Našli na Slovensku bezpečie, pomoc aj nový domov. Napriek tomu podľa komentátora Michala Zoldyho mlčia v čase, keď Slovensko čelí energetickým problémom. Prečo nevyzvú vlastného prezidenta, aby prestal blokovať dodávky ropy? Autor kladie ostré otázky o solidarite, vzťahoch a budúcnosti spolužitia.

-------------------------------------------------------

Text prinášame v plnom znení:

PREČO MLČIA?

Našli tu bezpečné útočisko pred vojnou, našli tu obrovskú solidaritu, porozumenie a pomocnú ruku, spolu s teplom a istotou náhradného domova. Našli tu srdečných ľudí, ochotných v rámci možností, dokonca neraz aj ďaleko nad rámec svojich možností, pomôcť aj s prácou, ubytovaním, lekárskou starostlivosťou a školským vzdelávaním pre ich deti. Prečo mlčia?

Na Slovensku podľa dostupných údajov našlo azyl a žije u nás šťastne a spokojne okolo 150 000 Ukrajincov, možno viac. Toľko, ako počet obyvateľov Banskej Bystrice a Nitry spolu. Ušli sem cez hranice a z bezpečia, pohodlia a tepla určite sledujú vývoj a situáciu na Ukrajine, sú o všetkom dobre informovaní a nepochybne vnímajú aj to, že na Slovensku nastali vážne problémy s plynom a ropou, lebo ich prezident sa zdráha pustiť cez ropovod Družba ropu z Ruska, ktorú si na hraniciach Ukrajiny a Bieloruska kúpilo Slovensko a môže ju až do konca roku 2027 dovážať. Určite poznajú aj osud Nord Streamu. Prečo teraz mlčia, prečo nevyzvú prezidenta Zelenského, aby prestal blokovať ropu, ktorú predsa potrebujú pre svoj život v pohostinnej cudzine aj oni? Alebo nie?

Azda len nechcú, aby sa aj zo Slovenska, ktoré predsa s nikým nebojuje, stala budúcu predvolebnú zimu bez plynu a bez ropy mraznička? Slovensko posiela ďalej na Ukrajinu, čo môže, vo forme zmluvného dodávania elektriny. Za vlády Júlie Timošenkovej, keď sa z rúr na Ukrajine kradlo a ona ignorovala nášho premiéra, sme im pohotovo posielali reverzným tokom plyn, aby mali doma čím kúriť. Čo sme pre nich ešte neurobili?

Stačí, aby sa aj oni zdvihli, spísali a podpísali naliehavú žiadosť a poslali svoj spoločný apel v ich rodnom jazyku Volodymyrovi Zelenskému s výzvou prestať robiť Slovensku a Maďarsku prieky. Prečo to nechávajú iba na vládu Slovenskej republiky? Je im to jedno? Nezaslúžime si aspoň to minimum solidarity, veď tu predsa žijú a darí sa im výborne. Boja sa Zelenského, či čo?

Určite vidia, čo sa deje vo svete, a že energetická situácia v Európe je čoraz napätejšia. Aj oni tu majú svoje autá, používajú ich a využívajú verejnú dopravu. Aj pre nich potrebuje sanitka pohonné hmoty, ak si zavolajú lekársku pomoc. Asi som naivný, ak očakávam niečo za niečo. Ten apel na prezidenta Ukrajiny by ich predsa nič nestál.

Tieto dva národy tu budú vedľa seba žiť aj potom, keď táto vojna skončí, a na skutky a slová na oboch stranách sa nezabudne. Aj dnes sa tu píše história.

Premiér robí, čo môže, opozícia pod vedením PS však podľa autora ide ďalej svoje a vytrvalo škodí, kde sa dá. Výsledkom sú podľa neho absurdné pomery – bez plynu, bez ropy, bez solidarity z Bruselu, bez opozičnej zodpovednosti a bez pomoci zo strany početnej ukrajinskej komunity na Slovensku.

Škoda. Všetko mohlo byť inak, pri troche dobrej vôle. Neraz stačí málo – aspoň gesto. Lebo Zelenskyj raz odíde, ale vzťahy zostanú poznačené.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤