Slovensko sa po krátkej prestávke opäť vracia k jednej z najcitlivejších tém domácej politiky. Diskusia o tom, kedy majú ľudia odchádzať na zaslúžený odpočinok, nie je len o číslach v zákonoch, ale aj o základnom sľube štátu svojim občanom.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) opätovne otvoril otázku zavedenia dôchodkového stropu. Argumentuje pritom ľudskosťou aj spravodlivosťou. Na druhej strane stoja ekonómovia a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorí varujú, že tento populárny krok môže ohroziť stabilitu verejných financií.

Súboj medzi politickou snahou dopriať ľuďom pokojnejšiu jeseň života a neúprosnou matematikou demografie sa tak stáva jednou z hlavných tém najbližších mesiacov.

„Z fabriky rovno na cintorín?“

Minister Erik Tomáš v diskusnej relácii denníka Pravda jasne naznačil, že súčasné nastavenie dôchodkového systému považuje za neúnosné. Podľa neho je automatické zvyšovanie veku odchodu do penzie nespravodlivé voči pracujúcim.

Použil aj ostré prirovnanie:

„Je otázka, dokedy majú tí ľudia robiť. To ich majú vynášať z fabrík rovno na cintoríny? Kde je ten vek, keď už človek nemá pracovať – 68 či 70 rokov?“ pýtal sa minister.

Podľa jeho prepočtov sa vek odchodu do dôchodku zvyšuje približne o dva mesiace ročne. Vláda chce preto chrániť najmä ľudí v náročných profesiách – napríklad stavbárov či pracovníkov vo fyzicky náročných podmienkach.

Konkrétnu hranicu zatiaľ minister neuviedol, no 65 rokov označil za psychologické maximum. Zavedenie stropu na úrovni 68 rokov by podľa neho nemalo pre ľudí reálny význam.

Ak by sa nepodarilo presadiť strop pre všetkých, ministerstvo zvažuje jeho zavedenie aspoň pre vybrané rizikové profesie.

Rozpočtová rada varuje: dôsledky môžu byť vážne

Zatiaľ čo politici hovoria o sociálnej spravodlivosti, odborníci z RRZ upozorňujú na ekonomické riziká.

Podľa člena rady Martina Šustera by zastropovanie dôchodkového veku bez kompenzácií zhoršilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Deficit by sa mohol prehĺbiť približne o jedno percento HDP.

„Pre verejné financie aj ekonomický rast by to bolo devastačné,“ upozorňuje Šuster.

Analytici zároveň pripomínajú, že Slovensko je dnes v horšej situácii než v roku 2018, keď sa o strope rozhodovalo prvýkrát. Verejné financie sú zaťažené vysokými deficitmi a rastúcim dlhom.

Ak by štát chcel výpadok kompenzovať, musel by podľa prepočtov zvýšiť sociálne odvody o tri percentuálne body – neskôr dokonca až o osem. To by mohlo výrazne oslabiť konkurencieschopnosť trhu práce.

Demografia je neúprosná

Kľúčovým problémom je starnutie populácie. Počet ľudí v produktívnom veku klesá a počet seniorov rastie.

Už dnes trh práce pociťuje nedostatok pracovníkov – od učiteľov až po lekárov. Skoršie odchody do dôchodku by tento problém ešte prehĺbili.

Podľa prognóz by pri zavedení stropu mohlo už o 30 rokov pripadať na 100 pracujúcich až 65 dôchodcov. Dnes je to približne 38.

Budeme pracovať „do smrti“?

Obavy z neustáleho zvyšovania dôchodkového veku odborníci odmietajú.

Súčasný systém je nastavený tak, aby ľudia strávili na dôchodku v priemere 20 až 21 rokov. Ak sa predlžuje dĺžka života, prirodzene sa posúva aj vek odchodu do penzie.

„Strašenie extrémne vysokým dôchodkovým vekom je neopodstatnené,“ tvrdí Šuster.

Podľa aktuálnych odhadov dosiahne dôchodkový vek 65 rokov až generácia narodená okolo roku 1975. Dnešní dvadsiatnici môžu očakávať odchod do dôchodku približne vo veku 67 až 68 rokov.

Inšpirácia z Česka

Podobná diskusia prebieha aj v Českej republike. Tamojší minister práce Aleš Juchelka navrhol zastropovanie veku na 65 rokoch a zvýšenie dôchodkov.

Odborníci však varujú, že by to znamenalo obrovskú záťaž pre štátny rozpočet – až 127 miliárd korún ročne.

Podľa ekonómov by riešením bolo buď ďalšie zadlžovanie, alebo vyššie dane, čo by najviac zasiahlo mladšie generácie.

Záväzky voči Bruselu

Slovensko má navyše záväzky voči Európskej únii. V rámci Plánu obnovy sa zaviazalo k opatreniam na zlepšenie udržateľnosti dôchodkového systému vrátane dôchodkového automatu.

Ak by vláda tento mechanizmus zrušila a zaviedla pevný strop, hrozí, že Európska komisia pozastaví vyplácanie miliárd eur z fondov.

Minister Tomáš priznal, že prebiehajú rokovania s Bruselom. Riešením by mohlo byť selektívne zastropovanie len pre určité profesie, čo však otvára ďalšie otázky.

V akom veku teda pôjdeme do dôchodku?

Jednoznačná odpoveď zatiaľ neexistuje.

• dnes platí systém naviazaný na dĺžku života,
• reálne sa vek postupne zvyšuje,
• politická snaha smeruje k jeho zastropovaniu,
• ekonomická realita však hovorí o potrebe ďalšieho rastu.

Isté je len jedno: diskusia o dôchodkoch bude v najbližšom období jednou z najdôležitejších tém na Slovensku – a dotkne sa každého.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤