Výzva Eduarda Chmelára: POLITIZÁCIU ŠKOLSTVA TREBA ZASTAVIŤ!
06 | 04 | 2026 I Eka Balašková

Odmietnutie stretnutia rektorky VŠVU Bohunky Koklesovej s riaditeľkou STVR Martinou Flašíkovou vyvolalo ostrú kritiku, najmä zo strany politológa Eduarda Chmelára. Na sociálnej sieti Koklesovej krok označuje za popretie princípov otvorenej diskusie a dôkaz ideologickej uzavretosti časti akademického prostredia. Podľa neho univerzita nemá selektovať, s kým bude viesť dialóg, ale vytvárať priestor pre konfrontáciu názorov. Spor tak podľa kritikov nehovorí len o jednom odmietnutom stretnutí, ale o širšom probléme tolerancie k odlišným postojom.

Koklesová odmietla diskusiu s generálnou riaditeľkou Martinou Flašíkovou so študentmi o poslaní médií verejnej služby. „Vo svojom oficiálnom stanovisku uviedla, že tento priestor jej neposkytne. Ako dôvod uviedla údajné „cenzúrne zásahy do vysielania, prepúšťanie pre spoločnosť dôležitých novinárov", pričom kroky vedenia STVR prirovnala k „fungovaniu totalitných režimov,“  píše Chmelár vo svojom príspevku. Dodal, že rektorka Flašíkovú obviňuje z likvidácie oponentov a zavádzanie teroru v STVR a preto nie je hodna vystúpenia na akademickej pôde. Chmelár je pobúrený dlhodobou politizáciou školstva.

Ideologické postoje na akademickú pôdu nepatria

Chmelár reaguje aj na jej slová o „cenzúrnych zásahoch do vysielania“ či prirovnanie k „fungovaniu totalitných režimov“ a jej postoj označuje za „nehoráznu aroganciu a neprípustnú svojvôľu“. Vyčíta jej dlhodobé presadzovanie ideologických postojov, keď podľa neho univerzita nemá „formovať názory“ jednostranne. Navyše sa mu nepáčia ani Koklesovej výzvy na protivládnych aktivitách či selektívny prístup k názorovej pluralite. Koklesovej tvrdenia o cenzúre v STVR vyznievajú trápne popri minulých zásahoch do médií, ktoré nevyvolali podobnú kritiku.

Výzva Tomášovi Druckerovi

Týmto vyzývam ministra školstva Tomáša Druckera, aby konečne konal a podnikol všetky nevyhnutné kroky na ochranu neutrality akademickej pôdy,“  obracia sa politológ na rezortného ministra. Pripomína pritom, že toto nie je Koklesovej prvý hrubý zásah do akademických slobôd. Mnohých z akademickej obce pobúrila napríklad imatrikulácia na jeseň 2023, kedy Koklesová odmietla apolitickosť s tým, že akademická pôda má formovať názory. Vtedy tiež zaútočila na vznikajúcu vládnu koalíciu, o ktorej tvrdila, že nebude naklonená rozvoju vzdelanosti a nebude zastávať humanistické pozície. „Neskôr vyzývala študentov VŠVU na účasť na protivládnych demonštráciách,“  pripomenul Chmelár.

Na snímke minister školstva, vedy, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (Hlas-SD) prichádza na 102. schôdzu vlády SR v Bratislave 10. septembra 2025. FOTO TASR - Jaroslav Novák

Presadzuje to, čo sme pred rokmi odmietli

„Bohunka Koklesová však svojím extrémnym až fanatickým presadzovaním straníckej ideológie Progresívneho Slovenska na pôde vysokej školy nielenže narúša neutralitu akademickej pôdy, ale aj vedome ničí odkaz prvého ponovembrového rektora VŠVU profesora Jozefa Jankoviča, ktorý si v bývalom režime veľa vytrpel práve preto, že sa odmietol podriaďovať jedinej ideológii,“   upozorňuje Chmelár s tým, že Koklesovej konanie je v prísnom rozpore s tým, čo sme si vybojovali na námestiach v roku 1989 – právo na slobodné vyjadrovanie názorov bez politických, náboženských, či iných ideologických nánosov. Chmelár pripomína, že apolitickosť vysokým školám nenariadil niekto z rozmaru, ale je zakotvená v konkrétnom zákone.

Tichý odchod veľkej osobnosti: Navždy odišla dobrá duša slovenskej žurnalistiky
Slovenská novinárska obec a mnohí priatelia dnes s hlbokým zármutkom prijali správu o úmrtí známej novinárky Anky Ölveckej, ktorá nás opustila začiatkom apríla vo veku 67 rokov. Posledné mesiace svojho života neboli pre ňu jednoduché, napriek tomu... Čítať ďalej
05 | 04 | 2026 | Gabriela Fedičová

Chceme bojisko v akademickom prostredí?

„Keď rektorka Koklesová rozoštváva študentov, aby sa stali pešiakmi opozičného boja o moc, keď vpúšťa na svoju pôdu predstaviteľov opozičných strán a opozičných aktivistov, no zakazuje vstup zástupcom nezávislých inštitúcií, mala by nám vysvetliť, či to máme chápať tak, že je to ona, ktorá bude určovať, ktoré politické názory na akademickej pôde sú tie správne,“  vysvetľuje Chmelár s tým, že v takomto prípade by sa o jej správanie mali okrem ministra školstva zaujímať aj OČTK. Nesúhlasí ani s Koklesovej prirovnaním súčasnej situácie k totalitnému režimu. V takom režime by dávno zmizla z verejného života aj po vyslovení časti takýchto názorov.

Prečo boli ticho pred rokmi?

„Ona nielenže nevie, čím sa vyznačuje totalitný režim, ona nemá ani elementárnu predstavu o fungovaní médií verejnej služby. Znova musím pripomenúť, že za Rybníčka prepustili z STV 1015 zamestnancov, za Zemkovej z RTVS 408, za Drličku vyhodili zo SND ďalšie stovky ľudí,“  pripomína politológ s tým, že v tom čase premotivovaní aktivisti tieto veci podporovali, no dnes nevyhnutné konsolidačné opatrenia nazývajú čistkami. Veď redaktorka Soňa  Gyarfášová, ktorej sa nezastali snáď len ľudia zo Zväzu záhradkárov nie je nenahraditeľná. „Ja sa stále pýtam, kde boli všetci títo pokryteckí obhajcovia slobody prejavu, keď sa zakazovali konkurenčné médiá a keď sa vyhadzovali z práce tí najkvalitnejší novinári,“ píše ďalej Chmelár. Pripomína prípad špičkového novinára Vahrama Chuguryana, ktorý bol v minulom volebnom období doslova vyštvaný z vtedajšej RTVS.

Nemýľme si pojmy s dojmami

Chmelár pritom odmieta tvrdenia Otvorenej kultúry o údajnej likvidácii kultúrneho prostredia na Sovensku. Ide o koniec dlhodobo zvýhodňovaného systému podpory vybraných projektov. Časť kultúrnej obce reaguje prehnane a stráca schopnosť tolerovať iné postoje. V širšom historickom kontexte pripomína niekdajšiu názorovú a náboženskú toleranciu v Bratislave a kontrastuje ju s dnešnou polarizovanou atmosférou, ktorú označuje za netolerantnú.

Akademici z SHS hovoria o "čistkách v STVR". Nepamätajú si na rok 1998?
Po 20-tom marci dostalo 60 zamestnancov STVR výpovede. Medzi nimi aj redaktorka Soňa Gyarfášová. Práve tá jej vyvolala veľkú nevôľu v radoch opozíciu podporujúcich kruhoch. Protestovala proti nej aj Slovenská historická spoločnosť (SHS) pri SAV,... Čítať ďalej
03 | 04 | 2026 | Eka Balašková

Čo teda potrebujeme?

„Nowruz, Pesach, Veľká noc alebo Sviatky jari sú pripomenutím, že každý z nás nesie svoj diel zodpovednosti za to, aby bol svet lepším miestom a aby v ňom zvíťazila spravodlivosť. Nabáda nás k odvahe nájsť ľudskú spolupatričnosť, sadnúť si za jeden stôl a zastaviť vzájomné konflikty. A v temných okamihoch symbolizovaných Veľkým piatkom, nám dáva nádej. Nádej, ktorá nedáva istotu, že to dopadne dobre, ale presvedčenie, že to má zmysel,“  uzatvára Chmelár.

Milí čitatelia,

Veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. 

Zdieľať tento článok
Starší článok Novší článok