Politológ Eduard Chmelár je dlhodobým kritikom súčasnej spoločenskej atmosféry na Slovensku. V statuse na Facebooku ju charakterizoval, ako polarizovanú, agresívnu a neschopnú tak prepotrebného dialógu. Reaguje tak na galavečer Slnko v sieti. Z kultúrnej akcie skĺzol k „plesu primitívnosti, nízkosti a prvoplánovosti“, píše Chmelár na sociálnej sieti. Odovzdávanie cien sa podľa neho stalo priestorom pre „špinavú politickú agitku“, vrátane vystúpenia Maroša Kramára, ktorého pokrik „Dosť bolo Fica!“ huláka hociktorý opilec na námestí.

Politológ Eduard Chmelár vo svojom statuse kritizuje politizáciu kultúrnych podujatí aj úpadok verejnej diskusie na Slovensku. Správanie časti umelcov označuje za „definíciu tej spodiny“, pričom upozorňuje na dvojaký meter a obhajuje neodvysielanie galavečera Slnko v sieti. Zároveň varuje pred stratou autority intelektuálnych elít a zdôrazňuje, že bez dialógu, ktorý bol základom Nežná revolúcia, hrozí spoločnosti nebezpečná eskalácia napätia.

"Maroš Kramár bol vždy angažovaný showman. Taký, ktorý pôsobí podobne ako Richard Stanke, že je to predovšetkým politický aktivista, ktorý si sem-tam odskočí k herectvu (ten Stanke predsa len s väčším úspechom). Na nášho iniciatívneho Maroša sa dalo spoľahnúť vždy. Už v septembri 1987 vystúpil na zjazde Socialistického zväzu mládeže a vo svojom diskusnom príspevku hovoril "o negatívnom dopade nesprávneho uplatňovania socialistických zásad odmeňovania na myslenie a konanie mládeže". Mentálne sa tento večný zväzáčik nezmenil. Dnes zo zhromaždenia progresívnych aktivistov (ktoré sa bohvieprečo volá odovzdávaním národných filmových cien, lebo až na pár výnimiek som v hľadisku žiadnych významných filmových tvorcov nevidel) odvážne kričí do mikrofónu "Dosť bolo Fica!" sprevádzaný obdivným indiánskym pokrikom zapálených voličov, voličiek a volíčat PS. Bravo, Maroš, toľko nadania, vynachádzavosti a dôvtipu si vložil do vetičky, ktorú huláka každý opilec na námestí... veď ty vieš artikulovať! Omračujúce!"

To sú tí, ktorí tak radi moralizujú

Chmelár tiež odmieta politizáciu kultúrnych podujatí. Ako už mnohokrát, upozorňuje na dvojaký meter: podobné výkriky by podľa neho vyvolali pobúrenie, ak by smerovali proti opozícii. Tvrdí, že takéto správanie je „definíciou tej spodiny“, ktorú sami kritici radi moralizujú. Zároveň obhajuje rozhodnutie verejnoprávnej televízie neodvysielať galavečer, keďže nejde o „celospoločenské posolstvá“, ale o jednostrannú agitáciu. „Práve takéto správanie je definíciou tej "spodiny", o ktorej tak urážlivo a krivo rád moralizuje Šimečka starší. Naozaj sa niekto čuduje, že ak niekto vstupuje s takýmto zámerom do programu odovzdávania filmových cien, že to verejnoprávna televízia odmietne odvysielať?,“  pýta sa politológ s tým, že to, čo na galavečere odznelo neboli žiadne kultúrne posolstvá.

Intelektuálne elity bez autority

Chmelár rozšíril svoju kritiku aj na médiá a intelektuálne elity, ktoré podľa neho stratili autoritu a nahradili ich zdroje tej najprimitívnejšej propagandy. „Kedysi tomuto národu dohovárali Alexander Matuška, Laco Novomeský, Dominik Tatarka, Vladimír Mináč či Roman Kaliský, a ešte pred nimi Janko Jesenský alebo Vajanský. Ich slovo malo váhu. Pozrite sa, kto formuje verejnú mienku dnes. Šimečka, Leško, Tódová, Vagovič, Schutz. Radšej sa nebudem vyjadrovať,“  snaží sa o zdržanlivosť voči tým, čo sami seba považujú za elitu Chmelár.

Návrat k dialógu ako odkazu Nežnej

Chmelár dialóg označuje za základ demokracie. „Prvou, základnou a východiskovou požiadavkou Nežnej revolúcie bol dialóg,“  upozornil s tým, že bez dialógu spoločnosť smeruje k nebezpečnej eskalácii. „Ak sa nebudeme rozprávať, prestaneme sa rešpektovať… a to zákonite vedie k občianskej vojne,“  vyjadril obavu. Kritizuje aj odmietanie komunikácie zo strany rôznych skupín a zdôrazňuje, že „my sa rozprávať musíme“, pretože bez toho demokracia stráca obsah.

Poďme sa rozprávať!

„Odmietnuť stretnutie s vedením STVR len preto, lebo prepustili jednu angažovanú redaktorku, je detinské a hlúpe. Čo však, ak to urobí Historický ústav SAV, od ktorého by ste očakávali serióznosť a erudovanosť? Je redaktorka Soňa Gyarfášová nenahraditeľná? Ona už túto interpretáciu prijala. Ale toto nemá nič spoločné s demokraciou. V demokracii sa na miesto transparentne vypíše konkurz, na ktorom sa môže zúčastniť aj Soňa Gyarfášová - nech vyhrá najkvalitnejší projekt,“  radí Chmelár s tým, že vydieranie v zmysle „túto nevyhadzujte, lebo sa s vami nebudeme rozprávať“ je tá najhoršia možná cesta.

O krok bližšie k 50-tym rokom

Ani zľahčovanie problému nie je na mieste. Sfanatizovaní aktivisti, ktorí zmenili dôstojnú oslavu najlepších na „progresívny dejchánek“ ukázali, že sme nebezpečne blízko k atmosfére spred 70-tich rokov. Zvlášť scéna, kde sa na pódiu dcéra dištancovala od otca. „Pre mňa to bola mrazivá scéna, najmä keď som videl, že prítomní sa na tom smiali,“  vyjadril emócie politológ, podľa ktorého je v tejto „pandémii ideologického fanatizmu“ potrebné vyhľadávať príčetných ľudí.

Rozhovor s Richardom Sulíkom

Chmelár nedávno prijal pozvanie na rozhovor s Richardom Sulíkom a Pavlom Demešom, čo mu mnohí vyčítali. Tieto výčitky nie sú na mieste. „Pritom je to tak absurdné. Čo je to za doba, v ktorej musím vysvetľovať, že sa s niekým rozprávam. Čo sú to za liberáli, ktorí odmietajú dialóg. Čo sú to za demokrati, ktorí vedia fungovať len vtedy, keď sú pri moci a prisatí na štátne peniaze,“  uvažuje Chmelár. Nič tak nezabíja Slovensko, ako nevraživosť vyprázdnených hesiel vykrikovaných na námestiach a absencia seriózneho dialógu.

Milí čitatelia,

Veríme, že apravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤