Novinári nie sú policajti s pelendrekmi. Nie sú to politici, ktorí mlátia prázdnu slamu. A nie sú to ani sedliaci, čo cepami mlátia snopy obilia. Napriek tomu mlátia . Aj Danka mlátili. Lenže neboli celkom úspešní, keď jeden z nich povedal: „Nevymlátili sme z neho všetko.“

Čo v novinárskej reči znamená vymlátiť?

Vynútiť si niečo násilím?  Pelendrekom?  Alebo stačí novinárska drzosť? Asi tak. Novinári nepotrebujú pelendrek, stačia im  dotieravé otázky. Uložia si ich do mobilu a svojim respondentom ich čítajú. Aby to, na čom krvopotne pracovali, nepoplietli alebo nezabudli. Ale máme  my aj čestných novinárov.  Takých, čo nemlátia. Nezaujímajú ich frajerky politikov, ani hodinky na ich ruke, ani drahé pero. Poznajú etický kódex a kritiku prinášajú aj  do vlastných radov.  Taký je Karol Lovaš, čerstvý nositeľ Krištáľového krídla. Apropo, krídlo. Ja by som ho udelila aj nečestným škrabákom. Dala by som im husacie krídlo. Aby si mohli pozametať svoje zapredané svedomie.

Ale poďme k Dankovi

Myslím si, že Danko nepovie len to, čo nevie. Je to taká žalobaba v politike. Preto je medzi novinármi obľúbený. Preto ho mlátia. Ale rovnako ako im ani  jemu netreba veriť všetko, čo povie.

Na tomto mieste sa mi žiada povedať jeden príbeh.

Príbeh mojej študentky.  Jej talent som objavila pri tvorbe školského časopisu na gymnáziu. Zo Štúrovho pera, súťaže mladých novinárov, si priniesla niekoľko ocenení. Ako gymnazistka i vysokoškoláčka. Napriek tomu, že chcela písať a štúdium žurnalistiky na KU v Ružomberku úspešne ukončila, nestala sa novinárkou. Do sveta dnešných „mienkotvorných“ nechcela patriť, lebo je to múdra a čestná žena.  Stojí  na strane pravdy a trend, v ktorom idú dnešní novinári, je jej cudzí. Nechcela sa zapredať za judášsky groš, nechcela  robiť politický aktivizmus.

Doba je zlá

Ale veď doba, to sme my, my tú dobu robíme, povedala mi v jednom rozhovore evanjelická farárka. A mala pravdu. Pokazili sme sa  a pokazili sme aj túto dobu.

Po osemdesiatom deviatom sa toho u nás veľa zmenilo. Padla železná opona a  osamostatnili sme sa Získali sme vytúženú slobodu. Slobodne cestujeme, slobodne vyjadrujeme svoj názor. Slobodne si volíme svojich zástupcov do  parlamentu. Ale je to skutočne tak, keď politická moc si robí, čo chce?  Aká je to sloboda, keď je len jedna pravda - tá moja, naša pravda? Aká sloboda, keď hľadáme, kam až môžeme zájsť, aby sme do krvi urazili a ponížili tých druhých? Aká sloboda, keď protivládnymi demonštráciami vyburcovaný starec strieľa na premiéra, lebo s ním nesúhlasí? Je sloboda,  keď sa strieľa na novinára, lebo dobre robí svoju robotu? Čo je to za sloboda,  keď zradikalizovaný mladík vraždí pre inakosť? Keď opozícia viní vládu z toho, že mladí ľudia slobodne odišli do sveta, lebo sa im otvoril.  Keď demokraticky zvolená väčšina je považovaná za ZLO a  predseda kresťanských  demokratov za ZLO označí premiéra. Je sloboda zabiť učiteľku, spolužiačku?  Je toto všetko sloboda? Toto sme chceli?

Veľa si toho pamätám, ale toľko nenávisti tu nikdy nebolo.

Siedma veľmoc

Chcem veriť, že toto sme nechceli. Nenávidieť a zabíjať človeka za pravdu, za názor. Žiaľ, došlo to až tak ďaleko. Až tak veľmi sme sa pokazili. Nepochopili sme slobodu ani demokraciu. A svoje v tom zohrávajú nielen politici, ale aj novinári a médiá.

Všemocní a chránení novinári. Ich hlavným poslaním je prinášať pravdivé informácie. Lenže pravda je iná. Keď sa im a ich mecenášom nepáči, kto je pri moci, robia politiku. Klamú, intrigujú a konšpirujú. A kupčia a budujú „demokraciu“ na vlastný spôsob - zbaviť sa zlých a nastoliť svojich dobrých.

A tak sme sa, ako povedal starý Šimečka, „vďaka“ Sorošovi  a jeho peniazom  zbavili Mečiara. Peniaze sú všetko. Za peniaze aj na Slavíne dom.  Za peniaze si kupujeme voľby. Za peniaze zo zahraničia volíme proti Ficovi. Ale kde? To nie my, to tí druhí!  Tí, čo nás ťahajú do Ruska. A dva roky dopredu šírime  klamstvá o tom, že Rusi už konajú, aby budúce voľby vyhral opäť Fico.  Novinári a politici sú jedna banda, ako môj sused hovorí. Bojujú proti Ficovi, ktorý sa z vôle ľudu už štvrtý raz stal premiérom. Sledujú každý jeho krok. Prenasledujú ho na hrádzi, na dovolenke. Všade. Možno aj pri zlatom pisoári.

Keď na Ficovi nenájdu špinu, tak  ju vyrobia

Stačí sa započúvať do politických debát a rozhovorov, do spôsobu ich vedenia.

Je zaujímavé sledovať, ako v parlamente novinári číhajú na svoje obete. Je smiešne sledovať, ako niektorí pred nimi utekajú a iní sa im ponúkajú. Čakajú v rade, ako sme za socializmu čakali na banány  Čakajú na otázky namierené proti vláde.

V nedeľu novinári spovedali Danka. Vtedy padla aj v úvode citovaná veta: „Nevymlátili sme z neho všetko.“

Odkedy sa Dankovi preferencie prepadli a začal kritizovať premiéra, stal sa miláčikom novinárov. Volajú ho do všetkých médií, len aby čo najviac kritiky na premiéra a  prezidenta od neho počuli. Lebo on je nimi priam posadnutý.  Chvíľami sa čertí, kričí. Potom sa usmieva, chváli novinárov. Dokonca jedného z nich v priamom prenose obdaroval. Takto miesto serióznych debát novinári vyrábajú zábavné relácie. Moderátorka Analýz 24 zašla až tak ďaleko, že tento program môže premenovať na Jedna pani povedala. Miluje klebety a klebetných novinárov typu Dubéciho. Poslanec Žiga jej jasne dal najavo, že on  chce serióznu debatu, nie bulvár. Toto potrebujú. Počuť pravdu. Vládni politici by dobre urobili, keby   odmietli účasť na politických debatách. Potom by novinári nemuseli mlátiť.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤