Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Tento úkaz uvidíme už v piatok ráno



Otec sa za neho zaručil
Po troch rokoch nová správa a on sa čuduje otázkam politikov!

Tieto firmy boli v roku 2025 na nezastavenie
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk







Vypálené domy, zavraždení muži. Niektorí si museli vykopať vlastný hrob. Čo asi prežívali?
Rudolf Ryban bol učiteľom, riaditeľom školy a účastníkom protifašistického odboja a SNP. V novembri 1944 ho spolu s ďalšími väzňami zastrelili pri Bánovciach nad Bebravou.
Ivan Štubňa komentuje kauzu dopravných radarov s ruskými komponentmi, tvrdenia PS o telefónnych číslach a širšiu diskusiu o kybernetickej bezpečnosti.
Zelenskyj odmieta vypísať voľby, lebo by vraj rozdelili krajinu. Toto isté kedysi tvrdil aj Hitler a Mussolini. Progresívci na Slovensku na čele so Šimečkom a Korčokom glorifikujú Zelenského preto, lebo sú takí istí fašisti ako on.
Neschopnosť ukázali na vlastnej téme...
Ruský Poseidon vyvoláva obavy v Británii. The Telegraph píše o schopnostiach novej zbrane aj o možnej britskej jadrovej odvete raketami Trident.


Komentáre
31. 10. 2025
Pred rokom 1989 sa každoročne v Martine konal Festival politickej piesne. To bol jeho oficiálny názov a svoju kariéru tam začal okrem iných aj Paľo Habera. Predseda hnutia Socialisti a poslanecký asistent Artur Bekmatov na sociálnej sieti upozorňuje, že na takéto festivaly politickej nie piesne, ale frustrácie sa menia rôzne galaprogramy pri príležitosti odovzdávaní cien v oblasti kultúry.
Bekmatovov príspevok vám prinášame bez úprav tak, ako ho autor zverejnil na Facebooku.
Kedysi existovalo podujatie Festival politickej piesne. Bolo to také cez koleno lámané spojenie kultúry a politiky. Každá pieseň musela mať nejaký politický podtón. A každý muzikant tak mal deklarovať určitý politický postoj.
Prečo to spomínam?
Vyhlasovania rôznych cien v oblasti kultúry sa pomaly začali meniť na Festival politickej frustrácie tých, ktorí na galavečeroch dostanú do ruky mikrofón. Lenže, ono to sa to stalo tak otrepané, že už to nie je ani zaujímavé. Keď sa to stalo prvýkrát, tak to možno šokovalo. Druhýkrát to bolo zaujímavé. Lenže už sa z toho stáva povinná jazda. A opäť také lámané spojenie kultúry a politiky.

No pokým FPS bol samostatný formát, v rámci ktorého vznikali aj celkom pekné a hodnotné dielka (vždy sa mi páčila napr. pieseň Richarda Müllera Svet sa dohodol), tak Festivaly politickej frustrácie sú len takou drahou skupinovou terapiou naprieč celou kultúrou.
Pacient 1 príde na pódium a povie: "Je to tu homofóbne." A davík v sále zaburáca.
Pacient 2 príde na pódium a povie: "Fuj, Ministerstvo kultúry." A davík v sále zaburáca.
Pacient 3 príde na pódium a povie: "Dosť bolo Fica." A davík v sále opäť zaburáca.
A vy rozmýšľate či je ešte odmenou oceneného stále cena, alebo pár sekúnd s mikrofónom v ruke.
Ono samo o sebe by na tom nebolo nič zlé. Keď im takáto terapia uľaví - prečo nie. Lenže oni sa dožadujú toho, aby boli pri tejto ich terapii sledovaní, a aby sme ich sledovali. Pomaly každý ocenený cíti potrebu trošku si zahulákať na pomyselnej tribúne. Tým viac, že z toho nič nehrozí. Ak by hrozilo, tak sa zoznam buričov radikálne preriedi.
Respektíve v prípade iných umelcov platí, že keď kedysi za to niečo hrozilo, tak držali ústa a krok (týmto pozdravujem Maroša Kramára, vášnivého diskutéra zo zjazdu SZM, ktorý sa mi vždy páčil ako vojak-partizán zo seriálu Povstalecká história).

Nedávno som sa náhodou opäť dostal k piesni Jesenná láska od Miroslava Žbirku. Ak máte pár minút vypočujte si ju, je krásna. Text piesne je vlastne báseň Miroslava Válka. Nie je v nej nič politické. A mne to pripomenulo časy, kedy kultúra síce obsahovala formáty ako FPP, no nesnažila sa za každú cenu zaujímať postoje. Jednoducho len za niečo stála.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.