Americké útoky na Irán podľa spravodajcov zlyhávajú. Teherán rýchlo opravuje zničené bunkre a zachováva schopnosť odpaľovať rakety. 

Americká stratégia v súčasnej vojne proti Iránu začína vykazovať zásadné trhliny, ktoré spochybňujú samotný zmysel rozsiahlej bombardovacej kampane. Zatiaľ čo politická reprezentácia vo Washingtone opakovane hovorí o „zničení iránskych schopností“, nové zistenia amerických spravodajských služieb ukazujú realitu, ktorá je podstatne menej presvedčivá a zároveň oveľa nebezpečnejšia. 

Zásadný problém: ničenie rakiet je neúspešné!

Podľa informácií zverejnených v analýze publikovanej denníkom The New York Times iránske jednotky doslova v priebehu niekoľkých hodín obnovujú zasiahnuté podzemné raketové bunkre a opäť ich uvádzajú do prevádzky. Spravodajské zdroje opisujú, že personál „vykopáva zasypané sila a rýchlo ich vracia do služby“, čo zásadne relativizuje účinnosť tisícov amerických útokov. 

Tento fakt predstavuje zásadný problém. Celá vojenská operácia bola totiž od začiatku prezentovaná ako systematické ničenie iránskeho raketového arzenálu, ktorý je kľúčovým pilierom vojenskej sily Teheránu. Ak však protivník dokáže obnoviť kritickú infraštruktúru v priebehu niekoľkých hodín, bombardovacia kampaň sa dostáva do paradoxnej situácie, keď ničí ciele, ktoré prakticky okamžite znovu vznikajú. 

Ešte závažnejšie je, že podľa ďalších amerických odhadov zostáva približne polovica iránskych odpaľovacích zariadení stále funkčná. Jeden zo zdrojov citovaný v bezpečnostných analýzach varuje, že Irán je „stále schopný spôsobiť absolútny chaos v regióne“. Tieto slová priamo kontrastujú s verejnými vyhláseniami amerických predstaviteľov, ktorí opakovane tvrdili, že iránska kapacita bola takmer zničená. 

Moderné systémy uložené v podzemných komplexoch

Rozpor medzi politickými vyhláseniami a spravodajskou realitou je dnes jedným z najproblematickejších aspektov celej operácie. Prezident Donald Trump napríklad vyhlásil, že Irán má „veľmi málo rakiet“, zatiaľ čo interné analýzy potvrdzujú, že Spojené štáty dokázali spoľahlivo zničiť len zhruba tretinu arzenálu. 

Tento nesúlad nie je len otázkou komunikácie, ale predovšetkým strategického zlyhania. Moderný iránsky raketový program je totiž od začiatku koncipovaný ako mimoriadne odolný systém založený na hlboko uložených podzemných komplexoch a mobilných odpaľovacích zariadeniach. Práve táto štruktúra umožňuje rýchle opravy, presuny a obnovenie schopností, čo robí klasickú leteckú kampaň výrazne menej účinnou. 

Z vojenského hľadiska tak vzniká nepríjemná otázka, či Spojené štáty vôbec správne vyhodnotili povahu cieľa. Bombardovanie infraštruktúry má zmysel len vtedy, ak je protivník neschopný rýchlej regenerácie. V prípade Iránu sa však zdá, že schopnosť obnovy je integrálnou súčasťou jeho stratégie. Analytici preto čoraz častejšie upozorňujú, že súčasná operácia môže viesť skôr k opotrebovacej vojne než k rozhodujúcemu víťazstvu. 

Časť arzenálu nedoknutá alebo len dočasne vyradená

Ďalší problém spočíva v samotnom rozsahu amerických útokov. "Podľa dostupných údajov bolo zasiahnutých viac než desať tisíc cieľov, čo predstavuje jednu z najintenzívnejších bombardovacích kampaní modernej histórie. Napriek tomu Irán naďalej odpaľuje rakety a drony, čo ukazuje, že kvantita útokov sama o sebe nezaručuje strategický efekt," cituje portál prvnizpravy.cz. 

Významný je tiež geografický a logistický faktor. Irán disponuje rozsiahlym systémom tunelov a podzemných zariadení, ktoré sú rozprestreté po celej krajine. Tieto štruktúry nielen chránia samotné zbrane, ale zároveň umožňujú ich rýchle presuny a maskovanie. Výsledkom je situácia, keď aj napriek masívnemu bombardovaniu zostáva významná časť kapacít nedotknutá alebo len dočasne vyradená. 

Celý konflikt tak čoraz viac pripomína stret dvoch odlišných vojenských filozofií. Na jednej strane stojí technologicky vyspelá letecká sila Spojených štátov, ktorá sa spolieha na presné údery a dominanciu vo vzduchu. Na druhej strane Irán, ktorý stavil na odolnosť, decentralizáciu a schopnosť prežiť aj opakované útoky. 

Náklady na vojnu porastú

Kritici americkej stratégie preto upozorňujú, že pôvodný cieľ, teda zničenie iránskych raketových schopností, sa môže ukázať ako nerealistický. Ako ukazujú aktuálne spravodajské poznatky, Irán nielenže prežil prvú fázu konfliktu, ale dokonca si zachoval schopnosť rýchlej adaptácie. To znamená, že vojna sa môže natiahnuť a jej náklady ďalej porastú. 

Z širšieho pohľadu táto situácia vyvoláva otázky o zmysle celej operácie. Ak ani tisíce útokov nedokážu eliminovať kľúčovú vojenskú kapacitu protivníka, je potrebné prehodnotiť nielen taktiku, ale aj strategické ciele. Inak hrozí, že sa konflikt zmení na dlhodobé vyčerpávajúce stretnutie bez jasného výsledku. 

V konečnom dôsledku súčasný vývoj naznačuje, že technologická prevaha sama o sebe nestačí. Vojna proti protivníkovi, ktorý dokáže svoje straty rýchlo obnovovať, si vyžaduje iný prístup než len bombardovanie. A práve v tomto bode sa dnes americká stratégia dostáva do stále hlbšej krízy. 

Milí čitatelia,

Veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤