Mraky toxického dymu, ktoré prenikli do ovzdušia po americko-izraelských leteckých úderoch na ropné zariadenia v Iráne, sa vrátili späť na zem v podobe nebezpečného čierneho dažďa. Zahraniční odborníci v oblasti zdravotníctva v tejto súvislosti upozornili na závažné riziko pre tamojších obyvateľov, informuje v nedeľu TASR podľa správy agentúry AP.

Ľudia v iránskej metropole Teherán sa už minulý týždeň sťažovali na pálenie očí a ťažkosti s dýchaním po tom, ako tmavé olejovité zrážky spadli okolo hlavného mesta. Predchádzali tomu nálety na niekoľko ropných skladov a rafinériu v tejto oblasti.

Stĺpy tmavého dymu bolo za uplynulé dva týždne vojny na Blízkom východe vidieť aj v iných častiach regiónu.

Experti upozorňujú, že dážď z atmosféry v krátkom čase vyplavuje nebezpečné chemikálie, a ľudia vystavení tomuto čiernemu dažďu by mali prijať preventívne opatrenia, aby sa vyhli krátkodobým aj dlhodobým zdravotným rizikám.

Čierny dážď sa vyskytuje, keď sa sadze, popol a toxické chemikálie spoja s kvapkami vody v atmosfére a následne spadnú späť na zem. Ide o bežný jav napríklad po požiaroch ropných rafinérií či ropných polí. Môže sa však vyskytnúť aj pri lesných požiaroch, erupciách sopiek alebo priemyselnom znečistení.

Mikroskopické sadze, ktorých častice sú približne 40-krát menšie ako hrúbka ľudského vlasu, sa môžu usadiť hlboko v pľúcach a dostať sa do krvného obehu, čo spôsobuje problémy s dýchaním a srdcom. To môže viesť k predčasnej smrti či zvýšiť riziko rakoviny, upozorňujú experti.

Predstavitelia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odporučili ľuďom v Iráne podľa možností zostať v uzavretých priestoroch a nosiť rúška. Upozornili tiež na to, že takýto dážď býva často kyslý, čo môže spôsobiť popáleniny na koži a poškodenie pľúc.

Obyvatelia Iránu sa obávajú aj toho, že znečistený dážď obsahujúci ťažké kovy môže kontaminovať rezervoáre s pitnou vodou a vodné toky, píše AP.

Pri požiaroch, ktoré sa podarí rýchlo uhasiť, vietor väčšinu sadzí a chemikálií rozptýli a z atmosféry zmiznú za približne tri až sedem dní. Pri vyhorení palivových nádrží to zvyčajne trvá len niekoľko hodín. Ropné polia však môžu horieť celé mesiace, ako sa to stalo napríklad v Kuvajte počas vojny v Perzskom zálive pred 25 rokmi.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤