Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Veľkonočný pondelok je posledným dňom veľkého týždňa, aj keď v cirkevnom ponímaní už nepatril do Veľkého trojdnia.
Veľkonočný pondelok je spojený predovšetkým s oblievačkou a šibačkou. Vznik týchto, takpovediac až rituálnych obradov, musíme hľadať už v časoch našich Slovanských predkov. Kresťanské sviatky umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista sa spojili so starými pohanskými sviatkami príchodu jari. Medzi ne patria aj zvyky počas Veľkonočného pondelka. Bol to prvý deň po ukončení veľkého pôstu a tak ľudia mali chuť sa znovu zabávať, spievať, výskať a tancovať do sýtosti.
Najsilnejšiu magickú moc mala v tento deň voda a čerstvé prúty. Oba obradné predmety predstavujú spojenie s novo prebudenou prírodou a životom. Tak vznikol zvyk šibačky. Či to môžeme nazvať, v pravom slova zmysle, šibačkou je však otázne. Prvotný význam rituálu bol ten, aby sa muž alebo chlapec iba dotkol čerstvým prútikom dievčaťa, na ktoré tak preniesol jeho pozitívne vlastnosti. Plodnosť, zdravie, sviežosť, životodarnú energiu prírody. Časom sa začali z prútov vyrábať korbáče. Chlapci sa ale chceli páčiť a pýšiť svojimi korbáčmi a tak čím väčší, tým lepší. Čím zložitejší vzor, tým bol korbáč vzácnejší. Voda bola akýmsi ochranným prostriedkom. V čase Veľkonočného pondelka sa jej pripisovala ešte väčšia sila a tak sa začala tradovať oblievačka. Voda mala dievčaťu priniesť zdravie, krásu a sviežosť po celý rok. Potom boli poprskané aj voňavkou, ktorú si chlapci vyrábali na Bielu sobotu. Vo vode varili púčiky stromov, alebo iné voňavé bylinky či kvety.

Progresívne Slovensko sa pýta, či je minister zahraničia ruský kolaborant. Internet pripomína pozvanie na Slovensko, ktoré Sergejovi Lavrovovi adresoval Ivan Korčok.



Tridsaťšesťročný futbalový fanúšik zomrel v poľskom Krakove po tom, čo ho prenasledovali a brutálne zbili.
Podpredseda Progresívneho Slovenska je chamtivec. A povýšenecký elitár. Poznám ho 30 rokov, takže toto nie je žiadny „emociálny štek“, píše vo svojom komentári, ktorý prinášame v plnom znení, europoslanec Braňo Ondruš.

Slovensko má deväť oficiálnych meteoritov. Jeden váži iba 8,55 gramu a je najmenším meteoritom s určenou dráhou.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk








Príbeh Vojtecha Masaryka z Uhrovca, učiteľa a účastníka SNP, ktorý vstúpil do partizánskej jednotky Jána Žižku z Trocnova a v decembri 1944 ho zavraždili nacisti.
Neverím, že ako politický komentátor zaraďujem bulvárnu tému do komentára!
Tým, že Západ odmietol presadzovať rokovania, preukázal Ukrajine medvediu službu.
Okupácia z roku 1968 sa dnes hodí ako alibi pre všeobecnú rusofobiu. Ako ale spomína Ivan Hoffman, vtedajší Čechoslováci sa na ňu pozerali úplne inak. Najzásadnejším postrehom podľa neho je, že vtedy museli na pacifikáciu Československa prísť tanky, zatiaľ čo dnes nie sú potrebné, pretože režimné elity s nemeckým Bruselom kolaborujú z usilovnosti.


Komentáre
31. 10. 2025
Na západe a časti stredného Slovenska mala korene tradícia šibačky. Naopak na východe a druhej časti stredného Slovenska to bola oblievačka. Migráciou a premiešavaním zvykov sa postupne rozdiely počas Veľkonočného pondelka stierali a začali sa uplatňovať aj oba zvyky naraz. Dievčatá boli šibané aj oblievané. Za to, že chlapci poriadne dievky vyšibali a obliali, dostali výslužku. Ako odmenu dostali od dievčat vlastnoručne maľovanú kraslicu, často to bol aj dôkaz lásky. Na korbáč im uviazali farebnú stužku. Po celom dni tak chlapci vedeli koľko dievčat vyšibali. Starší kupači dostali aj nejaký ten peniaz.
Oblievačka a šibačka zväčša trvala od svitania na Veľkonočný pondelok do poludnia. Popoludní sa dievčatá prezliekli a za vyzbierané peniaze chlapci pripravili zábavu. Bola veľkolepá, lebo bola prvou tancovačkou po veľkom štyridsaťdňovom pôste.
Prinášame zaujímavé a netradičné tradičné recepty, spájajúce sa so sviatkami Veľkej noci:
Zdroj: Múzeum v Kežmarku
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.

pred 8 hod

pred 8 hod

pred 9 hod