Slovensko

LEYENOVEJ totalitný PLÁN. TOTO je hrozba aj pre voľby na Slovensku!

Autor: Roman Martiška
Publikované: 24. 3. 2026 08:00
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Európska únia spúšťa nový projekt na „ochranu demokracie“. Stále viac politikov však varuje, že tým vzniká systém, ktorý bude určovať, čo je pravda, kto smie hovoriť a ako majú ľudia v Európe premýšľať a voliť. Podľa kritikov tak pod zámienkou boja proti dezinformáciám a zahraničnému vplyvu vzniká nástroj, ktorý môže zásadne zasahovať do verejnej debaty aj volieb. Niektorí dokonca varujú pred totalitou.

Európske centrum pre odolnosť demokracie (European Centre for Democratic Resilience) vzniklo 24. februára. “Vo svete, kde sú informácie čoraz viac vyzbrojované na podkopávanie našich demokracií, podnikáme kroky. S Európskym centrom pre demokratickú odolnosť zvýšime našu kolektívnu kapacitu na boj proti manipulácii a dezinformáciám o zahraničných informáciách. Posilní to našu odolnosť, zabezpečí, aby verejná diskusia v Európe zostala otvorená a spravodlivá, a umožní občanom zúčastňovať sa na demokratickom živote,” vyhlásila predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová.

“Európske demokracie sú už teraz hlavným cieľom zahraničného zasahovania, a to aj zo strany Ruska a Číny. Už nehovoríme o dezinformáciách, ale o štátom podporovaných operáciách, ktorých cieľom je zmiasť európskych občanov a ovplyvniť spôsob, akým hlasujeme,“ povedala šéfka diplomacie Kaja Kallasová.

Štít pre demokraciu: Dohľad nad informáciami aj médiami

Aby občania v európskych krajinách neboli takí „zmätení“ a hlasovali „správnym“ spôsobom, rozhodla sa Európska komisia vlani v novembri spustiť ambiciózny projekt s názvom Štít pre demokraciu. Nové Centrum pre odolnosť demokracie je jeho kľúčovou súčasťou.

Pod hlavičkou Štítu sa skrýva celý rad opatrení: od budovania „nezávislej“ siete „overovateľov faktov“ cez masívne financovanie vybraných médií až po dôslednú reguláciu digitálnych platforiem prostredníctvom Aktu o digitálnych službách (DSA).

Zvláštnu pozornosť púta plán rozdeliť miliardy eur „prevereným“ mediálnym projektom. Súčasťou systému má byť aj prepojenie neziskových organizácií, univerzít, médií a „expertov“, ktorí budú spoločne bojovať proti nežiaducim naratívom.

Obavy z vmiešavania: Hrozbou je Brusel

Hoci Brusel zdôrazňuje, že plány na väčší dohľad nad voľbami a verejnou diskusiou v jednotlivých členských štátoch podporujú úplne všetci, opak je pravdou. Narastajúce právomoci a ambície Bruselu nenechávajú niektoré členské štáty pokojné. Maďarský premiér Viktor Orbán varuje, že skutočné riziko pre demokraciu neprichádza zvonku, ale priamo z inštitúcií Únie.

„Musíme si zvyknúť na myšlienku, že tí, ktorí milujú slobodu, by sa nemali báť Východu, ale Bruselu. Strašenie Putinom je primitívne a neseriózne. Brusel je oproti tomu hmatateľnou realitou a zdrojom bezprostredného nebezpečenstva,“ vyhlásil v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami Orbán a dodal, že bruselské elity sa v krajine pokúšajú presadiť vlastnú vládu, ktorá by poslušne plnila ich požiadavky.

Preto Maďari predstavili vlastnú iniciatívu (Democracy Interference Observatory), ktorá sa bude zaoberať tým, ako inštitúcie EÚ, regulačné orgány, digitálne platformy a mimovládne organizácie financované EÚ ovplyvňujú voľby v krajine.

Pochybnosti aj v Česku

Skeptické hlasy zaznievajú aj z Česka – a to naprieč politickým spektrom. Alexandr Vondra (ODS) pre ParlamentníListy.cz povedal, že podobný orgán považuje za zbytočný.

Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL) súhlasí s Európskou komisiou v tom, že je potrebné posilňovať schopnosť brániť sa zahraničným vplyvovým operáciám. Z jeho pohľadu predstavujú koordinované dezinformačné kampane, kybernetické útoky na volebnú infraštruktúru, manipulácia verejnej debaty prostredníctvom zahraničných aktérov a netransparentné financovanie politických aktivít hlavné riziká pre slobodné voľby.

„Zároveň však musí byť veľmi starostlivo sledované, aby sa podobné nástroje nestali prostriedkom politického tlaku alebo zasahovania do vnútropolitických procesov členských štátov. Obavy, ktoré zaznievajú napríklad z Maďarska, preto nemožno úplne ignorovať,“ myslí si europoslanec. A dodáva, že zásadná je transparentnosť a jasné vymedzenie právomocí nových európskych orgánov s tým, že musia rešpektovať primárnu zodpovednosť národných štátov.

Európske centrum? Nesmysel!

Ondřej Knotek (ANO) je k plánom Bruselu oveľa kritickejší. „Celé to považujem za nezmysel. Vznik ďalšej centrálnej skupiny, ktorá by rozhodovala o tom, koho podporí z takzvaných fact-checkerov, ,hľadačov pravdy‘ či údajne nezávislých médií, je podľa mňa veľký problém. V skutočnosti to môže pôsobiť skôr ako skryté financovanie a kupovanie si jedinej správnej pravdy,“ povedal pre ParlamentníListy.cz.

Predsedníčka KSČM Kateřina Konečná považuje Európske centrum pre odolnosť demokracie za nástroj zasahovania do vnútorných záležitostí členských štátov. Tomu by mala česká vláda brániť napríklad prijatím zákona o financovaní zo zahraničia, ktorý hnutie STAČILO! dlhodobo presadzuje.

„Úplne jednoznačne odmietam zasahovanie EÚ do volieb jednotlivých členských štátov. Som toho názoru, že hovoriť ľuďom, ktoré médiá sú tie dobré a ktoré sú tie zlé, si nesmie dovoliť ani česká vláda, tým menej by si to mal dovoliť Brusel. Česká republika by si – tak ako ostatné suverénne štáty – mala na svoje voľby dohliadať sama a nedovoliť obmedzenie demokratickej súťaže úniovými byrokratmi,“ povedala Konečná pre ParlamentníListy.cz.

Medzi vznikajúce prioritné oblasti v prvom roku patria:

Vypracovanie nástrojov na podporu odolných volieb vrátane prepojenia existujúcich pravidiel EÚ, mäkkých opatrení a nástrojov pre členské štáty, ktoré pomáhajú riešiť zahraničnú manipuláciu a zasahovanie informácií (FIMI) a dezinformačné kampane zamerané na volebné procesy v členských štátoch.
Koncepcia EÚ na boj proti FIMI a dezinformáciám zameraným na podporu pripravenosti a pomoc pri budovaní kapacít v celej Únii.
Spustenie špecializovanej platformy pre zainteresované strany, na ktorej sa stretávajú nezávislí aktéri, ako sú organizácie občianskej spoločnosti, think-tanky, výskumníci, akademická obec, overovatelia faktov a mediálne organizácie s cieľom podporiť šírenie výskumu a iných výstupov a podporiť výmenu medzi rôznymi zainteresovanými stranami, poskytovať poznatky a poznatky na spoluprácu s členskými štátmi v centre.
Podpora budovania kapacít a vzájomného vzdelávania vrátane výmeny odborných znalostí a osvedčených postupov, umožnenie členským štátom s pokročilými skúsenosťami v boji proti FIMI a posilnenie demokratickej odolnosti na podporu ostatných, zvýšenie celkovej úrovne pripravenosti v celej EÚ.
Identifikácia primeraných spôsobov spolupráce s kandidátskymi krajinami EÚ a potenciálnymi kandidátmi v rámci centra s cieľom zabezpečiť vzájomne prospešnú spoluprácu.
preskúmať rôzne modely zapojenia občanov do nášho úsilia o ochranu demokracie, pričom staviame na cenných skúsenostiach, ktoré sa vyvinuli v mnohých členských štátoch. Komisia podporí túto úvahu tým, že tento rok zorganizuje dva panely občanov, ktoré sa budú zaoberať pripravenosťou a budovaním demokratickej odolnosti.

"Respondenti osobitného eurobarometra o ochrane a podpore demokracie uviedli medzi najzávažnejšie výzvy pre demokraciu v EÚ: rastúca nedôvera verejnosti voči demokratickým inštitúciám a procesom (49 %), manipulácia so zahraničnými informáciami, zasahovanie a dezinformácie, a to aj v súvislosti s voľbami (42 %) a nedostatočná transparentnosť, pokiaľ ide o to, či sa politický obsah online propaguje prostredníctvom nových technológií, ako je umelá inteligencia (32 %)," píše sa v dôvodoch nutnosti zriadenia nového Európskeho Centra.