Veľkonočný pondelok je posledným dňom veľkého týždňa, aj keď v cirkevnom ponímaní už nepatril do Veľkého trojdnia.
Veľkonočný pondelok je spojený predovšetkým s oblievačkou a šibačkou. Vznik týchto, takpovediac až rituálnych obradov, musíme hľadať už v časoch našich Slovanských predkov. Kresťanské sviatky umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista sa spojili so starými pohanskými sviatkami príchodu jari. Medzi ne patria aj zvyky počas Veľkonočného pondelka. Bol to prvý deň po ukončení veľkého pôstu a tak ľudia mali chuť sa znovu zabávať, spievať, výskať a tancovať do sýtosti.
Najsilnejšiu magickú moc mala v tento deň voda a čerstvé prúty. Oba obradné predmety predstavujú spojenie s novo prebudenou prírodou a životom. Tak vznikol zvyk šibačky. Či to môžeme nazvať, v pravom slova zmysle, šibačkou je však otázne. Prvotný význam rituálu bol ten, aby sa muž alebo chlapec iba dotkol čerstvým prútikom dievčaťa, na ktoré tak preniesol jeho pozitívne vlastnosti. Plodnosť, zdravie, sviežosť, životodarnú energiu prírody. Časom sa začali z prútov vyrábať korbáče. Chlapci sa ale chceli páčiť a pýšiť svojimi korbáčmi a tak čím väčší, tým lepší. Čím zložitejší vzor, tým bol korbáč vzácnejší. Voda bola akýmsi ochranným prostriedkom. V čase Veľkonočného pondelka sa jej pripisovala ešte väčšia sila a tak sa začala tradovať oblievačka. Voda mala dievčaťu priniesť zdravie, krásu a sviežosť po celý rok. Potom boli poprskané aj voňavkou, ktorú si chlapci vyrábali na Bielu sobotu. Vo vode varili púčiky stromov, alebo iné voňavé bylinky či kvety.
Na západe a časti stredného Slovenska mala korene tradícia šibačky. Naopak na východe a druhej časti stredného Slovenska to bola oblievačka. Migráciou a premiešavaním zvykov sa postupne rozdiely počas Veľkonočného pondelka stierali a začali sa uplatňovať aj oba zvyky naraz. Dievčatá boli šibané aj oblievané. Za to, že chlapci poriadne dievky vyšibali a obliali, dostali výslužku. Ako odmenu dostali od dievčat vlastnoručne maľovanú kraslicu, často to bol aj dôkaz lásky. Na korbáč im uviazali farebnú stužku. Po celom dni tak chlapci vedeli koľko dievčat vyšibali. Starší kupači dostali aj nejaký ten peniaz.
Oblievačka a šibačka zväčša trvala od svitania na Veľkonočný pondelok do poludnia. Popoludní sa dievčatá prezliekli a za vyzbierané peniaze chlapci pripravili zábavu. Bola veľkolepá, lebo bola prvou tancovačkou po veľkom štyridsaťdňovom pôste.
Prinášame zaujímavé a netradičné tradičné recepty, spájajúce sa so sviatkami Veľkej noci:
Zdroj: Múzeum v Kežmarku
Veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤