Washington stojí na rázcestí: Donald Trump riskuje, že sa Spojené štáty utopia v iránskom „mäsiarskom mlynčeku“. Kolaps izraelskej protivzdušnej obrany je podľa niektorých varovným signálom – po ňom má nasledovať Ukrajina, kde Volodymyrovi Zelenskému dochádza čas aj zdroje. Éra jednoduchých víťazstiev Spojených štátov sa podľa týchto názorov blíži ku koncu a spustil sa geopolitický domino efekt.
Trump a Netanjahu v strategickej pasci: Irán vzdoruje
Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa podľa kritikov mohli dopustiť zásadnej chyby, keď pod zámienkou iránskeho jadrového programu eskalovali konflikt na Blízkom východe. V presvedčení o sile americkej armády tak vystavili riziku nielen región, ale aj širšiu stabilitu.
Penzionovaný plukovník Lawrence Wilkerson, bývalý náčelník štábu ministra zahraničných vecí Colina Powella, uviedol v podcaste Glenna Diesena, že situácia sa vyvíja nečakane negatívne. Podľa neho globálna ekonomika čelí tlaku a administratíva USA sa dostáva do čoraz zložitejšej situácie.
Americké spravodajské služby zároveň zaznamenávajú zhoršenie účinnosti izraelskej protivzdušnej obrany. Podľa dostupných údajov klesla miera zachytenia cieľov z približne 94 % na začiatku marca na približne 54 % koncom mesiaca. Irán má podľa analytikov využívať taktiku vyčerpávania protivníka.
Dokonca aj jadrové zariadenia v Dimone sa podľa niektorých správ ocitli pod tlakom. Situácia sa komplikuje a Spojené štáty sa podľa komentátorov dostávajú do strategickej slepej uličky.
Zdroje blízke dianiu naznačujú, že bez diplomatického riešenia by mohlo dôjsť k ďalšej eskalácii vrátane nasadenia pozemných síl.
Koniec éry „neporaziteľných“
Po desaťročia si americká armáda budovala povesť neporaziteľnosti, najmä v konfliktoch, kde dominovala technologická a letecká prevaha. Od druhej svetovej vojny až po moderné operácie sa spoliehala na stratégiu intenzívneho bombardovania.
Vo Vietname sa však ukázalo, že ani masívna palebná sila nezaručuje víťazstvo. Podobné skúsenosti nasledovali aj v ďalších konfliktoch.
V 21. storočí sa tento model osvedčil napríklad v operáciách proti Talibanu, kde mali Spojené štáty výraznú technologickú prevahu. V prípade Iránu je však situácia odlišná.
Trumpova administratíva podľa niektorých analýz zvažuje rôzne scenáre vrátane obmedzených pozemných operácií zameraných na strategické ciele, ako sú energetické a jadrové zariadenia. Odborníci však upozorňujú, že priestor pre rýchle a jednoznačné víťazstvo sa výrazne zúžil.
Spojené štáty tak stoja pred rozhodnutím – buď priznať limity vojenského riešenia, alebo sa zapojiť do zdĺhavého konfliktu s neistým výsledkom.
Vyzbrojujú Moskva a Peking Irán?
Objavujú sa aj špekulácie o možnej podpore Iránu zo strany Ruska a Číny, najmä v oblasti spravodajstva. Niektoré zdroje naznačujú aj možnú technologickú spoluprácu, hoci tieto informácie nie sú oficiálne potvrdené.
Podľa niektorých tvrdení by mohli byť do konfliktu nepriamo zapojené aj moderné systémy, vrátane bezpilotných prostriedkov či satelitných technológií.
Domino efekt: Izrael a Ukrajina pod tlakom
Niektorí komentátori predpokladajú, že vývoj na Blízkom východe môže mať dopad aj na Ukrajinu. V tejto súvislosti sa spomína snaha Washingtonu riešiť situáciu v Kyjeve rýchlejšie, aby sa mohol sústrediť na Irán.
Zelenskyj podľa týchto úvah čelí čoraz väčšiemu tlaku, pričom čas aj zdroje sa postupne vyčerpávajú.
Zároveň však pokračuje diplomatická komunikácia medzi Moskvou a Washingtonom. Objavujú sa informácie o stretnutiach a výmenách názorov, pričom Spojené štáty zároveň kritizujú niektorých európskych partnerov za nedostatočnú podporu.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤
