Prípad vraždy študenta Daniela Tupého, ktorý dlhodobo rezonuje slovenskou spoločnosťou, sa ani po rokoch neposúva k jasnému uzavretiu. Na Mestskom súde Bratislava I. aktuálne prebieha konanie s obžalovaným advokátom Adamom Puškárom, no podľa viacerých vyjadrení sa proces vlečie a rozhodnutie je zatiaľ v nedohľadne. Na priebeh upozorňuje aj Martin Ribár zo združenia Za právny štát, ktorý na sociálnej sieti poukazuje na viaceré sporné momenty vyšetrovania aj samotného súdneho konania.

Vražda študenta Daniela Tupého sa na Tyršovom nábreží odohrala začiatkom novembra 2005 a jej vyšetrovanie sa ťahá do súčasnosti. Dôkazná situácia voči obžalovanému Adamovi Puškárovi sa podľa súdu postupne oslabuje. Advokát Martin Ribár zdôrazňuje, že kľúčovým svedkom je osoba, ktorá sa sama priznala k účasti na útoku, no nebola obvinená. Objavujú sa preto vážne pochybnosti o správnosti vyšetrovania aj o tom, či na lavici obžalovaných sedí skutočný páchateľ. Prípad tak opäť otvára otázky o fungovaní orgánov činných v trestnom konaní.

Pofidérny kľúčový svedok

Kľúčovú úlohu v prípade zohráva svedok obžaloby Vladimír Malíček. Ide pritom o niekoho, kto sa priznáva, že bol priamo na mieste činu a na útoku na Tupého sa podieľal. Napriek tomu nebol obvinený, ale vystupuje ako hlavný svedok proti Adamovi Puškárovi, vysvetľuje okolnosti advokát Ribár.  „Nakoľko prípad vyšetrovala po jeho znovuotvorení po roku 2022 dnes už zrušená NAKA a na vyšetrovaní sa podieľalo viacero príslušníkov NAKA dnes označovaných ako čurillovci, asi nikoho neprekvapí, že Vladimír Malíček vôbec nebol obvinený, stal sa z neho svedok proti dnes obžalovanému Adamovi Puškárovi,“  dopĺňa Ribár.

Je ale Puškár skutočným páchateľom?

Podľa dostupných informácií boli na mieste činu viaceré osoby vrátane Puškára aj Malíčka. Z objektívnych dôkazov, najmä zo znaleckých posudkov, ale aj zo samotnej výpovede Malíčka, však vyplývajú vážne pochybnosti o tom, či je Adam Puškár skutočným páchateľom. Na oslabenie dôkaznej situácie podľa Ribára poukázal aj Krajský súd v Bratislave, ktorý v rozhodnutí o prepustení Puškára z väzby konštatoval postupné znižovanie dôvodnosti trestného stíhania.

Na čo poukázal bratislavský krajský súd

• „Z obžalobného návrhu možno zistiť, že prichádza k určitému zoslabovaniu dôvodnosti vedeného trestného stíhania voči obžalovanému na rozdiel od uznesenia o vznesení obvinenia.
• K ďalšiemu, a podľa názoru krajského súdu už pomerne významnému zoslabeniu dôvodnosti vedenia trestného stíhania voči obžalovanému, došlo výsluchom jediného usvedčujúceho svedka Vladimíra Malíčeka na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa.
• Tu si treba uvedomiť, že svedok Vladimír Malíček nie je tzv. náhodný, nezaujatý svedok, t. j. osoba, ktorá sa iba zhodou okolností stane svedkom spáchania trestného činu, o ktorom následne vypovedá, ale išlo o jedného z páchateľov útoku na poškodené osoby, výsledkom ktorého bolo smrteľné zranenie Daniela Tupého. Krajský súd si nemohol nevšimnúť, že polícia určila osobu obvineného prostredníctvom problematickej tzv. vylučovacej metódy, keď z okruhu podozrivých osôb vzniesla obvinenie fakticky tej podozrivej osobe „ktorá zostala“, t. j. na ktorú iná podozrivá osoba ako prvá vypovedala,
• že je páchateľom,“ zdôrazňuje Martin Ribár.

Kľúčový svedok nehovoril pravdu

Ďalším sporným bodom je aj hodnotenie vierohodnosti Malíčka. Ten bol podrobený vyšetreniu na polygrafe, ktoré vykonala znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis, PhD. Podľa záverov jej posudku svedok pri odpovediach nehovoril pravdu. Táto skutočnosť podľa Martina Ribára ešte viac prehlbuje pochybnosti o dôveryhodnosti kľúčového svedka obžaloby.

Podozrenie sa od Puškára odvracia ... k Malíčkovi

Celkový obraz prípadu tak podľa kritikov naznačuje, že vyšetrovanie mohlo byť vedené nesprávnym smerom. Objavujú sa názory, že na lavici obžalovaných nesedí skutočný páchateľ, pričom podozrenie sa čoraz častejšie obracia práve na Malíčka. Ak by sa tieto pochybnosti potvrdili, mohlo by to mať zásadné dôsledky – nielen v podobe oslobodenia Adama Puškára, ale aj v tom, že skutočný páchateľ unikne spravodlivosti, napríklad pre premlčanie skutku, varuje Ribár.

Ďalší prípad, ktorý „rozhodne“ kajúcnik?

Prípad zároveň otvára širšiu diskusiu o fungovaní orgánov činných v trestnom konaní. Kritika smeruje najmä k využívaniu inštitútu kajúcnika, ako aj k postupom niektorých vyšetrovateľov NAKA. Rozhodnutia súdov naznačujú, že niektoré z týchto postupov môžu byť problematické a spochybňujú dôveryhodnosť celého procesu. Otázkou tak podľa advokáta Ribára zostáva, prečo Vladimír Malíček nebol obvinený a postavený pred súd spolu s ostatnými podozrivými. Odpoveď na túto otázku môže byť kľúčová nielen pre samotný prípad, ale aj pre dôveru verejnosti v spravodlivosť a právny štát.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku      politických  strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤