie je rasizmus, len cesta k riešeniu.
Rasizmus podľa Pavlíkovej nevzniká z nenávisti, ale zo strachu, skúseností a vnímaných spoločenských zmien. O stereotypoch hovorí, ako o prirodzenom obrannom mechanizme. Pri témach migrácie a s ňou prichádzajúcej kriminality hovorí o obmedzovaní slobody slova. Časť obáv verejnosti vyplýva z dát o kriminalite a ekonomickými dopadmi migrácie. Prináša tiež niekoľko dôvodov, prečo sú ľudia neoprávnene nálepkovaní, ako rasisti.
Rasizmus je definovaný, ako ideológia založená na presvedčení o nerovnosti rás vedúca k diskriminácii či nenávisti. V praxi sa tento pojem používa oveľa voľnejšie – ako nálepka pre každého, kto upozorní na rozdiely medzi skupinami. Kľúčovým prvkom definície je „neodôvodnený strach“, pričom mnohé obavy ľudí vôbec nie sú neodôvodnené. Vychádzajú zo skúseností, či vnímaných dát.
„Ja neuznávam boj proti predsudkom a boj proti stereotypom. Neviem ani spočítať, koľkokrát ma predsudky a stereotypy zachránili pred tým, aby som bola napadnutá alebo okradnutá. A my všetci sme tu teraz vďaka tomu, že naši predkovia mali stereotypné predsudky,“ vysvetľuje Pavlíková svoj postoj. Pri stereotypoch pritom ide o prirodzeným mechanizmus ľudského mozgu, ktorý pomáha rýchlo sa orientovať v realite a predchádzať rizikám. Podľa nej sú historicky aj evolučne dôležité a spoločnosť by sa ich nemala snažiť úplne odstrániť. Kritizuje snahy o „boj proti predsudkom“, ktoré podľa nej vedú k potláčaniu diskusie a k situácii, keď sa o citlivých témach nedá otvorene hovoriť.
Pavlíková zároveň tvrdí, že obmedzovanie slobody slova bráni riešeniu problémov, najmä v témach súvisiacich s marginalizovanými komunitami či migráciou. „A teraz napríklad narážam na osady. My o nich otvorene rozprávať nemôžeme. Nemôžeme navrhovať to, ako by sme to riešili,“ zdôrazňuje influencerka, pričom rozhodne nehovorí o násilných riešeniach. Tu sa však žiada zadefinovanie diania trebárs na Slovensku. Aj Milan Mazurek, o ktorom progresívci radi hovoria, že bol odsúdený ako fašista, bol odsúdený kvôli niečomu inému. „Hovoril, že niektorí, nie všetci – niektorí osadníci a asociáli vyciciavajú sociálny systém na Slovensku. Sami si zvážte, či s tým súhlasíte alebo nie, lebo asi nemôžem povedať, že áno, keďže bol za to odsúdený,“ dodáva Pavlíková.
Pavlíková nesúhlasí so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom, zodpovedným za legalizáciu veľkého počtu migrantov. Toto je faktor, ktorý prispieva k migrácii do Európy a mení jej sociálnu realitu. Kritizuje tiež európske iniciatívy na podporu pracovnej mobility migrantov s tým, že môžu viesť k tlaku na mzdy domácich pracovníkov. „Aspoň o prácu tu však hádam, nebudú mať núdzu. Len nedávno v europarlamente schválili systém, ktorý bude zjednodušovať nahrádzanie Európanov v práci. Volá sa to talent pool, teda bazaŕ talentov, vďak ktorému budú firmy môcť ľahšie nahrádzať Európanov v práci imigrantmi,“ dodáva Pavlíková.
Pavlíková upozorňuje, že verejnosť vníma vyššiu kriminalitu u niektorých skupín, najmä migrantov. Opiera sa o vybrané štatistiky zo zahraničia (napr. USA či Európy). Poukazuje na koreláciu medzi migráciou a nárastom kriminality, pričom uznáva, že ide o rôzne dáta z rôznych prostredí, no tvrdí, že ich spoločný menovateľ vedie ľudí k obavám.
V metropolách stále častejšie vznikajú oblasti, kde dochádza k koncentrácii migrantov a zvýšenej kriminalite. Takéto prostredia vznikajú prirodzene, keď ľudia vyhľadávajú podobné komunity, no zároveň môžu viesť k sociálnemu napätiu a pocitu ohrozenia. Ako kontrast uvádza napríklad ázijské komunity v mestách, ktoré podľa nej nespôsobujú podobné problémy.
Pavlíková nesúhlasí s tým, že migranti sú ekonomickým prínosom. Zdôrazňuje náklady na ich integráciu, sociálne dávky či zdravotnú starostlivosť v prvých rokoch. Poukazuje na to, že zamestnanosť migrantov rastie postupne a že ich prítomnosť môže vytvárať tlak na nízkokvalifikované pracovné miesta. Zároveň kritizuje programy, ktoré podľa nej zvýhodňujú migrantov pri zamestnávaní či bývaní.
Určité vzorce správania sa opakujú častejšie v niektorých skupinách, čo podľa Pavlíkovej vedie k upevňovaniu stereotypov. Zároveň pripúšťa, že takéto správanie existuje naprieč všetkými skupinami, no zdôrazňuje význam otvorenej diskusie o jeho príčinách.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
