Po ospravedlnení sa Denníku N a manželom Tódovým, zo strany redakcie Hlavného denníka pre článok o kúpe bytu, ktorá pôsobila nad ich štandardy, mohla byť dotknutá redakcia ticho. Lenže v Denníku N chápu, že ospravedlnenie po 5-tich rokoch je skôr prehrou ako víťazstvom a vzhľadom na blížiace sa voľby ide o problém. Snaha urobiť z alternatívy ruských agentov nevyšla, a tak skúšajú spochybniť prácu jednej z najčítanejších redakcií v alternatíve. 

Nijako nebudem obhajovať bývalú redakciu za uverejňovanie článkov neznámej autorky, avšak denník N spolu s ostatnými médiami hlavného prúdu sú tí poslední, ktorí by mali dávať kázne o žurnalistickej práci. Frustrácia z klesajúcich čísel sa dá pochopiť, ale trepať dve na tri začína byť za hranicou úcty k zostávajúcim čitateľom. 

Ruble sa nenašli, libry a doláre áno! 

Denník N ako tlačový orgán sa už roky snaží z alternatívy urobiť ruských agentov platených Kremľom. Žiadne ruble sa nenašli. Za to po rokoch už verejne, minimálne Denník N, priznal financie od ambasád. Podcast Moniky Tódovej je hradený z prostriedkov ambasády Spojených štátov amerických a má ísť o “bežnú prax” a “ochranu demokracie”. 

Libry z Veľkej Británie zasa putovali na kampane k eurovoľbám, a namiesto rubľov sa verejnosť dozvedela o príjemcoch libier a dolárov. Naratív o ruských agentoch už pôsobí len na pravoverených, a preto pokus o zneváženie cez argumenty o neznámej autorke. Panika je pochopiteľná, veď sa blížia regionálne a komunálne voľby, v ktorých chce Progresívne Slovensko ukázať, že dokáže vyhrať! 

Oligarchovia v pozadí 

Komickým bodom kritiky alternatívy je, že preberáme statusy a videá koaličných politikov. Nuž, nejde o nič iné, ako o suché spravodajstvo, ktoré však prekáža. Pritom aj v Hlavnom denníku nájdete vyjadrenia opozičných predstaviteľov. Sucho bez príkras presne to, čo v Denníku N nájdete ťažko! 

Do júna roku 2025 boli väčšinovým vlastníkom vydavateľa Denníka N majitelia ESETu. Po júni zostala akcionármi dvojica Richard Marko a Maroš Grund, ktorí vlastnia cez 20 percent akcií. Prvý z menovaných otvorene podporoval na post prezidenta Roberta Mistríka, ktorý sa vzdal kandidatúry po nákladnej kampani. Grund je zasa známy vďaka kauze hotela Carlton, ktorá je azda jedinou kauzou na súde, ktorú Denník N pokrýva čisto spravodajsky. Nazvať pánov oligarchami môžeme bez hrozby žaloby vďaka rozhodnutiu v prospech europoslanca Ľuboša Blahu, ktorého aj za toto pomenovanie žalovali a súd napokon prehrali. Od ESETu sa pritom Denník N úplne neodtrhol. Poslednú reklamu si firma v denníku v online verzii zaplatila v decembri 2025. 

Politický názor v súlade s donormi 

Padajúce čísla sú nepochybne problémom, a to najmä s ohľadom na blížiace sa voľby. Primátor Matúš Vallo, ktorého nezištne podporoval Miroslav Trnka z ESETu, bude v prípade postavenia silného protikandidáta potrebovať pomoc od nespochybniteľného médiá. Lenže denník N, ktorého akcionármi sú samotní novinári a spolumajitelia ESETu, až tak veľmi nespochybniteľnými nie sú. Navyše, ak je vlastníkom akcií aj otec predsedu Progresívneho Slovenska, tak sa už "nestrannosť" toho média ukázala práve nedávno pri kauze Marty Šimečkovej. Proklamovaná nestrannosť sa vytratila okamžite! 

Právo poučovať o etických pravidlách žurnalistiky okrem financovania stratili práve vďaka novinárskej hviezde Tódovej, ktorá nepriznala vzťah so sudkyňou Pamelou Záleskou a venovala sa súdnym procesom. Netreba zabudnúť na takmer archaický pojem “Lipšicove stádo”, ktoré dokonale vystihuje údajnú investigatívnu prácu v červených denníčkoch, keď pán vynášal svojmu novinárskemu stádu zo živých spisov a vďaka tomu sa vyrábali a vyrábajú justično-mediálne procesy!  

Komu Denník N patrí? 

Akcie v spoločnosti, ktorá je vydavateľom vlastní viac ako 80 akcionárov, pričom ide o zamestnancov denníka, okrem dvoch pôvodný Marka a Grunda nevlastní nikto viac ako 10 percentný podiel. Je zjavné, že politika denníka sa po júnovej zmene nezmenila, pričom vydavateľovi sa podarilo rozšíriť impérium do Čiech, a dokonca aj o EUobserver.com, čo je najstarší web v Bruseli zaoberajúci sa dianím v EÚ. 

Správnou otázkou nie je komu denník patrí, ale prečo sa trojica z ESETu Peter Paško, Miroslav Trnka a Anton Zajac stiahli z firmy, ktorá mala mať v roku 2024 zisk pred zdanením 1,4 milióna eur? Argument o premene faktickej nezávislosti na formálnu pôsobí komicky, keďže na konci dňa ide o peniaze! Komu teda patrí denník N a do akého politického koňa budú investovať oligarchovia ESETu?  

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku   politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️